Jedlá burina – portulaka zeleninová

11. augusta 2017 Články , Potraviny pre zdravie
Jedlá burina – portulaka zeleninová

Portulaka zeleninová je v našich záhradách bežnou burinou, ktorej sa snaží zbaviť každý záhradkár. V minulosti by sa to považovalo za nerozumné, pretože táto rastlina je chuťovo zaujímavou a osviežujúcou zeleninou s mnohorakým využitím. Indovia tvrdia, že portulaka nesmela chýbať na stole ich osvietenca Gándího.

V našich končinách je viac známou a pestovanou teplomilnejšia odroda portulaky, ktorá má pôsobivé, pastelovo sfarbené kvety. Vysádza sa najmä do balkónových kvetináčov, vhodná je aj do aranžmánov skaliek. Rastlina je nenáročná na podmienky a znesie aj dlhodobejšie sucho. Jej príbuznou, o ktorej bude dnes reč, je portulaka zeleninová. V podstate je to veľmi odolná burina. V záhradách s pieskovitou pôdou vytvára nízke plazivé kríčky obsypané drobnými dužinatými lístkami.
Rastlina k nám doputovala z južných oblastí Európy, kde sa jej oddávna dobre darí vo voľnej prírode. Do týchto končín sa dostala pravdepodobne zo severných častí Afriky. V dávnej minulosti chuťou portulaky obohacovali svoje kulinárske výtvory najmä Egypťania a zároveň bola pre nich aj liečivou rastlinou. Používali ju tiež v antickom Ríme, grécky lekár Hippokrates ňou liečil ženské problémy, odporúčal ju pri problémoch s trávením aj s hemoroidmi. Dužinaté lístky sa prikladali na rany, ktoré sa takto rýchlejšie hojili. Grécky filozof, vedec a botanik Theofrastos portulaku zaradil medzi kapustovité rastliny a vypracoval návod, ako ju pestovať. No a táto rastlina zaujala aj slávneho Rimana Plínia staršieho – tak veľmi veril na jej všestranné účinky, že ju odporúčal nosiť ako amulet, ktorý prináša šťastie a zaháňa zlé sily.

Do šalátov aj na maslový chlieb
Hoci Egypťania, Gréci aj Rimania si nevedeli vynachváliť šťavnaté a chrumkavé lístky portulaky, postupne upadala do zabudnutia. Zato napríklad z krétskej kuchyne nikdy nezmizla a používa sa dodnes.
Chuť dužinatých lístkov portulaky je kyslastá, osviežujúca, staršie výhonky však môžu byť trošku trpké. Zaujímavé je, že chuť rastliny sa mení počas dňa, ostrejšie tóny prevládajú ráno a spôsobuje ich nadbytok kyseliny jablčnej a iných účinných látok. Keď teda uprednostňujete skôr jemnejšie, mierne sladkasté tóny, lístky oberajte na obed, prípadne až navečer. Nepríjemnú chuť majú staršie výhonky aj listy v čase zakvitnutia rastliny.

Portulaku môžete jesť čerstvú, keď ju pridáte do zeleninového šalátu alebo ňou ozdobíte maslový chlieb. Chuťovo sa dopĺňa s rukolou, uhorkami, ľadovým šalátom a paradajkami. Pred tým, než ju vložíte do misky a zalejete bylinkovým dressingom, môžete lístky krátko opražiť na olivovom oleji, budú ľahšie stráviteľné. Inšpirovať sa môžete tiež Grékmi, ktorí portulaku pridávajú do sedliackeho šalátu z paradajok, cibule, slaného syra, cesnaku, oregana a olivového oleja. V Albánsku či Turecku dusenými a okorenenými lístkami plnia špeciálne slané koláče z cesta podobného nášmu lístkovému. V Pakistane portulaku pridávajú k dusenej šošovici, čím vznikne tzv. zelený guláš.

V niektorých krajinách z portulaky varia polievky a podávajú ich studené, čo je v lete príjemne osviežujúce, prípadne pripravujú prívarok podobný špenátovému. Kvetné puky sú skvelou náhradou kapár, stačí ich naložiť do octu.

Vlastná úroda
Pravda je, že medzi divo rastúcou burinou s drobnými lístočkami a pestovanou, vyšľachtenou portulakou zeleninovou je chuťový rozdiel, takže keď máte v záhrade miesto, stačí nakúpiť semienka a zabezpečíte si vlastnú úrodu. Vysievať ju môžete od konca mája do augusta, stačí si len vybrať medzi niekoľkými odrodami, ktorých vo svete existuje asi štyridsať. Pretože rastlina má kolový masívny koreň, ktorý dokáže využiť vodu z väčšej hĺbky pôdy, dobre znáša aj dlhodobejšie sucho.
Po zasadení semienok sa pomerne skoro (do šiestich týždňov) dočkáte úrody, vo vyhrievanom skleníku sa rastline darí celoročne. Úrodu by ste však mali pozbierať čím skôr, listy totiž postupne horknú. Portulaka potrebuje slnko a teplo, na pôdu nie je náročná. Niektorí pestovatelia ju s úspechom pestujú aj počas zimy, a to v črepníku umiestnenom na svetlom a teplom mieste, najlepšie na okennej parapete.
Odtrhnuté listy portulaky veľmi rýchlo podliehajú skaze, vädnú a mäknú, preto ich spotrebujte čím skôr. Jeden až dva dni dokážu prežiť aj v chladničke, keď ich zabalíte do mokrej papierovej utierky, prípadne stonky rastliny namočíte do pohára s vodou.

Cenný zdroj antioxidantov
Portulaka obsahuje predovšetkým vitamíny C, A, B1, B2, B3, B6, kyselinu listovú, z minerálnych látok horčík, vápnik, draslík, železo, mangán, fosfor, zinok. Je bohatým zdrojom antioxidantov a omega–3 mastných kyselín, podľa niektorých zdrojov ich dokonca obsahuje viac ako ktorákoľvek iná listová zelenina.

POZOR! Čerstvé listy portulaky obsahujú oxaláty (šťaveľany), ktoré podporujú vznik obličkových kameňov. Varením sa ich podiel znižuje. To, že s negatívnym pôsobením oxalátov mali problémy aj naši predkovia dokazuje archeologický nález z Chile. V obličkách múmie, ktorú tu našli vedci, objavili obličkový kameň veľkosti pingpongovej loptičky.

Problémy so suchým kašľom?
Čaj z listov portulaky pomáha pri bolestiach hrdla, zvlhčuje suchý kašeľ a uľahčuje vykašliavanie. Odvar zmierňuje prejavy pri zápale a opuchu ďasien.
V tradičnej čínskej medicíne portulaku používali aj na zmiernenie príznakov po uštipnutí hmyzom, či dokonca hadom – na ranu prikladali rozrezané listy rastliny. Liečili nimi tiež vredy, hnačku, zmierňovali popôrodné krvácanie. Čajom z listov zaháňali pálenie záhy a verili jeho očistným účinkom.

Daša Čejková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!