Počúvať svoju intuíciu

Predstavte si, že sa plavíte na loďke. Plavidlo je pokazené, cez trhliny dnu tečie voda. Viete, že musíte stáť na prove lodi a kormidlovať. Je nemožné sedieť a nevnímať nič vôkol seba. Z jediného dôvodu – pozornosť je pre vás kľúčová na prežitie.

Tiež sedenie by pre vás znamenalo neodvratné napĺňanie loďky vodou. A tak stojíte vpredu a sledujete okolie. Náhle sa hlavný tok rozdvojí. Cesta vľavo je širšia, pokojnejšia, viac pôsobí, že sa budete môcť pozastaviť, nájsť prístav, kde by vám pomohli plavidlo opraviť. Cesta vpravo je užšia a rieka v nej plynie divokejšie. Plavba týmto smerom by od vás vyžadovala držať sa viac v pozore. Rozum vám vraví, že máte zabočiť vľavo, no niečo vo vás sa prihovára za cestu doprava. Chytíte sa rozumu a zvolíte širšie rameno. S nevôľou však zistíte, že voda je príliš plytká a kamene vám takmer úplne zničia spodok lode.

Ďalším z kľúčových faktorov pri dosiahnutí zdravia v rámci výskumu psychoterapeutky a špecialistky na integratívnu onkológiu Kelly A. Turner bola intuícia. Mnohí ľudia, ktorí sa počas svojej liečby otvorili vlastnej intuícii, získali samých seba a cez seba vyliečenie. Intuícia nie je nič nové a rozhodne sa nedá jej používanie zaradiť medzi praktiky siekt. Patrí nám samotným. Naši predkovia mali viac vyvinutú intuíciu alebo to, čo niektorí označujú za brušný mozog. Vedeli ste, že priamo v bruchu sa nachádza rozmanitá spleť nervových buniek, ktoré sú dokonale poprepájané? Že teda vaše brucho „rozmýšľa“ viac, než ste si schopní predstaviť? Tí, ktorí majú často pocit, že niečo cítia v bruchu, alebo to vedia len tak, od brucha, vedia, čo mám na mysli. Pri pocitoch strachu sa nám táto oblasť automaticky sťahuje, panva sa mierne vysunie vpred a hore, plecia zase dole. Chránime si brucho, brušnú dutinu, naše dôležité centrum života. Áno, máme v ňom uložené orgány, ktoré nie sú chránené kostrou, ako je to v prípade hrudníka, kde pľúca a srdce chránia rebrá. Brucho si však kryje i malé dieťa, ktoré o anatómii nevie absolútne nič. V našej západnej kultúre sa zachoval výraz „vedieť niečo od brucha“. Všimnite si, že ľudia pri gestikulácii, keď spomínajú, že niečo vedia, často používajú pohyb dominantnej hornej končatiny smerom nahor, k srdcu, za súčasného otáčania dlane. Náš „brušný mozog“ – inými slovami intuícia – je ten skrytý zmysel navyše. Ľudia v minulosti vďaka nemu skôr vycítili nebezpečenstvo, vedeli, aké budú zmeny počasia, aká ich čaká zima, ktoré rastliny s nimi viac ladia atď. Stačí si všimnúť, ako sa rastliny, živočíchy i vtáky správajú pred búrkou. Iba človek nič netuší, len tí vnímavejší si všimnú, že kvety povädnú a lastovičky lietajú nízko nad zemou. Naša civilizácia „prekonala“ prírodu, stala sa pánom tvorstva a, žiaľ, nevšimla si, že stratila časť samej seba. Vo východných náukách sa daná oblasť brucha nazýva „solar plexus“ a zobrazuje sa ako slniečko, ktorého centrum je v oblasti pupka. Lúče žiariaceho slniečka predstavujú interakcie s blízkymi i menej blízkymi ľuďmi a s okolitým prostredím. Ak sa nášmu blízkemu niečo stane, môžeme to doslova cítiť. Alebo, ak na niekoho myslíme, v dobrom či zlom, myslí i on na nás. Akoby sme sa držali za opačné konce šnúry. Ak druhý tou šnúrou zatrasie, pohyb sa prenesie až k nám a my ho cítime. Nie sme zodpovední za jeho zatrasenie, ale za našu reakciu. Môžeme rovnako zatriasť alebo zvoliť úplne iný pohyb so šnúrou.  Intuícia ako taká stále čaká na svoje preskúmanie. Nervové spojenia z okolia brušnej dutiny prepájajú toto centrum aj s limbickou časťou mozgu, ktorá je staršia než náš analytický mozog. Nachádzajú sa tu okrem iného aj centrá na reguláciu príjmu potravy, vody, telesnej teploty, biologické hodiny, emočné reakcie, sexuálne správanie a reprodukciu.

Ego verzus intuícia

Nie všetci máme rovnako vyvinutú intuíciu. Sú ľudia, ktorí „tušia“ intenzívnejšie a zase iní, ktorí majú pocit, že „netušia“ vôbec nič. To je v poriadku. Každý z nás je iný, neexistuje presná kópia toho druhého. Je to naše právo na individuálnosť, jedinečnosť. V posledných rokoch, keď sa intuícia začala opäť spomínať, vynárať na povrch a mnohí zdôrazňovali jej dôležitosť, si, žiaľ, mnohí neuvedomili, že čo môžu oni považovať za intuíciu, je ich ego. Ego často oblečené do šiat strachu alebo nadradenosti. Počúvať intuíciu znamená vnímať, vnímať a zasa vnímať. Na základe posilnenej schopnosti „porozumieť“ vonkajším okolnostiam, ktoré sa nedajú logicky vysvetliť, urobiť rozhodnutie. Dané rozhodnutie je väčšinou veľmi rýchle. Až sekundovo rýchle. Dobre, poviete si, rýchle… to však môže byť i rozhodnutie na základe strachu alebo nadradenosti. Ako ich rozlíšiť? Myslím, že najpresnejším ukazovateľom je absencia emócie.

Vezmime si úplne jednoduchý príklad. Predstavte si, že kúpite hrášok. Viete, že váš partner/partnerka má chuť na hráškovú polievku s haluškami. Vy však máte chuť na hovädzie na hrášku. V bruchu pocítite čudný pocit – mám spraviť radšej tú polievku? Čo ak mu nebude mäso s hráškom chutiť? Čo ak sa potom na mňa nahnevá? Bude frflať, že nikdy nič nespravím podľa neho… Brucho sa vám sťahuje, takmer nedýchate. Cítite ten strach? Ak sa v danej chvíli rozhodnete pre polievku, nebolo to kvôli vašej intuícii. Bolo to zo strachu. Vaše telo (vaša intuícia) vám radila dať si hovädzie na hrášku pre obsah bielkovín, minerálov a stopových látok, ktoré telo cez zimu stratilo. Zrejme váš partner/partnerka zase cítil/cítila, že potrebuje niečo iné – no v takomto prípade je potom potrebná komunikácia a kompromis. Človek, ktorý trvalo potláča sám seba, svoje potreby, sa správa voči sebe deštrukčne.

Intuícia a my

Mnoho ľudí už pred vypuknutím ochorenia cítilo, že s nimi niečo nie je v poriadku. Intuícia im radila, že sa prepínajú. Pracujú príliš, neradujú sa skutočne, od srdca, vzdialili sa svojej podstate. Žijú život, ktorý od nich očakáva spoločnosť. Cítili sa unavení, vyčerpaní. Intuícia im našepkávala, aby zmiernili tempo, oddýchli si, zastavili sa… Oni ju však ignorovali. Až sa ich stav radikálne zhoršil a nastúpili príznaky ochorenia.

Nikdy však nie je neskoro, ak človek opäť nadviaže so svojou intuíciou priateľský vzťah, bude mu veľmi nápomocná pri liečbe. Pomôže mu vybrať si lekára, ktorý s ním bude ladiť. Rovnako i psychoterapeuta, bylinkára, odborníka na správnu výživu, fyzioterapeuta. Zavedie ho na miesta, ktoré musí vidieť. Vône, ktoré musí ovoňať. Zabezpečí mu stretnutia s ľuďmi, ktorí budú preňho kľúčoví možno len pre jedinú vetu, ktorú povedia.

Ako teda počúvať svoju intuíciu?

Brušná reč

Podaktorí ju cítia „rovno z brucha“, len tak, ale, ako som už spomínala, dôležitá je absencia akejkoľvek emócie, obzvlášť strachu a hnevu.

Sny

Iní so svojou intuíciou komunikujú prostredníctvom snov. Mnohým ľuďom sa opakovane sníva podobný sen. S mestom, domom či nejakými ľuďmi. Vedia, že je to iný sen než bežný. Podľa prírodných národov je daný sen len prejavom inej reality, v ktorej sa snívajúci ocitne. Nakoniec i spomienky na dané sny sú v našej pamäti rovnako farebné ako spomienky na prežité dni. Freud nazval sny kráľovskou bránou do podvedomia, dávno pred ním však ľudia skúmali svoje sny. Ak sa vám intuícia prihovára cez sny, je dobré zriadiť si snový denník. Ihneď po prebudení doňho zaznamenáte kľúčové udalosti, pocity, emócie, prevažujúce farby. Aj keď hneď nebudete všetkému rozumieť, po čase vám denník bude slúžiť ako skvelá mapa. Môžete si na papier menej dominantnou rukou napísať otázku, na ktorú chcete dostať odpoveď. Napríklad: „Prečo dané ochorenie vzniklo?“

Podľa Kelly A. Turner a nielen podľa nej, svoj intuitívny hlas budete počuť najmä v tichu. Ideálne je vyhradiť si v priebehu dňa čas, keď nebudete nič robiť. Ani pozerať televíziu. Sadnite si do kresla či meditačnej polohy, vnímajte svoj dych. Chvíľu len buďte.

MUDr. Ivana Jungová

časopis Dieťa
seriál Kľúče k vyliečeniu 3)

Foto Shutterstock.com

9 kľúčových faktorov k vyliečeniu rakoviny podľa Kelly A. Turner

• Prevziať kontrolu nad vlastným zdravím
• Počúvať svoju intuíciu
• Uvoľniť potlačené emócie
• Posilniť pozitívne emócie
• Radikálne zmeniť stravu
• Používať liečivé rastliny a výživové doplnky
• Prijímať podporu iných
• Prehĺbiť svoj duchovný život
• Mať silné dôvody žiť

Seriál Kľúče k vyliečeniu sme priniesli na pamiatku našej priateľky a spolupracovníčky Mgr. art. Barbory Kožíkovej (rod. Lichej), ktorá skonala v dôsledku onkologického ochorenia a na podporu a povzbudenie všetkým – deťom či dospelým s akýmkoľvek onkologickým ochorením, ako aj ich blízkym i priateľom. Nezabúdame v myšlienkach ani na vás, ktorí sa musíte  vyrovnať so smutnou skutočnosťou, že ten váš kormidelník už opustil svoju loď. Seriál publikujeme s úprimným záujmom o ľudí a ich zdravie v ťažkých životných situáciách, ktoré liečba onkologického ochorenia  prináša.

1. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 1) – Cesta vlakom
2. časť seriálu: Kľúče k vyliečeniu 2) – Prevziať mandát nad svojím zdravím

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.