Nie lopuchy, ale lopúchy!

S malými deťmi sa perfektne debatuje. Ešte sa im trošku moce jazýček, keď majú problém napríklad s veľmi ťažkým r, ale keď sa s nimi pustíte do reči, sú to zvyčajne nádherné výlety do ich bohatého vnútorného sveta. Debatujete s deťmi a nestačíte sa čudovať, čo všetko vedia, ako sa to, čo vidia diať sa okolo nich, ukladá do ich hlávok. Ako všetko vedia v sebe pretvoriť a podať to ďalej. Je to zázračné. Spomínam si, ako sme s manželom debatovali s vnúčikmi našich priateľov. Super dvojka, bráškovia Marek a Samko majú kopec záujmov. Marek, to je veľký milovník živej prírody. Ešte má len 5 rôčkov a už navštevuje prírodovedecký krúžok a veru som len oči otvárala, keď mi vysvetľoval, o aké zvieratká sa na krúžku stará. Na chate u starkých hneď zrána, ešte v pyžamku a papučkách s lupou v ruke skúma všetko živé. Je dozaista veľmi dôležité ešte pred raňajkami dobre prekontrolovať hmyzu všetky krovky a tykadielka. Človeku hneď lepšie chutí, keď je všetko tak, ako má byť. No a pri raňajkách nám Marek podrobne povysvetľoval, že húsenica, čo má veľa nôh veru nie je stonožka, ale mnohonôžka.

Samko, to je zasa staviteľ telom aj dušou. Najkrajším darčekom pre neho bolo, keď mu pred pár rokmi dali starkí ušiť presne také montérky, aké nosia chlapi v ich stavebnej firme. Samko bude už tretiačik a veru dobre rozumie aj stavebnej chémii. 🙂 Vysvetlil nám, že keby sme mali problém uskladniť vodu, tak keby sme nádobu na vodu, ktorá nie je celkom vhodná, potreli z vnútra hmotou, čo vyrábajú starkí a rodičia, tak by sme tam mohli mať vodu, lebo by bola úplne netoxická. Zaujal nás nielen technologický postup, ale aj výraz netoxický z úst malého školáčika. Keď sme vyzvedali, čo to je – netoxická, tak nám čarovne odvetil: „To ešte úplne presne neviem, ale isto to bude dačo dobré, keď to naši robia.“ Je to ale rozumček, tento Samko. 🙂 A keby len to! Už má za sebou aj prvé stavbárske úspechy. Spolu s bráškom neďaleko chaty v lese vybudovali sami dvaja bunker. O stromy poopierali laty. Na strechu dali haluze, seno a Marek nám vysvetľoval, že ako poslednú vrstvu na strechu, aby do bunkra nepršalo, dali lopuchy. Ešte sa mu ťažko vraví r a tak ho neraz skúšajú, ako to vlastne myslí a tu sa ponúkla obzvlášť dobrá príležitosť. Vravíme mu: „A to ako, Marek? Veď keď poukladáš na strechu ropuchy, tak ti odskáču a bude ti do chalupy pršať, nie?“ Oj, ale sa rozhorčil! Vytočil obe dlane k nebu a vystrel rúčky, keď nám s dôrazom v hlase vysvetlil: „Nie lopuchy, ale lopúchy! Lozumieš? Nie žaby, ale listy, také veľké listy!“

Áno, lozumiem, Marek. 🙂 A veľmi dobre rozumiem aj tomu, že bohatý vnútorný svet našich detí je len odrazom našich svetov, našej múdrosti a nášho záujmu o život okolo nás. Deti nás kopírujú, od nás sa učia. Tak neváhajte a neleňte. Ak najradšej spoznávate svet z polohy ležmo na gauči pred telkou, tak hybaj dole! V lete je ten správny čas, objavovať s deťmi svet okolo nás. Vonku na vás čakajú mnohonôžky, lopuchy aj lopúchy.

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod v časopise Dieťa
Foto Shutterstock