Posilniť pozitívne emócie

Predstavte si, že ste miskou, ktorá môže byť naplnená rôznym materiálom: orieškami, farbičkami, voňavou kvetinovou zmesou, mušľami, klbôčkami nití na vyšívanie. Predstavte si nepredstaviteľné – ako miska máte jedinečný dar slobodnej vôle, čím budete naplnená. Jeden deň tým, druhý zasa iným… je to len a len na vás. Bez ohľadu na to, čo sa okolo misky deje, obsah záleží len na vás.

V minulej časti sme písali o tom, aké je dôležité zbaviť sa negatívnych emócií, ktoré si uchovávame a nesieme z minulosti, rovnako i strachu z budúcnosti. Pokiaľ sme schopní pochopiť a odpustiť, môžeme sa stať opäť nepopísaným listom papiera, čiže osobou, ktorá má budúcnosť pred sebou podobne ako malé dieťa. Iste, niektoré okolnosti ani udalosti sa nezmenia, dôležitá je však kvalita a spôsob prežívania. Ak sa napríklad niekto roky hnevá na svojho otca, môže mu odpustiť práve vďaka pochopeniu, že i on bol pravdepodobne formovaný prostredím, v ktorom vyrastal. Jeho správanie a konanie nevychádzalo z vedomej roviny, ale nevedomej. Jeho duša mohla byť trýznená podobným spôsobom, zvyky a spôsoby sa dedia v rámci našich genetických línií.

Nájdite radosť v každodennom živote

Od uvoľnenia negatívnych emócií je to už len krôčik k posilneniu pozitívnych emócií. Ľudia, ktorí sa vyliečili z onkologického ochorenia, sú práve tí, ktorí našli radosti v každodennom živote. Ak hovoríme o radosti, máme na mysli pravú radosť. Tú, ktorá vyviera zo srdca a nie je závislá od žiadnych podmienok. Ak ju cítime, našu dušu a telo zaplaví pocit bezpodmienečnej lásky, ktorá prúdi, lebo to je jej základnou vlastnosťou. Nerozlišuje, či pôjde k lepšiemu alebo horšiemu susedovi, či ku kolegynke, s ktorou si rozumieme alebo k tej, s ktorou sme „na nože“. Ten, kto sa vydá na cestu hľadania radosti, posilnenia pozitívnych emócií, to spočiatku nemá ľahké. Naša spoločnosť je zvyknutá viac kritizovať než byť spokojná. Príkladom môže byť obyčajné počasie: keď prší, ľudia frflú, keď je teplo, ľudia rovnako frflú. Alebo po návrate z dovolenky mnohí najskôr vymenujú, akými „útrapami“ si prešli, málokto (a vďaka za tieto výnimky) rozpráva o zážitkoch, ktoré ho naplnili pocitom šťastia.

Ďalším spôsobom, akým si ľudia neustále šliapu po vlastnom šťastí – pozitívnych emóciách, je to, že dovolili svojej mysli, aby mala nad nimi kontrolu. Pýtate sa ako? Veľa ľudí neustále nad niečím premýšľa. Zastaviť tok myšlienok je naozaj ťažké. Je príliš veľa musím… život je následkom „treba spraviť to a potom to“ pod prílišnou kontrolou.

Žena spraví všetko pre svoje deti: aby mali priestor rásť, vhodnú stravu, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, koníčky, školu, kvalitnú prípravu na vyučovanie. Ak sa jej však podarí zastaviť sa, zistí, že sa jednak rozdala celá, až ona sama nemá z čoho už viac dať a jednak, že jej život je plný povinností, z ktorých vyprchala radosť. „Musím“ a „treba“ sú prostriedky, cez ktoré sa žena – matka stáva otrokom svojej mysle.

Veľa sa už popísalo o tom, že sme dali mysli priestor, ktorý jej nepatrí. Myseľ, aj keď môže byť brilantná, je len nástrojom. Náš pôvodom výkonný, plánovací a skvelý počítač so softvérom si z nás spravil otrokov. Identifikujeme sa cez výkon, cez to, ako dokážeme uvažovať, čo sme dokázali. V skutočnosti je to naopak. Myseľ je nástrojom nášho ducha. Iste, v rámci nervovej sústavy vznikajú dôležité mediátory, napríklad endorfíny, prostredníctvom ktorých zažívame pocity šťastia. Dokázalo sa, že pri poklese tvorby serotonínu u človeka vzniká depresia. Čo však bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Môže to byť aj tak, že vznik, či pokles tvorby biochemického mediátora je len následkom toho, čo prežíva duša? Kto to určí? Kto vie s istotou povedať, že následok je príčinou a skutočná príčina iba následkom? Nemôže to byť i tak, že na základe nesprávneho mentálneho a emočného vzorca, ktorý človek prijal už v detstve, sa stáva obeťou? Spoločnosťou prijaté a akceptované názory mu diktujú, čo vytvára jeho hodnotu. O čo sa musí snažiť, aby bol v očiach ostatných niekým, aby cítil radosť.

Ak sa stotožníme s danými predstavami a nebudeme si vážiť dar života, ktorý sme dostali, nemôžeme byť šťastní. Sami si šťastie a skutočnú radosť uzatvárame pod vrstvu hrubého ľadu.

Spravím ešte toto, potom tamto a nakoniec hento… a bude mi dobre… Ibaže to dobre neprichádza, pretože opäť musím spraviť toto a hento… Pocit radosti máme pritom stále na dosah. Je priamo v nás, v našom vlastnom bytí.

Zapáľte svoje vnútorné svetlo

Nevýhodou našej doby nie je hektika, ale informačný tlak. Ten v nás vytvára pocit, že musíme podliehať nejakým normám, diskutovať a žiť nejakými otázkami. Ak by sme sa dozvedeli, že máme pred sebou len týždeň života, boli by pre nás kľúčové? Vonkoncom nie. Iste, nemali by sme byť voči vonkajšiemu svetu ľahostajní, no to, čo môžeme skutočne zmeniť, je naše vnútorné prostredie. Náš náhľad na život. Ak sme doteraz tápali, hľadali a žili pozlátkami, je načase zapáliť vnútorné svetlo, svoj lampáš.

Žiť pozitívne, neznamená považovať seba za najlepšieho na svete, ktorý zachraňuje ostatných a všetkým chce iba dobre. Myslieť pozitívne znamená, že sa človek nebojí vlastného tieňa. Vie sa naň pozrieť a láskavo ho prijať. Práve tak, ako sa vie láskavo pozrieť aj na tiene ľudí, ktorí ho obklopujú. Žiť a myslieť pozitívne neznamená ani opakovať si povzbudzujúce frázy. Žiť a myslieť pozitívne znamená byť v prúde nepodmienenej lásky. Prežívať radosť, ktorá vyviera priamo zo srdca. Tú, ktorá sa naviaže a nie je podmienená žiadnymi vonkajšími okolnosťami. Je to každodenná radosť, láska, pri ktorej sa nedá určiť, ku komu bude prúdiť, pretože ona sama je riekou, ktorá tečie.

Pri prežívaní radosti sa v našom mozgu tvoria endorfíny, vďaka ktorým cez biochemickú rovinu a následne cez fyziologickú rovinu zažívame pocity šťastia. Ak sme schopní opustiť naprogramovanie ľudského druhu v zmysle útok alebo útek, dostaneme sa k nášmu ľudskému aspektu – k radosti a láske. Keď cítime radosť, vyplavujú sa hormóny ako serotonín, relaxín, dopamín, oxytocín. Na fyziologickej úrovni navodzujú uvoľnenie, predlžujú dobu trávenia, čím dokážeme absorbovať zo stravy viac živín (pretože, ak zdravú stravu nedokážeme pre stres prijať, nemôže nám pomôcť), prehĺbi sa náš nádych. Dychom napríklad neprijímame iba kyslík, ale z hľadiska orientálnych medicín aj vyživujúcu energiu, ktorá sa v oblasti horného ohniska (pľúca, srdce) vmiešava do krvi. Zlepšuje sa i náš krvný obeh, znižuje sa tepová frekvencia a tlak krvi. Uvedené faktory podnecujú intenzívnejšiu tvorbu bielych i červených krviniek a zvyšuje sa tiež tvorba buniek – tzv. prirodzených zabíjačov. Správne fungujúci imunitný systém nelikviduje potom len zápalové ložiská, ale odstraňuje i rakovinové bunky, ktoré v našom tele bežne vznikajú. Kelly A. Turner vo svojej knihe Radikálne vyliečenie dokonca uvádza, že v rámci jednej štúdie sa zistilo, že smiech zvyšuje u ľudí podstupujúcich chemoterapiu počet buniek imunitného systému.

Prežívať obyčajnú radosť bez akýchkoľvek podmienok je kľúčové. Zostať len tak na chvíľu stáť, nastaviť tvár slnku, zhlboka sa nadýchať, alebo sa započúvať do smiechu dieťaťa, či v tichosti sedieť a vnímať vtáčikov a splynúť na chvíľu s prírodou. Vďaka týmto okamihom, hoci v niektoré dni len krátkym, dokáže človek úžasným spôsobom regenerovať.

Áno, keď vám diagnostikujú onkologické ochorenie, je ťažké čeliť strachu z neznáma, za ktorým sa skrýva strach zo smrti. Je ťažké sa nebáť. Nebáť sa toho, čo so mnou bude. Nebáť sa o manželku, ktorej diagnostikovali rakovinu prsníka. Nebáť sa o dcérku či synčeka, ktorým diagnostikovali leukémiu… Áno, veľa ľudí vôkol vás si tým nemusí prejsť. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že máte šancu bojovať o seba. Dnes následkom havárií umierajú ľudia, ktorí túto šancu nedostali. Prosím, tešte sa z toho, že ju máte. Skúste nájsť radosť pod hlbokým nánosom žiaľu, strachu a obáv. Skúste tam nájsť radosť, ktorá bude prameniť z vášho srdca, vašej vlastnej studničky. Je tam, len ju možno treba očistiť od blata a popadaného lístia.

Ako teda posilniť pozitívne emócie?

Nápomocné vám môžu byť aj kroky odporúčané v knihe Radikálne vyliečenie a s naším komentárom:

1. Deň začínajte s úsmevom na tvári alebo s pocitom vďačnosti – máme pred sebou nepopísaných dvadsaťštyri hodín – je na nás, v akom vnútornom nastavení ich strávime. Môžete si zacvičiť, pustiť obľúbenú hudbu, s láskou prichystať raňajky svojim blízkym, s nehou naplniť potreby svojho tela.
2. Médiá sledujte s rozmyslom – nie je tajomstvom, že médiá nás neustále bombardujú najmä s negatívnymi správami alebo pikoškami zo života „hviezd“, ktoré sú však tiež obyčajnými ľuďmi a nemusíme na ne toľko zameriavať našu pozornosť. Prehodnoťte takisto sledované zábavné programy. Niektoré z nich sú postavené na škodoradosti, nedívajú sa na ľudí optikou, v rámci ktorej sme si všetci rovní. Rovnako trilery iba zvyšujú našu stresovú odozvu. Vyberajte si programy, ktoré vás niečím skutočne obohatia.
3. Prehodnoťte svojich priateľov – koľkí z nich sa zaoberajú najmä negatívnymi emóciami? Pri ktorých z nich sa vlastne necítite dobre?
4. Buďte aktívny – nájdite si aktivity, ktoré vám budú prinášať radosť. A opäť tú nepodmienenú radosť, ktorá sa neopiera o hodnotenie zo strán ostatných. Pre každého sú to rôzne aktivity, môžu byť medzi nimi i koníčky, no najlepším liekom je nájsť radosť v každej činnosti. Vo varení, prechádzke s dieťaťom, praní, aj upratovaní, v spontánnom tanci, maľbe, pohľade na záhradu, ulicu starobylých domov, plynúcu rieku… Dajte si záväzok, že aspoň trikrát do týždňa sa budete venovať aktivite, ktorá vám prináša tento typ radosti.
5. Večer, keď si budete líhať spať, prežite vďačnosť za uplynulý deň.

Láska a radosť je to, čo nás robí ľudskými a to, čo nám môže zachrániť náš ľudský život.

MUDr. Ivana Jungová

časopis Dieťa
seriál Kľúče k vyliečeniu 5)

Foto Shutterstock.com

9 kľúčových faktorov k vyliečeniu rakoviny podľa Kelly A. Turner

• Prevziať kontrolu nad vlastným zdravím
• Počúvať svoju intuíciu
• Uvoľniť potlačené emócie
• Posilniť pozitívne emócie
• Radikálne zmeniť stravu
• Používať liečivé rastliny a výživové doplnky
• Prijímať podporu iných
• Prehĺbiť svoj duchovný život
• Mať silné dôvody žiť

Seriál Kľúče k vyliečeniu sme priniesli na pamiatku našej priateľky a spolupracovníčky Mgr. art. Barbory Kožíkovej (rod. Lichej), ktorá skonala v dôsledku onkologického ochorenia a na podporu a povzbudenie všetkým – deťom či dospelým s akýmkoľvek onkologickým ochorením, ako aj ich blízkym i priateľom. Nezabúdame v myšlienkach ani na vás, ktorí sa musíte  vyrovnať so smutnou skutočnosťou, že ten váš kormidelník už opustil svoju loď. Seriál publikujeme s úprimným záujmom o ľudí a ich zdravie v ťažkých životných situáciách, ktoré liečba onkologického ochorenia  prináša.

1. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 1) – Cesta vlakom
2. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 2) – Prevziať mandát nad svojím zdravím
3. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 3) – Počúvať svoju intuíciu
4. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 4) – Uvoľniť potlačené emócie

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.