Črepiny z môjho zrkadla 72)
Situácia: Pamätám si, že sme sa ako deti každý večer tešili na rozprávku od ocka. Keď bol náhodou doma. Nečítal, perfektne si vymýšľal. Bol kreatívny, vtipný a my sme sa tak nasmiali. Moja dcéra to má obrátené. Chce rozprávky ráno po zobudení. Má svoje obľúbené čítané a miluje vymýšľance. No čím ďalej, tým je čítanie tých napísaných rozprávok ťažšie. Neviem ako vy, ale ja prerušovanie počas čítania nemám rada. Rozumiem, ak má dcérka množstvo otázok – chce porozumieť, poznať motívy, utvoriť si presnejší obraz, je zvedavá. Vtedy si zakúsnem do jazyka. Pokročili sme – nechá ma najskôr dokončiť vetu, potom sa pýta. Najnovšie sme však dospeli na vyšší level – rozprávku chce dotvárať.
Čo tým chcem povedať: Ak chceš počúvať rozprávku, nechaj ma ju čítať. Nemám rada prerušovanie.
Čo tým hovorím: Nezasahuj do deja. Nerozvíjaj ho, len pasívne počúvaj napísané.
Lepšie pre mňa a pre dcérku: Prerušovanie ľudí dráždi – všimnite si to sami. V škole nás učia ticho pritom sedieť a mlčať. U nás som však cítila, že zmieriť sa s prerušovaním má význam. Najprv som sa to snažila stopnúť. Veď ako dlho nám trvalo prečítať jednostranovú rozprávku. Dcérkina zvedavosť ju premenila na hutný sloh plný obšírnych otázok a odpovedí. Teraz si zameňte jednu stranu za dvadsať alebo rozprávku à la celá kniha. Dcérku nič neunavilo – no mňa to vyčerpalo. To obmedzenie čítania na jednoliaty text bez prerušenia som si priniesla z minulosti. A tu nastal zádrhel. Niektoré deti naučíte pasívne počúvať. Moju dcérku ale na istý čas prestali rozprávkové knižky baviť. Či som to spôsobila ja – môžem len hádať. No ona nechcela viac čítať knihy, rozprávku si chcela radšej pozrieť na tablete. A to som nechcela. Ako naučíme deti láske ku knihám, keď im nedovolíme rozvíjať na ich základe fantáziu a kreatívne dotvárať príbehy? To som možno spôsobila.
Nechala som teda dcérku tak a postupne som ju navnaďovala na ďalšie a ďalšie knižné odysey. Keď sa zvedavosť obnovila, z prvého levelu sme pokročili do druhého – počas čítania ma dcérka zastaví, určí, ktorá postava z rozprávky je ona, ktorá ja, a celý príbeh si za podpory pár viet z textu dotvoríme. Čo je celkom ťažké, pretože keď zmeníme plot, ťažko nájdem pokračovanie vymysleného príbehu vo vopred napísanom texte. Vtedy som si uvedomila, že stačí zareagovať ako dieťa, vrátiť sa do čias detstva, keď sme si večer rozprávali fantastické, dobrodružné a strašidelné príbehy, chúlili sme sa k sebe a vzrušene sa prizerali práve stavaným svetom. Zanechala som za sebou exaktný text a školské nariadenia a dovolila som si lietať s dcérkou.
Pozrite sa na to z druhej stránky – dcérka si rozvíja fantáziu, tvorí. Spolu s tým sa jej rozširuje slovná zásoba, rečový prejav. Postavy z rozprávok si kreslí. A kreslí už aj strih, vyjadruje myšlienky a oddeľuje kresby podľa následnosti deja – vualá, animuje. Aj o tom je prekonávanie hraníc – nech už si za tie hranice dosadíte čokoľvek – knihu alebo samých seba.
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok