Predstavte si, že sedíte vo vlaku. Krásnom, pohodlnom, prechádzajúcom nádhernou krajinou. Raz môžete vidieť mestá, obce, inokedy lúky, pastviny či štíty hôr, ktoré sa črtajú v diaľke. Je vám dobre. Nič nemusíte, iba sa dívať. Náhle vlak zastaví. Pristúpi k vám sprievodca a príkrym hlasom oznámi, že vy už ďalej necestujete. Ako to? Prečo? Čo sa stalo? Zmätene a s pocitom vydedenca si vezmete kufor a napriek svojej vôli z vlaku vystúpite. Podobný zmätok a boj, obzvlášť vnútorný, vypĺňa myseľ človeka, ktorému diagnostikovali dnes toľko obávané ochorenie – rakovinu. Aj do redakcie časopisu Dieťa napísali už v minulosti mnohí, ktorí mu „musia čeliť“. S prosbou o pomoc, o radu.
Dlhoročný dialóg s onkologickým ochorením viedla aj naša priateľka a spolupracovníčka Mgr. art. Barborka Kožíková (rod. Lichá). Svojimi ilustráciami pre najmenších a rubrikou Pre šikovné hlavičky tešila najmä deti. Barborke pred niekoľkými rokmi diagnostikovali Hodgkinov lymfóm, žiaľ na mieste, odkiaľ sa nedal chirurgicky odstrániť. Mladá mamina dvoch dievčatiek podstúpila chemoterapiu a čiastočne i rádioterapiu. Keď videla, že po rádioterapii stráca obrovské množstvo sily, rozhodla sa ju prerušiť. Túžila sa starať o dcéry. Počas rokov strávených s onkologickým ochorením sa liečila konvenčným i alternatívnym spôsobom. Meditovala, prechádzala sa lesmi, modlila sa. Hoci nezískala radikálnu remisiu, získala čosi iné. Čas. Čas pre svoje dcéry, ktorých biologický otec už nežil. A i čas pre samu seba. Bola zamýšľajúcim sa, hľadajúcim človekom. Dokázala sa zasmiať nad svojimi tienistými stránkami. Keď som ju ako lekárka, ktorá sa začala venovať arteterapii poprosila, nech ma naučí kresliť, rada súhlasila. Veď od chemošky na onkológii to bolo ku mne na skok. Po ceste odtrhla lístok brezy a doma sme vyhrabali obyčajnú ceruzku a papier. „Hm, ide ti to dobre,“ povedala po chvíli. „Naozaj?“ spýtala som sa neisto. „No áno, lepšie, než som očakávala. Ale lieta ti vo vzduchu. Musíš tam dať tieň, to ho uzemní.“
Barborka od nás odišla na jeseň v roku 2015. Omšu celebroval kňaz, ktorý bol oblečený v bielom rúchu: „Barborka bola čistá duša, preto som v bielom.“
Práve jej i podobným hľadajúcim by sme chceli venovať sériu článkov Kľúče k vyliečeniu. Tým, ktorí chcú pre svoje telesné zdravie spraviť najviac. Tým, ktorí si uvedomujú, že v zdravom tele je zdravá duša. A že je to ona, ktorá volá človeka k sebe. Naspäť k sebe. Do svojho vnútra. Tým, ktorí si uvedomujú, že majú svoj tieň. Uzemňuje ich síce, no zároveň klope na okno a chce sa pozhovárať.
Nie návody, ale mapa na vašu cestu
Žijeme v dobe, ktorá je prirýchla a núti človeka byť neustále orientovaným smerom navonok. Ľudská psychika nie je na čosi také privyknutá. Žijeme akoby nejaký moderný experiment. Aby sme vedeli eliminovať stres, mali by sme sa aspoň na chvíľu vedieť každý deň stíšiť. Uvedomili ste si niekedy, ako stojíte, či sedíte? Napríklad teraz, v danej chvíli. Máte zdvihnuté ramená? Hornú čeľusť zaťatú do spodnej sánky? Alebo sedíte vykrivene ako paragraf a zatínate ruky, či prsty na rukách? Ak áno, skúste plynule dýchať. Postupne príde pocit úľavy, napätie povolí. Vidíte, stres nás privádza do kŕču, spôsobuje blokády. Ak si nenájdeme aspoň päť minút denne na vedomú relaxáciu, prežijeme zvyšok života v kŕči. Uvoľnenie je pre telo rovnako dôležité ako pitný režim, jedlo, večerná sprcha či čistenie zubov.
Vyhrať boj s rakovinou vo veľkej miere závisí nielen od rýchleho a adekvátneho liečenia, ale aj od vyhratého boja nad samým sebou. Povedala by som, že najmä od neho. Séria týchto článkov ponúka ani nie tak návod a už vôbec nie zaručené rady, ale skôr mapu. Mapu pre cestujúceho, ktorý vystúpil z vlaku a rozhliada sa vôkol seba. Krajinu, v akej sa ocitol, vôbec nepozná. Pripadá mu nehostinná, vyprahnutá, ľudia v nej pôsobia neosobne. Iba občas natrafí na milú tvár. Náhle ho čosi dotíska do pokazeného člna a on sa ním musí plaviť. Navyše voda rieky je rozbúrená, divoká. Ako ju utíšiť? Ako nájsť smer? Dôležité je uvedomiť si, že kormidelník sa musí chopiť kormidla, veslár vesla. Zozbierať všetky sily a plaviť sa, keď sa už treba plaviť. Neplakať za vlakom, ktorý nás mal bezpečne dakam doviezť. Kormidelník vie, že sa čoskoro doplaví do prístavu, kde mu pomôžu chatrné plavidlo opraviť. Možno sa všetko nepodarí v prvom prístave. Ale to nevadí. Prídu ďalšie a ďalšie prístavy. Kormidelník vie, že dovtedy sa treba plaviť. Silou svojej vôle viesť plavidlo. A časom spozná a pochopí, že takto krajinu spozná inak. Zaručene inak, ako len pohľadom spoza okna vlaku.
Prekonať samého seba
Náš časopis nemôže nahradiť prístup odborníkov, onkológov, ktorý určujú liečbu pozostávajúcu zväčša z chirurgickej liečby, chemoterapie, rádioterapie („ožarovanie“) a biologickej liečby. Ostatne, to ani nie je naším cieľom. Pomyselnou mapou bude poukázanie na faktory, ktoré môže človek zmeniť sám za seba. V danom smere sme sa nechali inšpirovať publikáciou Radikálne vyliečenie od Kelly A. Turnerovej. Autorka, ktorá pracuje ako psychoterapeutka a špecialistka na integratívnu onkológiu, v nej predstavuje deväť kľúčových faktorov. Z daných faktorov bol vždy aspoň jeden prítomný u človeka, u ktorého nastal radikálny ústup choroby. Autorka pri zostavovaní publikácie precestovala takmer všetky kontinenty, navštevovala liečiteľov v rozličných kútoch sveta a rozprávala sa s tými, ktorí sa z onkologického ochorenia kompletne vyliečili. V publikácii sa vyjadruje, že i keď je neočakávaná remisia zriedkavá, zažili ju tisícky ľudí. Rovnako všetci onkológovia, s ktorými sa na svojej ročnej ceste po svete stretla, odpovedali kladne na otázku, či mali pacienta, u ktorého nastal radikálny ústup choroby.
Na druhej strane ani ona, no ani my, nechceme byť nositeľmi falošných nádejí. Pod falošnými nádejami rozumieme buď romantické predstavy o získanom zdraví nepodložené aktivitami, či už v rámci fyzického alebo duševného poľa. Falošné znamená nepravdivé, nereálne. Tu ide o niečo hlbšie. Tak ako je nemúdre oddávať sa strachu, tak i romantickej predstave. Dialóg s onkologickým ochorením je zaiste dialóg so samým sebou. Koľkokrát ste dokázali prekonať samého seba? Ísť si zacvičiť, poprechádzať sa, keď sa vám nechcelo? Nepozerať televíziu, ale študovať? Nedať si sladké i keď ste mali veľkú chuť?
Presne toto od vás bude vyžadovať vaše ochorenie. Nájsť si hranice. Vedieť si povedať nie. Vedieť iným povedať nie. Vedieť si povedať pre iné aktivity áno. A tiež vedieť druhým povedať pre iné aktivity áno.
Život s onkologickým ochorením treba brať ako život s chronickým ochorením. Chvíľami sa polepší, chvíľami pohorší. Raz je čas na konvenčnú liečbu, inokedy čas na prácu so samým sebou a s tým, čo nám príroda sama ponúka. Čiže čas, keď by sme nemali zaspať na vavrínoch, ale pracovať na sebe ďalej. Ako kormidelník, ktorý musí viesť svoje plavidlo bezpečne ďalej.
ČO VEDIE K RADIKÁLNEJ REMISII
Takže, akých je deväť spoločných faktorov pre radikálnu remisiu podľa Kelly A. Turner?
- Prevziať kontrolu nad svojím zdravím
- Radikálne zmeniť stravu
- Používať liečivé rastliny a výživové doplnky
- Počúvať svoju intuíciu
- Uvoľniť potlačené emócie
- Posilniť pozitívne emócie
- Prijímať podporu iných
- Prehĺbiť svoj duchovný život
- Mať silné dôvody žiť
Sama za seba s autorkou súhlasím. S onkologickými pacientmi pracujem ako arteterapeutka i bylinkárka (pozn. red.: autorka to uviedla v roku 2016, keď seriál článkov vznikal). Všetky dané faktory sú kľúčové, pričom zdôrazňujem, že nikdy klienta neodhováram od konvenčnej liečby. Barborkina staršia dcéra po maminej smrti na sociálnu sieť napísala, že s maminou navštívila mnoho liečiteľov. Ani jeden z nich však nedokázal vyliečiť druhé ani tretie štádium ochorenia. Zaiste verím na zázraky. Na veci medzi nebom a zemou. Samotným zázrakom je však aj to, že sme, že žijeme. Že sme kráčali presne po takej ceste, po akej sme kráčali. Nič sa nedeje náhodne. Chemoterapia má určite svoje úskalia a raz sa možno nájde účinnejšia liečba, ktorá nebude toľko vyčerpávať organizmus. I tak sa bude jednať o liečbu na fyzickej úrovni tela. Pre človeka, ktorý trpí onkologickým ochorením, je potrebné pozrieť sa na obdobie, ktoré ochoreniu predchádzalo. Pochopiť, čo rakovinu vytvorilo. Iste, niektoré faktory sú dedičné. No rovnako si v rodinách odovzdávame aj mentálne a emočné vzorce správania.
Kedysi Európu kosil mor. Dnes tu máme onkologické ochorenie. V rámci neho sa stretávame v prístave všetci zúčastnení. Klient (pacient), ktorý sa túži vyliečiť a žiť. Príbuzní, ktorí ho nechcú stratiť. Onkológ (spolu s celým tímom), ktorý zostavuje klientovi liečbu. Pre systém nášho zdravotníctva však nemá čas ani silu sa mu venovať tak, ako by možno bolo potrebné. Liečiteľ, ktorý buď verí čisto vo svoje schopnosti, alebo iný liečiteľ, ktorý pomôže klientovi odhaliť pôvodné negatívne vzorce vo fyzickej, emočnej, mentálnej či spirituálnej rovine bytia. Je dôležité správne si vybrať medzi týmito dvomi typmi liečiteľov. Psychológ, ktorý sa venuje duši človeka, mentálnym a emočným vzorcom. A tiež bylinkár a dietetik, ktorí určujú, čo je vhodné, aby vstúpilo do tela človeka.
Títo ľudia pomáhajú pútnikovi opraviť plavidlo. Ale je to zase len on, sám kormidelník, od koho závisí, ako sa bude plaviť ďalej.
MUDr. Ivana Jungová
časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com
Seriál Kľúče k vyliečeniu prinášame na pamiatku našej priateľky a spolupracovníčky Mgr. art. Barbory Kožíkovej (rod. Lichej), ktorá skonala v dôsledku onkologického ochorenia a na podporu a povzbudenie všetkým – deťom či dospelým s akýmkoľvek onkologickým ochorením, ako aj ich blízkym i priateľom. Nezabúdame v myšlienkach ani na vás, ktorí sa musíte vyrovnať so smutnou skutočnosťou, že ten váš kormidelník už opustil svoju loď. Seriál publikujeme s úprimným záujmom o ľudí a ich zdravie v ťažkých životných situáciách, ktoré liečba onkologického ochorenia prináša.
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok