Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 14)

9. novembra 2017 Články , Stĺpček
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 14)

Šesť Alžbetkiných krokov, ako porozumieť hnevu (alebo Čo všetko sa musíme o hneve naučiť)

3. krok   Hnev je taký chudáčisko

Teraz ti prezradím ďalšie štyri masky hnevu. Zúrivý hnev nemá rád zákazy. Raz som bola u babky, ktorá mi chcela pustiť ďalšiu rozprávku. Bolo ich už dosť a tak si povedala – stačí. Nahnevala som sa, pretože som si chcela pustiť Dexterovo laboratórium. Ale vedela som, že babka má ešte autíčka a dráhu, takže sa s tým dajako zmierim. Trošku som si aj pokričala, veď je to zúrivý hnev. Je to silák. Lenže – babka sa vydesila. Začala vyvádzať, pobehovala za mnou po byte, veľa rozprávala, akoby toho chudáka hneva chcela zahovoriť. Ono, hnev je troška nahluchlý. Iných nepočuje, keď sám tak kričí.

Raz sa takto babke podarilo vystrašiť ho, tak sa schoval za roh. Keďže sa nevykričal, rozhodol sa, že si krik nechá na neskôr. Medzitým babka zahovorila ďalšie jeho pokusy a on rástol do veľkých rozmerov. Nalepoval na seba všetko, čo počas dňa nevykričal. Takýto hnev som nazvala balónový. Nafukuje sa ako balón, pretože mu babka nedovolila sa vyfúknuť – alebo ja, ak náhodou presuniem pozornosť na niečo iné. Nemám čas. Utlmím ho. No keď sa mi v ten deň nedarí, rastie ďalej. Kocky padajú, guličky sa schovajú za gauč, natrhnem stránku knihy, chvost mi padá z gatí (keď sa hrám na líšku)… Tento hnev dokáže do mňa vraziť silnejšie ako inokedy. Stačí, ak mi večer povieš, že ideme spať. Normálne poviem – dobre. Ale keď je tu balónový hnev, praskne.

Ešte je hnev ublížený. Ten nemá rád nátlak. Babka raz prišla na návštevu a chcela ma zobrať na zmrzlinku. Lenže ja som nechcela ísť bez teba. Vtedy som cítila, že ťa potrebujem nablízku. Alebo tatka. Obaja ste nemali čas, tatko betónoval a ty si robila v záhrade. Babka miesto toho, aby sa so mnou zahrala, na mňa tlačila, nech idem s ňou, lebo som už veľká, dospelá, nech nie som ako bábo. Vraj na mame visím a tak. Nevedela som, čo robiť, cítila som sa smutná a chcelo sa mi plakať. Keď babka neskôr odišla domov, pochytil ma z toho smútku hnev.

A napokon jestvuje ešte jedna maska. Pamätáš sa na tie veľké trhy plné kolotočov, stánkov s jedlom a hračkami, pódiom s hudbou, miliónom ľudí, farieb, zvukov, vecí? Tak z nich som bola úplne paf. Všetko som chcela vidieť, počuť, chytiť, skúsiť. Nevedela som, na ktorú stranu sa mám pozerať, všetko to hučalo. Bola som úplne zmätená a z toho vznikol tento hnev. Nedokázala som to všetko vstrebať. Keď sme sa vrátili domov, zrazu to vo mne prasklo a chudák, zmätený hnev vytiekol. Nehnevala som sa na nikoho. Len som vypúšťala von hnev. Kričal mi v hlave ako celý trh.

Možno si pomyslíš, že tento hnev s toľkými maskami je celkom prešibaný. Aj ja som si to myslela. Niekedy mi napadne, že ho podplatím sladkosťami, rozprávkou. Kdeže. Len sa tak zväčšuje. To preto, že ho nepočúvam. Hnev nemá rád, keď babka začne bedákať, že ho začuje suseda, niekto za dverami, napríklad nejakí ľudia – poštárka… Alebo strašidlo. Ide mi z hnevu hlava prasknúť, čo sa tam už nezmestí.

Najhoršie je, keď sa rozhodne pred tým všetkým schovať. Zrazu ho necítim. Len viem, že tam vzadu je a hryzie ma alebo pichá. On len čaká, kedy ho budem konečne počúvať. Kedy ho vezmem do úvahy a prestanem odvádzať svoju pozornosť. On ju potrebuje tiež a oveľa viac. Aby sa nestal až tak veľkým, že ma prerastie. Že cez neho neuvidím. On nie je hnusák. Je to chudáčisko. Všetci proti nemu bojujú, najradšej by ho zadupali, utlmili, vyhodili von oknom. Niekedy aj ja, lebo sa ho bojím, aký vie byť silák. Preto s ním treba rozprávať, ako ja s tebou a ty so mnou. Potrebuje sa len vykričať, poplakať si, udrieť do niečoho. No, zase ho neľutujme príliš, aby nespyšnel a nezačal robiť od radosti kotrmelce…

_______________________________
Volám sa Alžbetka. Mám štyri roky. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka

Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 13): Šesť Alžbetkiných krokov, ako porozumieť hnevu (alebo Čo všetko sa musíme o hneve naučiť) – 2. krok – Hnev nosí rôzne masky

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!