Pani ministerka, máme sa báť?

(Slovo na úvod z aktuálneho časopisu Dieťa č. 10 – 11/2019 – vyšlo ako krátke zamyslenie nad slovami ministerky zdravotníctva SR, ktoré odzneli v NR SR na záver rozpravy v rámci prvého čítania návrhu novely zákona č. 355/2007, ktorá okrem iných úprav prináša aj zákaz vstupu neočkovaných detí do materských škôl.)

Antverpy pred pár rokmi: S rodinou sme sa ocitli na našom výlete za históriou v židovskej štvrti, kde sme zhodou okolností našli ubytovanie ešte v Bratislave cez internet. Prichádzali sme podvečer. Pred židovskou synagógou stáli vojaci v plnej pohotovosti s automatickými zbraňami. Ľudia vychádzali zo synagógy a pokojne sa rozchádzali do svojich domovov. Ženy, deti, muži. V nás, rodinke nastavenej na objavovanie pamiatok európskych miest, tento obraz zanechal trpkú príchuť a rozpaky. Rozhodne nie pocit krásna, skôr otázku: Máme sa báť? V tom čase sa už i v Európe diali prvé teroristické útoky. Ráno sme sa vybrali do historického centra mesta a cestou nás predbiehali na kolobežkách džavotajúce deti za sprievodu rodičov na bicykloch. Všetky smerovali do škôlky uprostred ulice. Pred vchodom do nej už bola pestrofarebná hŕba kolobežiek a detských bicyklov. A uprostred nej dvaja po zuby ozbrojení hliadkujúci vojaci. Boli pripravení brániť deti v prípade útoku. Opäť ten istý, ba i mocnejší pocit ako večer pred synagógou. Máme sa báť?

Národná rada SR, 12. septembra 2019: Sledujem rozpravu k návrhu novely zákona č. 355/2007, ktorá okrem iných úprav prináša aj zákaz vstupu neočkovaných detí do materských škôl. Zakazuje, žiadnu alternatívu neponúka. Aj to vadilo niektorým poslancom.

Na záver rozpravy vystúpila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, predkladateľka návrhu. Reagovala na vystúpenia poslancov, presviedčala, ba dokonca sa vyjadrila aj k tomu, čo by musela urobiť, ak by tu mali byť materské školy pre neočkované deti. Dovolím si zacitovať: „… ak mám ja vytvoriť nejakú škôlku pre nezaočkované, tak prosím ministerku vnútra a ministra obrany, aby okolo tejto škôlky niekoho vystavil, pretože to bude vysoko infekčné pole alebo respektíve to môže byť semenište infekčných nákaz…“

V mysli mi vyskočil obraz z Antverp: vojaci so samopalmi pred materskou školou. Pripravení brániť deti pred vonkajšou hrozbou. Zrejme tam nestáli z roztopaše. Zrejme bol dobrý dôvod na to, aby ich tam poslali. Lebo brániť deti je určite našou povinnosťou a ušľachtilou úlohou. Tu sa to však v hlave pani ministerky akosi zvrtlo. Považuje v prípade vzniku škôlok pre neočkované deti za svoju povinnosť brániť verejnosť pred deťmi v týchto škôlkach prizvaním policajných a vojenských zložiek. Premýšľam nad tým, čo by bolo úlohou policajtov a vojakov v takomto prípade. Pretože úloha vojakov pred škôlkou v Antverpách mi bola jasná: v prípade teroristického útoku strieľať do teroristov a chrániť deti. Do koho by strieľali tí, ktorých by chcela predvolať ministerka zdravotníctva? Do vírusov vznášajúcich sa v tomto podľa nej vysoko infekčnom poli v okolí škôlok s nezaočkovanými deťmi? Nie, dúfam, že vám nenapadlo, že možným cieľom by mohli byť priamo deti, ktoré takto nazhromaždené podľa pani ministerky môžu byť semenišťom infekčných nákaz. Čakali by ste, že ministerka tento svoj predpoklad, ktorý iste v mnohých vyvolal obavy, podloží faktami dokladujúcimi, že neočkované deti už skutočne v škôlkach nakazili množstvo svojich kamarátov, možno aj učiteľky, kuchárky a iných ľudí? Ja som to určite čakala. No nedočkala som sa. Rovnako ako sa odpovede na tieto otázky nedočkali ani aktivisti zo strany rodičov z občianskeho združenia Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, keď sa na to opakovane pýtali kompetentných. Pretože údaje Regionálnych úradov verejného zdravotníctva SR napríklad z analýz epidémií osýpok hovoria jasnou rečou: nejde o problém vyvolaný odmietnutím očkovania, ale o problém, ktorý má korene v sociálne slabých komunitách.

Po slovách pani ministerky sa iste mnohí začali báť. Začali sa báť detí. Jej slová vnímam ako nebezpečné semenište „nákazy“ a pýtam sa: Pani ministerka, máme sa báť? Máme sa báť toho, kam sa takýmito výrokmi dostane naša spoločnosť v postoji k deťom? Máme sa báť toho, že sa tu začne šíriť jedovaté podhubie nenávisti, ktoré jedného dňa pripne každému neočkovanému dieťaťu na odev žltú značku s prečiarknutou injekčnou striekačkou, aby sme presne vedeli, že toto konkrétne dieťa je hrozbou? Až sem to necháme zájsť? A odtiaľ kam až? Namiesto toho, aby sme si vypočuli, prečo sa mnohí ľudia bránia a nechcú očkovať svoje deti. Nežeňte, prosím, na deti vojsko a policajné zložky. Otvorte srdce a nastavte sluch.

Renáta Krausová
šéfredaktorka magazínu Dieťa

Foto 123rf.com

Slovo na úvod  je publikované v aktuálnom vydaní časopisu
Dieťa 10 – 11/2019, ktoré si môžete kúpiť vo voľnom predaji.
Aj po uplynutí doby predaja aktuálneho čísla Dieťaťa si ho môžete predplatiť tu alebo  využite možnosť zvýhodnenej objednávky časopis Dieťa spolu s publikáciou Hovorme  o očkovaní… a nebojme sa pýtať