Sťahovanie do detskej

Kedy je čas na vlastnú detskú izbičku?

V každej rodine s malým bábätkom sa raz bude treba rozhodnúť, kedy je ten správny čas premiestniť dieťa na noc do vlastnej izbičky, preč z rodičovskej spálne. A ako to urobiť tak, aby z toho naša ratolesť nemala traumu, ale, naopak, radosť?

V domácnostiach s jedným dieťaťom je bežné, že dieťa spí s rodičmi dovtedy, kým je dojčené. Určite však neodporúčame premiestniť dieťa do vlastnej izby hneď ako prestane byť dojčené. Tak by totiž stratilo všetky svoje doterajšie istoty a mohlo by to mať následky, napríklad v podobe nočných mor. Pri tejto pre dieťa významnej zmene treba byť trpezliví a nič neunáhliť. Poradíme vám, ako môžete presun z rodičovskej spálne do detskej izbičky svojmu potomkovi čo najviac uľahčiť.

Zapojte ho do zariaďovania

Ideálny stav nastáva vtedy, ak sa rodina sťahuje do nového a dieťa dostane celkom novú izbu, ktorú si môže zariadiť podľa svojich predstáv. Toto však nie je bežná situácia v slovenských rodinách, detské izby sa vo väčšine prípadov považujú za priestory, kde sa často odsúva starší nábytok, pretože deti ho aj tak zničia a neoplatí sa kupovať nový, keď ich po chvíli prestane baviť.

Samozrejme, nie každý môže investovať veľa peňazí do krásneho značkového detského nábytku, ktorý však deti naozaj baví len do istého veku, a potom zase riešiť študentskú izbu. No zariadiť detskú izbu s príjemnou atmosférou sa dá aj zo staršieho nábytku pomocou malých vylepšení za pár eur. Skvelou pomocou sú nálepky na stenu, dostanete ich v rôznych dizajnoch i veľkostiach, a aj starý nábytok vyradený z kancelárie bude vyzerať celkom inak s veselými farebnými úchytkami. Nalepenie nálepiek či primontovanie úchytiek zvládne každý a výsledný efekt je skvelý. Veľmi pekne vyzerajú aj vzorované závesy, ktoré vám urobia službu pri obedňajšom spánku.

Nechajte dieťa, nech si aspoň tieto drobnosti vyberie samo, to nič, ak to nebude celkom podľa rodičovského vkusu, je to predsa jeho izba a malo by sa tam cítiť dobre. To je základným predpokladom na to, aby ste ho ľahko presvedčili, že prišiel čas, aby tam spinkalo samo so svojimi kamarátmi hračkami.

Začnite obedňajším spánkom

Nečakajte, že to bude ľahké a dieťa bude hneď súhlasiť s premiestnením do vlastnej izby, hoci aj to sa občas stáva. Ak ste ju práve dozariaďovali a vidíte, že drobec z nej má veľkú radosť, využite to a vyzvite ho, nech si vyskúša, ako sa mu tam bude spať.

Väčšina rodín začína najprv poludňajším spánkom, a keď si dieťa zvykne na zaspávanie v inej miestnosti, ako je rodičovská spálňa, potom ho presvedčia, nech tam spí aj cez noc. Motiváciou mu môže byť nová hračka, koberec, CD prehrávač, na ktorom mu pustíte obľúbenú rozprávku či pesničku, čokoľvek, o čom si myslíte, že by mohlo vášho potomka presvedčiť, aby šiel spať do detskej. Ak sa to nepodarí, zo začiatku sa s ním do izby môže na niekoľko nocí presunúť aj matka.

Pri zariaďovaní detskej je treba myslieť na to, že pri dieťati bude musieť občas prespať aj jeden z rodičov, napríklad keď dieťa ochorie, a preto sú výhodou rozkladacie postele. Ak máte obavy z toho, že dieťa z postele spadne, vyberte mu posteľ so zabudovanou bočnou zábranou, ktorá sa dá po čase odstrániť, alebo si kúpte dodatočnú zábranu, ktorá sa jednoducho zasunie pod matrac.

Vždy je to individuálne

Detská psychologička Daniela Bolgáčová tvrdí, že pri každom dieťati je to iné a všeobecne sa nedá povedať konkrétny vek, v ktorom je dieťa zrelé na spanie mimo rodičovskej spálne. Horná hranica by však nemala presiahnuť päť až šesť rokov, teda predškolský, prípadne školský vek. Vtedy by už dieťa malo byť samostatné. Dôležité je dať mu možnosť vyjadriť, čo by si vo svojej izbičke predstavovalo, a aspoň čiastočne vyhovieť jeho požiadavkám.

Dôkazom je aj táto skúsenosť s malým pacientom: „Mala som prípad malého chlapca, ktorý odmietal spávať vo svojej izbe. Matka už bola zúfalá, nevedela si s ním dať rady. Nakoniec vysvitlo, že sa chlapček bál postele, ktorá sa nejako sklápala, a to bol dôvod, prečo v nej nechcel spať. Po tomto zistení spolu s mamou kúpili novú posteľ, ktorú si vybral, a odvtedy v izbe spáva sám bez akýchkoľvek problémov.“

Základ detskej izby by mala tvoriť posteľ, nočný stolík s lampičkou, písací stôl (najlepšie taký, ktorého výška sa dá prispôsobiť rastu dieťaťa) a polička, prípadne skrinka na hračky. Dôležitá je aj farebnosť miestnosti, ktorá zaručí, že sa tam váš drobec bude dobre cítiť. Veľkou pomocou deťom bývajú tzv. nočné lampičky (buď na baterky alebo do zástrčky), ktoré svietia tlmeným svetlom. To pri prebudení v tme deťom slúži ako orientačný bod. Niekedy postačí nechať pootvorené dvere do detskej izby a zapnuté svetlo na chodbe.

Trendy v zahraničí

V niektorých krajinách je bežné, že bábätko má kompletne zariadenú izbu už pred narodením a po šestonedelí ho tam rodičia naučia spávať samo. Toto riešenie je však možné iba vtedy, ak je manželská spálňa hneď vedľa alebo oproti, aby matka počula čo i len najmenší pohyb či nepokoj bábätka. Rodičia aj dieťa sa vraj lepšie vyspia a navzájom sa nerušia, je to dobré aj pre manželský život. Ak však dieťa plače, či ochorie, matka sa k nemu presunie do jeho izbičky. Je pravda, že čím je dieťa staršie, tým proti premiestneniu do vlastnej izby dokáže viac odporovať, a keď je tam od bábätkovského veku, považuje to za samozrejmé. Táto metóda je však veľmi nepohodlná pri dojčení, keďže matka musí zakaždým prísť za dieťaťom, čo pri častých nočných dojčeniach dosť vyčerpáva.

U nás však zastávame názor, že bez ohľadu na to, či dieťa je dojčené, alebo nie potrebuje v ranom veku bezprostrednú prítomnosť rodičov aj v noci.

Skúsenosti mamičiek

• Pomohli mu kamaráti-plyšáky: Eva nevedela vtedy už vyše dvojročného Janka nijako dostať do detskej izby, vyskúšali tam dokonca presunúť televízor a púšťať mu na noc rozprávky, vždy sa však vrátil do manželskej postele. Do nej si so sebou nosil aj svojich plyšových miláčikov, ktorí s ním „museli“ spinkať. „Problém bol aj v tom, že ich mal šiestich a do postele sa už okrem nich a malého nevošiel nikto. O pohodlnom spánku sme s manželom mohli iba snívať. Raz som toho mala dosť a povedala som mu: „Pozri, tvoji kamaráti mi pošepkali, že už nechcú s nami spať v posteli, lebo tu nemajú dosť miesta, vraj máte ísť do detskej izbičky.“ A čuduj sa svete, malý sa zdvihol, pozbieral si svoje hračky a bez reptania sa presunul do izby. Tam si ich naukladal do postieľky, „overil si“, či sú už spokojní, a po pár minútach zaspal. Ani sa nám nesnívalo, že by to mohlo ísť tak hladko, odvtedy spáva v izbe vedľa našej spálne. Len nás s manželom mrzelo, že nám to nenapadlo skôr, ale možno sme vystihli ten správny čas, keď bol na to Janko pripravený. Hlavné je, že je teraz spokojná a najmä vyspatá celá naša rodina.
• Detskú zatiaľ nepotrebujeme: Hoci má Lukrétka už vyše dvoch rokov, jej rodičia detskú izbu zatiaľ neriešia. Vo veľkej obývačke spojenej s kuchyňou trávi všetok čas, a hoci majú miestnosť, ktorá bude neskôr detskou izbou, je mimo „hlavnej tepny“ bytu a malá by sa tam iste nehrávala, a tak by ju len ťažko presvedčili, aby tam šla spať. „Zatiaľ sme to vyriešili tak, že Lukrécia má v obývačke svoju policu s hračkami, ktoré v nej majú svoje miesto, minikuchynku vedľa mojej reálnej a tak ju mám počas celého dňa na očiach. Aj keby sme jej izbu hneď zariadili, určite by hračky prevlačovala späť do obývačky a tak by to vlastne nemalo význam. Hoci spí v rodičovskej spálni, ale vo svojej postieľke, a má našťastie tvrdý spánok, nerušíme sa,vyhovuje nám to, lebo s manželom sme zajedno v tom, že dieťa sa cíti istejšie, keď spí v blízkosti svojich rodičov. Predpokladáme, že do pár rokov príde správny čas na detskú izbu, vyzdobíme ju spolu a urobíme malú oslavu na počesť sťahovania Lukrécie do nej.“
• Motýliková komnata: Andrea sa rozhodla dcérku Emu premiestniť do detskej, keď mala vyše roka a zistila, že čaká druhé bábätko. „Počas tehotenstva som zle spávala a Emka sa v posteli neustále točila, prehadzovala, veľmi sme sa navzájom rušili.“ Dovtedy detskú nemali, tretia izba v byte im slúžila ako hosťovská. Andrea ušila pestrofarebné závesy, dokúpili niekoľko policových skríň na hračky a detské oblečenie. „Emka si v hračkárstve sama vyhliadla veľké nálepky pestrofarebných motýľov na stenu, nechcela ich pustiť, vtom mi zišlo na um, že by sa možno hodili do jej izbičky a tak sme ich kúpili. Dobre som urobila, spoločne sme ich polepili na steny, odvtedy sme ich dokúpili niekoľko a motýliky v rôznych podobách nám stále pribúdajú. Keď sme ich lepili, rozprávala som jej, že bude spať ako princezná v motýlikovej komnate a tie na ňu dajú v noci pozor. Po pár dňoch, keď sa na ne večer chodila pozerať, ale vrátila sa k nám, sa sama rozhodla, že ide spať k motýlikom.“
• Presťahovali sa do väčšieho: Rodina s malým Peťkom bývala v dvojizbovom byte, kde okrem mini detského kútika nebol priestor na samostatnú detskú izbu. Keď mal Peťko rok a pol, presťahovali sa do väčšieho trojizbového bytu. „Zrazu bolo všetko nové, ani naša rodičovská spálňa nebola rovnaká, a tak ho vôbec nelákalo ísť k nám do izby. Detskú sme sa snažili zútulniť ako prvú, aj keď väčšina vecí zo sťahovania bola ešte v škatuliach, vedeli sme, že je veľmi dôležité, aby sa tam hneď od začiatku cítil dobre. Prvé noci som s ním spávala, potom som sa presunula do manželskej spálne a malý vôbec neprotestoval. Sťahovanie nám vlastne pomohlo vyriešiť problém s presunom do detskej izby, ktorý riešia mnohé moje kamarátky mamičky.“

Katarína Hríbiková
Dieťa

Foto Shutterstock