Nevyhadzujme deti privčas z hniezda | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Nevyhadzujme deti privčas z hniezda

Nevyhadzujme deti privčas z hniezda

MUDr. Judita Hofhanzlová z Jihlavy je aj slovenským mamičkám známa najmä vďaka svojim knižným publikáciám zameraným na starostlivosť  o dieťa a matku. Nejednu písala tak trochu i sama pre seba, ako matka dvoch dnes už dospelých dcér. Pripomína rodičom, aké je nesmierne dôležité, aby matky neboli po pôrode oddelené od dieťaťa, vyzýva ich, aby dopriali deťom dostatok prirodzeného času, keď dieťa ešte potrebuje rodičovské hniezdo. Hovorí, že človek je jediný tvor, ktorý privčas dá svoje dieťa z hniezda. Nabáda na prirodzenú starostlivosť o deti. Prečo je to také dôležité? O tom bude nielen náš rozhovor, ale i seriál článkov v spolupráci s MUDr. Hofhanzlovou. 

Vaším obľúbencom, na ktorého sa zabúda, je Jan Amos Komenský. Hovoril, že na výchovu dieťaťa je potrebná celá rodina. Akú dobu z tohto pohľadu podľa vás žijeme? Dnes je totiž často na výchovu detí len jeden rodič, ani nie dvaja, nieto celá rodina. To sme sa asi hodne odklonili od toho, čo by malo byť prirodzené…
Antropozofická lekárka Michaela Glöcklerová, múdra žena, od ktorej som sa mnoho naučila, píše vo svojej knihe „Hovory o deťoch“: „… Na vypestovanie sociálnych schopností treba iný predpoklad, než ktorý možno získať v krúžku. Aby sa dieťa naučilo starať sa o medziľudské vzťahy, potrebuje vzor a tým nemôžu byť iné deti. Spolužitie s niekoľkými  či s jednou známou osobou v dôvernom každodennom kontakte je tou najlepšou podporou sociálnych povinností…“
Jan Amos Komenský sa vo svojej knihe „Informatórium školy materskej“ zmieňuje o tom istom už pred mnohými storočiami: „Matka, široká rodina, celá dedina sú dôležité pre výchovu jedného dieťaťa, nestačia dvaja vychovávatelia na dvadsať detí,“ hovorí Komenský.
Aj skôr museli často vychovávať deti len matky, pretože otcovia boli vo vojnách alebo odchádzali za prácou. Ale niečo bolo podstatne  inak. Ľudia ctili svoj rod a spoločenskú skupinu, ku ktorej patrili, bez ktorej sa nezaobišli, a deti vyrastali s matkou alebo s najbližšími príbuznými. To boli ich pevné body, o ktoré sa opierali a nezostávali  nikdy samy. Napríklad chlapec mohol vyrastať bez otca, kým však  matka ctila otca dieťaťa a pripomínala ho chlapcovi, syn vyrastal s otcovským vzorom – takto otec vo výchove nechýbal.
Zmena v súčasnom spôsobe života je práve v tom, že sa navzájom nepotrebujeme. Vďaka zamestnanosti a sociálnym podporám už nepotrebujeme partnera. S pôvodnou rodinou máme veľmi často nevyrovnané vzťahy. Navyše väčšinou nemáme dôveryplné vzťahy ani so svojím okolím. Nepotrebujeme sociálnu skupinu, ktorá by nás chránila a v ktorej  by sme si boli navzájom prospešní. Na narušení vzťahov so širším okolím sa v súčasnej spoločnosti podieľal a naďalej sa podieľa  komunistický a postkomunistický systém v našich krajinách.K tomu všetkému matky svoje deti v príliš ranom veku odkladajú do kolektívnych zariadení. Dieťa na väčšinu dňa stráca kontakt s istotou zázemia rodinného hniezda a, ako som citovala doktorku Glöcklerovú, stráca tým aj dôveryplný kontakt so známou osobou, a to so všetkými dôsledkami, ktoré to prináša – zvýšenú chorobnosť,  agresivitu a nesamostatnosť detí.

Aké je riešenie tejto situácie?
Rodičia by sa mali snažiť o vyrovnané vzťahy so svojou pôvodnou rodinou a s rodinou svojho  partnera. Nech už bolo rodinné zázemie akékoľvek, aj keď dajme tomu nespĺňa ich potreby a očakávania. Raz sme zo svojej rodiny vzišli a celá široká rodina sa pre nás stala darcom života. Táto skutočnosť sa pre  rodičov a ich potomkov stáva pevným bodom, či už sa s rodinou stýkajú  alebo nie. Nenadarmo štvrté prikázanie Desatora hovorí: „Cti otca svojho a matku svoju, aby si dlho žil a aby ti dobre bolo na zemi.“ Pre súčasnú spoločnosť je veľkým prínosom rodinný poriadok lásky Berta Hellingera, známy pod pojmom rodinné konštelácie. Odporúčam, aby ste sa s ním oboznámili.
A čo sa týka narušených medziľudských vzťahov s najbližším okolím? Tu musí začať každý sám od seba, hoci tak, že začnete zdraviť  svojho suseda a usmejete sa na neho. Dobré vzťahy so susedmi opäť  rozšíria bezpečnú a dôvernú zónu pre naše deti.

Pri výchove dieťaťa je nutné rešpektovať isté prírodné zákonitosti. Väčšina zvierat neodkladá svoje mláďatá. Azda okrem krýs, ktoré pri výchove mláďat využívajú akési „jasle pre krysy a systém tiet“. Vtáča potrebuje byť v hniezde štrnásť dní, keď ho z neho na dvanásty deň vystrčíte, pravdepodobne to neprežije. Naše deti potrebujú byť s matkou či jednou známou osobou, s ktorou majú „dôveryplný pevný vzťah“. Podľa Komenského je materskou školou do šiestich rokov matkine lono. Do šiestich rokov by matka mala byť dieťaťu kedykoľvek dostupná. Materská škola je pre Komenského školou, ktorú poskytuje matka, ako  možno vyrozumieť už zo samotného názvu pomenovania – materská.  Tieto slová sú veľmi jasné a riešenie nechám na rodičoch. Len  pripomínam, že dieťa potrebuje prítomnosť matky, nie jej neustálu pozornosť, v tom je veľký rozdiel.

Skúste, prosím, len v stručnosti uviesť, ako sa môže mamička už v tehotenstve postarať o to, aby jej dieťatko bolo zdravé? Tejto téme sa budeme dozaista venovať podrobnejšie v seriáli vašich článkov.
Myslím, že zdravá, šťastná a spokojná matka je najlepším predpokladom zdravého dieťaťa.
Zdravá? Keď sa budúca mamička bude dobre a zdravo stravovať, tráviť čas na čerstvom vzduchu a na slnku.
Šťastná? Keď sa bude na svoje dieťa tešiť. Nenechá sa  traumatizovať šokujúcimi informáciami, ktoré, bohužiaľ, oznámia tak často práve lekári. Zváži, či podstúpi zbytočné vyšetrenia zasahujúce do zdravého očakávania dieťaťa. Lekár je dobrý pomocník pri patologickom tehotenstve, fyziologickým tehotenstvom však budúcu matku lepšie sprevádza pôrodná asistentka.
Žena dobre žije so svojím mužom, ktorý jej poskytuje ochranu a zázemie na výchovu dieťaťa. Má vyrovnané vzťahy so svojou rodinou i s rodinou otca svojho budúceho dieťaťa. Málokto vie, že narodením dieťaťa sa často zvýraznia nevyriešené situácie v rodinách. Otvárajú sa  povestné skrine naplnené rodinnými „kostlivcami“ a nútia tak dospelých  členov rodiny riešiť to.
Spokojná? Budúca matka by však mala byť spokojná aj sama so sebou. Mať svoj vlastný život, ktorý ju napĺňa, ktorý obohacuje jej  partnera a bude inšpiráciou a vzorom na napodobňovanie pre jej budúce dieťa.

Vyštudovali ste všeobecné lekárstvo. Aký máte názor na očkovanie proti chrípke, špeciálne očkovanie tehotných? Chrípka je nebezpečné ochorenie najmä v období prvého trimestra tehotnosti, čo odporúčate tehotným, aby chrípku nedostali?
Chrípka je nepríjemné ochorenie, ktoré však u zdravých ľudí  prebieha takmer vždy bez komplikácií. Tieto sa môžu vyskytovať u starších a chronicky chorých ľudí.
Pri prechode medzi ročnými obdobiami, teda na jar a na jeseň, sa  náš organizmus prelaďuje na iné podmienky. Je to obdobie zvýšenej  citlivosti, keď je vhodné upokojiť tempo, jesť ľahkú stravu. Naši predkovia  si zaradili v období adventu a niekoľko týždňov pred Veľkou nocou pôst. Ak tento proces nerešpektujeme a ideme stále v rovnakom tempe, sme  náchylní podľahnúť ochoreniu.
Veľa ľudí prekoná v zimnom období tzv. virózu, ale nie každé takéto ochorenie spôsobuje chrípkový vírus. Premenlivosť chrípkových vírusov je enormná, neustále vznikajú ďalšie mutácie s novými vlastnosťami. Preto sa vakcíny proti chrípke pripravujú každý rok nové, aby sa čo najviac priblížili novým mutáciám vírusu. Túto prognózu vydáva WHO výrobcom už na jar, a tak je jej spoľahlivosť pre  nasledujúcu zimu veľkým problémom. Okrem toho neexistujú spoľahlivé štúdie, ktoré by svedčili o účinnosti vakcín proti chrípke. Rozhodne neexistujú žiadne  vakcíny proti chrípkovým vírusom, ktoré by mohli  vyvolať obávané pandémie, pretože jednoducho nie je známy typ mutácie.
Navyše očkovacie látky proti chrípke obsahujú okrem usmrtených vírusov aj  stopy kuracej bielkoviny z kultivačnej pôdy. Preto by sa touto vakcínou nemali očkovať alergické osoby, obzvlášť ľudia a deti s alergickou reakciou na vajce (podobne u MMR vakcíny Priorix proti osýpkam, príušniciam a ružienke). Vakcíny obsahujú konzervačné látky – ak sa niekto chce nechať zaočkovať proti chrípke, mal by vyžadovať vakcínu, ktorá neobsahuje ortuť. Vakcíny obsahujú aj ďalšie prídavné látky, napríklad soli hliníka a formaldehyd, ktoré môžu spôsobovať autoimunitné ochorenia a neurologické komplikácie. Komplikácie pribúdajú so stúpajúcim vekom, oslabením jedinca chronickým ochorením a početnosťou každoročnej vakcinácie.
Oficiálne sa komplikácie po vakcinácii nepriznávajú, no stretla som sa s radom pacientov, ktorí bezprostredne po očkovaní proti chrípke  ochoreli na chrípku s ťažkým priebehom, niekedy ochorenie prebehlo dokonca  masovo po zaočkovaní celého pracovného kolektívu.
Núka sa úvaha, že práve pri očkovaní proti chrípke je tlak na odporúčanie vakcíny veľmi silný, pretože očkovanie sa musí každý rok opakovať a to prispieva k vysokým ziskom farmaceutických firiem.
Ak budúca mamička predsa len ochorie, môže sa veľmi dobre liečiť  homeopatickými liekmi. Dobre si naštudujte najbežnejšie homeopatiká s obrazom chrípkového ochorenia. Aconitum, Bryonia, Eupatorium perfoliatum, Gelsemium, Oscilococcinum – sú bežne dostupné v lekárňach. Podajte ich presne na typ vášho ochorenia. Chrípka má potom  veľmi rýchly priebeh a bez komplikácií.
Obranyschopnosť môže matka posilňovať iným, bezpečnejším a prirodzenejším spôsobom. Prechádzkami na čerstvom vzduchu – „kam môže slnko, tam nechodí lekár“, otužovaním, aspoň krátkym chodením naboso vonku v tráve, zdravou čerstvou stravou, pitím pramenitej vody a radostnou mysľou.

Očkovanie v tehotenstve považujem za jeden veľký nebezpečný pokus, o ktorom netušíme, aké prinesie následky.

Na jednej besede ste hovorili o tom, že rada pozorujete zvieratá a ich správanie. Spomínali ste, ako sa správa vaša mačka, keď privedie na svet mačiatka. Čo vás teda v tomto smere zaujalo na správaní zvierat a v čom by sme sa mali od nich poučiť?
Etapy života spojené s príchodom našich maličkých na svet sú  takmer čisto pudové, inštinktívne. My sami komplikujeme ich priebeh prílišným premýšľaním, strachmi a civilizačnými návykmi. Ako máme my ženy porodiť, to jednoducho nevymyslíme.

V pudovosti nám môžu byť zvieratá v týchto situáciách príkladom. Keď zviera rodí, nesmieme ho rušiť, nesmieme príliš zasahovať do pôrodného procesu, inak si pôrod zastaví a čaká na pokojnejší, priaznivejší okamih. U žien sa často pôrody komplikujú po príchode do pôrodnice, keď je matka vystavená množstvu otázok, kontaktu  s neznámymi ľuďmi, vyšetreniam. Čo potrebuje, aby dobre porodila ako mačka? Predovšetkým pokoj, ticho a prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne. Aké vzácne a nevšedné je vyjadrenie jedného českého pôrodníka: „… najťažšie pre mňa bolo naučiť sa ticho sedieť, pozorovať  a len čakať …“

Mačka od mačiatok neodchádza 24 hodín po okotení. U ľudskej matky toto zodpovedá pobytu v ľudovej „kútnici“. Žena s dieťatkom ležala po pôrode na posteli v kúte za vyšívaným závesom – „kútnou plachtou“, nik ju nerušil, bola len sama so svojím dieťaťom. Rodičku ošetrovala pôrodná babica, ktorá sa za ňu aj niekoľko dní starala o domácnosť. Keď mačka zmizne a mačiatka začnete brať do rúk, stane sa z nich neznesiteľné klbôčko „krikľúňov“. Toľko matiek prežije namiesto sladkej materskej galeje s kričiacim dieťaťom, od ktorého boli v pôrodnici oddelené a ktoré často absolvovalo nie nevyhnutné invazívne bolestivé zásahy.
Ovce sú veľmi trpezlivé k svojim jahňatám, ktoré sajú mlieko neustále, nie  po troch hodinách. Ale po čase dotierajúce jahňa rázne  odsunú. Dobrý postreh pre vyčerpané matky, ktoré pod heslom všetko  pre dieťa, vstávajú a dojčia svoje ročné dieťa 10- aj 20-krát za noc.

Čo považujete za najčastejšiu príčinu ochorení u detí v ranom veku?
Stravovanie matky, najmä konzumácia kúpeného mlieka či prídavných látok v potravinách môžu byť príčinou raných alergií, napríklad silných kolík s prítomnosťou krvi v stolici, ekzémov.
Disharmónia v rodine či vyčerpanie matky môžu zapríčiňovať častú  chorobnosť dieťaťa. Oddelením od matky v pôrodnici sa dieťa stáva uplakaným, tečie mu z očí, môže byť náchylnejšie na ochorenia dýchacích ciest.
Predčasné vyhodenie dieťaťa z hniezda a umiestnenie v detskej  izbe a kolektíve zapríčiňuje chronické nádchy – nevyplakané slzy, zápaly  stredného ucha – deti nechcú ani počuť o situácii, v ktorej sa ocitli, kašeľ   – pľúca nesú emóciu smútku.
Súčasný spôsob, akým sa deti očkujú – priskoro, tak často po sebe a proti toľkým ochoreniam naraz, potláčanie horúčkových ochorení a zneužívanie antibiotík, to všetko veľmi silne manipuluje s nezrelým imunitným systémom a býva najčastejšou príčinou akútnych, ale aj  chronických ochorení detí.

Sú ochorenia, ktoré možno považovať za prospešné pre zdravie dieťaťa?
Sama pre seba delím ochorenia v ranom veku dieťaťa na „zdravé“ a  „choré“. Väčšina detí do šiesteho roku života si prejde nezávažnými  horúčkovými ochoreniami, ktorými si imunizuje telo, vypaľuje si nimi obranyschopnosť pre svoju dospelosť. Často malé deti prekonávajú  jedno- až dvojdňové horúčky bez ďalších symptómov. Tieto bývajú  väčšinou prejavom veľmi dobrej imunity. A že sú pre deti dôležité, je pre rodičov neprehliadnuteľné. Deti po ich prekonaní urobia pokrok, posun vo svojom vývoji. Vyjdú im zuby, začnú udržiavať čistotu, začnú chodiť, rozprávať, kresliť… Pri všetkých horúčkových ochoreniach odporúčam použiť homeopatické lieky.

Aký je váš názor na súčasnú stravu? Mamičky, ktoré sa o ňu intenzívne zaujímajú a chcú dopriať dieťaťu dobrú stravu z kontrolovaných zdrojov s prívlastkom BIO, sa často dočkajú označenia biomatky či stromáčky (v Čechách lesany). Je naozaj spiatočnícke a hodné pohŕdania vrátiť sa ku koreňom a dbať na jednoduchú čistú stravu alebo to môže mať zásadný význam pre zdravie dieťaťa i celej rodiny?
Návrat k jednoduchej čistej strave, k zdrojom potravy bez chemických postrekov a hnojív a odklon od priemyselne vyprodukovanej  potravy je, podľa mňa, absolútne zásadná cesta ku zdraviu duše i tela, a to nielen detí. Odporúčam ísť ešte ďalej. Začať si pestovať na kúsku pôdy svoje vlastné plodiny. Naučiť sa rozpoznávať dary prírody, ktorými  nás obklopuje, ktoré nám ponúka a ktoré zostávajú často nepovšimnuté. Práve touto témou sa zaoberá moja  kuchárska kniha „Zdravě jíme, nevaříme“ – surová a polosurová strava pre deti i dospelých, zdravých i chorých.

Zhovárala sa
Renáta Krausová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok