Rodičovstvo je hľadanie cesty k dieťaťu | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Rodičovstvo je hľadanie cesty k dieťaťu

Rodičovstvo je hľadanie cesty k dieťaťu

Česká klinická psychologička, psychoterapeutka a súdna znalkyňa Michaela Mrowetz, ktorú naši čitatelia poznajú aj z viacerých rozhovorov uverejnených v  Dieťati a v špeciálnych vydaniach Dojčiatko & batoľa už dávnejšie napísala v jednom statuse na facebooku: „Rodičovstvo je hľadanie cesty k dieťaťu. Dieťa potrebuje rodiča a jeho blízkosť na zdravý rozvoj, pozitívne prežitky, rozvoj empatie. Prvé hodiny po pôrode sú veľmi kľúčové vďaka hormonálnemu naladeniu a nadaniu dieťaťa i rodiča  nadväzovať spoločne väzby posilňujúce vzájomnú empatiu. A to aj  empatiu voči možným reálnym prežitkom bolesti tak, že sme ochotní a schopní na bolesť reagovať jej zmierňovaním. Bolesť sa vždy zmierňuje vzájomným kontaktom láskyplných osôb.“

Pôrod – jedinečný zážitok, chvíľa, ktorá sa v živote zopakuje len zopárkrát a nikdy nie navlas rovnako. Jedinečný zážitok pre matku a dieťa, pre ocka a celú rodinu. Ale predovšetkým pre matku a jej bábätko, moment, keď dieťatko opúšťa bezpečné hniezdo a rodí sa do veľkého sveta. Do sveta, kde už nebude s mamičkou spojené pupočnou šnúrou. Krehké a zraniteľné ľudské mláďa potrebuje, aby spojenie s matkou naďalej trvalo. Ihneď po narodení. Tieto jedinečné okamihy majú oveľa hlbší význam, ako si mnohí z nás vôbec dokážu uvedomiť a pripustiť. Nejedna žena inštinktívne cíti, že sa „čosi“ pokazilo hneď na začiatku, „čosi“ veľmi dôležité, čo mohlo ovplyvniť celý „štart“ pripútania sa mamičky a bábätka. O týchto pocitoch nám napísala jedna z vás v rámci výzvy, ktorú sme vám adresovali. Prosili sme vás, aby ste sa s nami podelili o vaše skúsenosti s prikladaním bábätiek ku vám bezprostredne po pôrode: „Vyčítam si, že som v pôrodnici ako matka totálne zlyhala. Možno, keby mi dcérku po pôrode nechali, dovolili jej prvé prisatie, možno by mi hormóny inak pracovali, zabudla by som na vlastnú bolesť… kto vie… Pri ďalšom dieťati už takú chybu nezopakujem. Žena je po pôrode šťastná, ale aj veľmi zoslabnutá a nevládze sa hádať s personálom a s každým, kto vám povie, že lepšie si oddýchnete bez vlastného dieťaťa…“

Dieťati a v špeciáloch Dojčiatko & batoľa podporujeme vaše rodičovské kompetencie a chceme vám pomáhať upevňovať vás vo vašom neraz len intuitívnom presvedčení, že dieťatko a matka majú byť spolu od prvých chvíľ. Ak sa to deje inak, ani si to neuvedomujeme, ale pokazený „štart“ môže byť zdrojom veľkej traumy pre matku i dieťa. Potvrdzujú to dnes psychológovia a psychoterapeuti. A dôkaz tejto hlbokej traumy sa veru skrýva i v slovách, ktorými sa nás naše okolie neraz snaží presvedčiť, že to až tak nevadí, že veď prvé hodiny či dokonca dni bez novorodeniatka sa dajú vydržať a že mamička si aspoň dobre oddýchne, kým sa o dieťa starajú cudzí ľudia. Michaela Mrowetz hovorí o tom, že ak vám niekto podsúva možnosť komfortného prežitia separácie od dieťaťa pre vás a pre vaše dieťa, robí tak väčšinou z vlastnej bolesti. Hovorí o tom, že jej ženy často píšu ich skúsenosti s „dobrými radami“ deštruujúcimi zdravie a podporujúcimi separáciu, ktoré dostávajú od blízkych, známych i od zdravotníkov: „Sú to vety typu: ,To vydržíš, nič sa ti nestane, o dieťa sa ti postarajú, všetci sme boli takto oddelení a nikomu sa nič nestalo…‛ Psychoterapeutka vysvetľuje, že ak takéto deštruujúce rady a ponuky na prežitie separácie po pôrode nedávajú ľudia z čisto vnútorného sadizmu (a tých je podľa nej  minimum), tak to činia z vlastnej bolesti. „Z vlastnej skúsenosti s bolesťou a s absenciou skúsenosti empatie a pozitívneho prežitku, prežitku kontaktu ranej väzby, z vlastnej skúsenosti prežitej patológie izolácie. Ak si toto uvedomíte, možno nastane aj vaša úľava a vaša emancipácia od deštruujúcej bolesti kolektívnej traumatizácie zo separácie a bolesti. Hľadajte silu v pozitívnych prežitkoch, v tešení sa na rodičovstvo, v kontakte s prenatálnym dieťaťom, v predstavách o kontakte s už  narodeným dieťaťom, v chutiach a vôňach svojich detí. Toto všetko lieči a dáva možnosť pozitívnym prežitkom empatie, lásky, úcty.“

Na tejto ceste vám chceme pomáhať.

Renáta Krausová

Časopis Dieťa
Foto Shutterstock

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok