Keď dieťa nerozpráva

Ak dieťa ešte v 3 rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývoj reči.

Oneskorený vývoj reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa. Pre správny vývoj dieťaťa je preto nevyhnutné tieto prejavy u detí včas rozpoznať a venovať im odbornú pozornosť.

Vývoj reči sa začína u detí už v prenatálnom období, v ktorom si dieťa postupne pripravuje artikulačné orgány napríklad olizovaním pupočnej šnúry, cumľaním palčeka a podobne, a  súčasne sa už stimulujú sluchové receptory. V období prvého roku života dieťa zatiaľ ešte nehovorí, ale začína reči svojho okolia rozumieť a reagovať motoricky – tzv. komunikačnými gestami. Obdobie pred pôrodom a 1. rok života dieťaťa po pôrode nazývame prípravné (predrečové) obdobie.
Až po 1. roku sa začína vlastný vývoj reči, ktorý charakterizujú jednotlivé štádiá rozvíjania komunikačných schopností. Dĺžka týchto štádií je individuálna a u každého dieťaťa prebieha trochu inak.

Ako sa vyvíja reč

• V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata). Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia – plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?). Otázky, ktorými sa dieťa snaží zistiť niečo o svojom okolí, sa môžu vyjadriť aj neverbálne, napríklad ukazovaním.
• Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá). Slovná zásoba dieťaťa rastie, postupne začína v reči používať čoraz viac slovných druhov.
• V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Toto obdobie je pre dieťa náročné a môže viesť k vývojovým ťažkostiam v reči – napríklad opakovanie hlások, slabík, slov.
• Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou. Nastáva prehlbovanie a spresňovanie obsahu slov, gramatických foriem. Medzi 3. a 4. rokom dieťa začína tvoriť súvetia. Pravidlá syntaxe, teda tvorenie viet, sa dieťa učí pomocou presného transferu a neberie do úvahy pravidlá.
• Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr. Vývoj reči pokračuje ďalej až do dospelosti.

Do konca 1. roku života teda dieťa prechádza prípravnou fázou vlastného vývoja reči. V predrečovom období dieťa nerozpráva, neužíva slová, ale kričí, hrkúta, džavoce, precvičuje si artikulačné orgány. Toto obdobie nazývame obdobím fyziologickej bezrečnosti. Po prvom roku života sa u detí stretávame s prvými slovami. Medzi 2. a 3. rokom sa už dieťa vyjadruje v jednoduchých vetách. Ak tomu tak nie je a dieťa nemá iné problémy, (počuje, nie je narušený zrak, duševný vývoj nie je oneskorený, je v poriadku motorika, nie sú narušené rečové orgány, dieťa je dostatočne stimulované okolím k vývoju reči) ide o predĺženú fyziologickú bezrečnosť.

Kedy treba vyhľadať odborníka

Ak však dieťa nerozpráva ešte v 3 rokoch alebo hovorí menej ako ostatné deti rovnakého veku, ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči. V tomto prípade je vhodné obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý dieťa pošle na vyšetrenie ku klinickému logopédovi alebo lekárovi – foniatrovi. Klinický logopéd alebo foniater dieťa vyšetrí a zhodnotí, či dieťa má logopedickú chybu alebo či je vývoj reči dieťaťa v poriadku. Treba vykonať diferenciálnu diagnostiku a zabezpečiť odborné vyšetrenia, ktoré vylúčia chybu sluchu, chybu zraku, poruchu intelektu, chyby rečových orgánov, orofaciálny rázštep, akustickú dysgnóziu (neschopnosť zapamätať si slová, porozumieť zmyslu slov), poruchy autistického spektra, pri ktorých sa oneskoruje vývoj reči a často sa prejavujú práve neschopnosťou komunikovať, ale aj vývojovú dysfáziu. Vývojová dysfázia sa prejavuje nerovnomerným vývojom celej osobnosti. Najnápadnejším symptómom býva výraznejšie oneskorenie vývoja reči.
Príčinou oneskoreného vývoja reči je dedičnosť, oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy, negatívne výchovné vplyvy, ľahká porucha sluchu a podobne. K príznakom patria spočiatku najmä narušená obsahová stránka reči, teda malá slovná zásoba, dysgramatizmy. Po zlepšení obsahovej stránky je nápadná formálna stránka reči, čo sa prejavuje dlho pretrvávajúcou zlou výslovnosťou niektorých hlások.

Podporujte „hovoriaci apetít“ dieťaťa

Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývoja reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii). Na vývoj reči má vplyv aj zrakové vnímanie, sluchové vnímanie a motorika.
Hoci oneskorenie v oblasti reči spôsobuje určitú disharmóniu vo vývoji celej osobnosti, ak sú nastavené priaznivé podmienky a rozvoju reči sa venuje dostatočná pozornosť, rozvinie sa reč postupne na úroveň, ktorá zodpovedá celkovej úrovni dieťaťa.
Podmienkou rozvoja komunikačných schopností a zručností je v prvom rade porozumieť reči. Skôr než dieťa začne hovoriť, rozumie už samo veľkému množstvu slov. Na rečové stimuly okolia dieťa reaguje neverbálne. U detí s oneskoreným vývojom reči býva neverbálna komunikácia dlhý čas jediným spôsobom dorozumievania sa s okolím. Začína sa tak prejavovať chuť dieťaťa komunikovať, tzv. „hovoriaci apetít“. Prejavy komunikácie u dieťaťa, i neverbálne, treba podporovať.
Dieťa sa začína vyjadrovať najprv pomocou základných zvukových prejavov (smiech, plač). Aby sa upevnilo spojenie medzi sluchovou podobou slova a jeho pohybovou, artikulačnou podobou, malo by dieťa zo svojho okolia počuť predovšetkým slová, ktoré už samo dokáže napodobniť, a slová, ktoré sú artikulačne len o niečo náročnejšie. Na začiatku vlastného vývoja reči dieťa rozlišuje v slove najviac dve slabiky. Je teda zbytočné chcieť po dieťati, aby nám zopakovalo dlhšie alebo artikulačne náročnejšie slová.
Pri rozvíjaní obsahovej stránky reči postupujeme systematicky a podľa zásad prirodzeného vývoja reči. Spočiatku sa venujeme vytváraniu zvukového materiálu. Pracujeme s hlasom dieťaťa, ktorý obmieňame podľa citového zafarbenia, napodobňujeme zvuky (prírodné i technické). Ak dieťa dokáže napodobniť základné zvuky, postupujeme k tvoreniu jednoslabičných slov. K prvým jednoslabičným slovám patria najmä zvukomalebné slová (mňau, haf, bum, hop). K upevňovaniu slovnej zásoby môžeme používať farebné obrázky, ktoré si dieťa prezerá, detské knižky alebo hračky (zvieratká, dopravné prostriedky a pod.).
Ak dieťa bez problémov zvláda jednoslabičné slová, môžeme prejsť k tvoreniu dvojslabičných slov, ktoré vznikajú najmä opakovaním základných slabík (mama, baba, tata, pá-pá), postupne sa dostávame k slovám s kombináciou dvoch rôznych slabík (hojda, auto). Ak už dieťa dokáže používať jednoduché slová, mali by sme začať s vytváraním základnej slovnej zásoby a obohacovať slovnú zásobu dieťaťa o podstatné mená konkrétne a slovesá významové (napr. auto, ide).
Po zvládnutí predošlých fáz môžeme postupne prejsť k vytváraniu jednoduchých viet. Pri nácviku využívame reálne situácie alebo obrázkový materiál. Do viet zapájame už aj viacslabičné slová, ďalšie slovné druhy. Snažíme sa o rozvoj gramatickej stránky reči, o správne skloňovanie, používanie predložiek, prenos zo singuláru do plurálu a podobne.
Až keď dieťa dokáže opísať jednoduchý dej na obrázku, rozprávať jednoduchý, krátky príbeh, prechádzame k hovorovej reči a postupnej úprave výslovnosti hlások, ktoré dieťa ešte nepoužíva alebo ich tvorí nesprávne. Aby sa dieťa naučilo vyslovovať správne jednotlivé hlásky, musíme postupovať od hlások pre dieťa najjednoduchších. Zo spoluhlások sa ako prvé osvojujú hlásky P, B, M, pretože sú jednoduché a dieťa ich ľahko môže vidieť na perách. Ďalej sú to hlásky T, D, N, F a V. Ťažšia býva výslovnosť hlások K a G. Najdlhšie trvá osvojenie sykaviek C, S, Z a Č, Š, Ž, hlásky L a vibrantu R.

Škôlka pomáha rozvíjať komunikačné zručnosti

Pre deti s oneskoreným vývojom reči má veľký význam dochádzka do materskej školy, kde sa stretávajú so svojimi rovesníkmi a majú dostatok príležitostí rozvíjať svoje komunikačné zručnosti. Kolektív rovnako starých detí stimuluje dieťa s oneskoreným vývojom reči, aby sa zapájalo do spoločných hier, pri ktorých začína s ostatnými deťmi komunikovať.
Nezastupiteľnú úlohu vo vývoji reči dieťaťa má jeho rodina. Tá by mala dieťaťu poskytovať správny rečový vzor, ktorý zodpovedá normám jazyka. V prípade oneskoreného vývoja reči, rovnako ako u iných foriem narušenej komunikačnej schopnosti, hrá veľkú úlohu návšteva logopedického zariadenia a konzultácie s logopédom. Ten s dieťaťom pracuje priamo v rámci logopedickej terapie. Súčasne poskytuje rodičom informácie o aktuálnom stave dieťaťa a o tom, čomu sa s dieťaťom venovať, aby sa vývoj reči dieťaťa podporoval čo možno najlepšie.

Mgr. Dana Zemčíková, PaedDr. Ilona Kejklíčková, Ph.D.
Soukromá klinika LOGO, s.r.o.

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).