Črepiny z môjho zrkadla 8)

23. septembra 2017 Články , Stĺpček
Črepiny z môjho zrkadla 8)

Črepina : Nevytrhávaj mi to z rúk!

Situácia 1:
Vytrhávanie z rúk je možno malichernosť. Poviete si, áno, mrzí ma to, že to moje dieťa robí, ale sú aj horšie veci. Lenže celok sa skladá z detailov. A všimla som si, že ide o celkom častý jav. Úvod mi napísala sama dcérka, ktorá mi vytrhla pero, keď som písala zoznam vecí do obchodu. Na rad prišla babka, ktorá automaticky vzala dcérke z rúk niečo, na čom jej záležalo, a neupozornila ju. Že jej na tom záleží a či by to mohla vrátiť. Môj otec mi vzal z ruky mobil bez opýtania, lebo mi chcel ukázať nejaký detail. A kamaráti mojej dcérky? Jeden jej vytrhol z rúčky požičanú plyšovú hračku, druhý lyžicu, ktorou chcel jesť. Bez upozornenia, bez vysvetlenia, bez čakania. Prečo to robíme? Tak som vybafla – nevytrhávame z rúk!

Čo tým chcem povedať:
Je to neslušné, nerešpektujúce. Nepatrí sa to. Nesmie sa to opakovať. Dieťa tým vyjadruje dospelému neúctu. K sebe navzájom sa máme správať pekne.

Čo tým hovorím:
Vodu káže, víno pije. Dcérke som raz vytrhla z rúk nôž. Bála som sa, že si ublíži. Vytrhla som jej paličku, ktorú chcela strčiť do elektrickej zástrčky. Skrutkovač, pretože ním smerovala do môjho oka. Nebezpečné veci a nutný zákrok. Lenže – varovala som ju? Nie. Hovorím tým – ja ti môžem vytrhnúť veci z rúk, ty mne nie. Neúctivé? Vo vzťahu k dieťaťu či dospelému? Prečo sa „to nepatrí“, keď sa to deje všade naokolo? Akt násilia. Násilné vytrhávanie z rúk, končiace hnevom, zlosťou, plačom, ľútosťou, hádkou. Nechtiac učím dcérku pokrytectvu. Ja nemôžem, ostatní môžu? Prečo?

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Vytrhávaniu z rúk sa dcérka nevyhne. Tak ju neučím, že sa to nepatrí. Ale že to MY nerobíme. Ja to nechcem robiť a ju prosím, aby to tiež nerobila, ak sa dá. Ak jej niekto niečo vytrhne, nech vyjadrí nespokojnosť. Nepáči sa mi to. Prosím, nerobte to. Radšej mi povedzte, čo sa VÁM nepáči, že to chcete späť, nechcete, aby som sa toho dotýkala, pretože máte strach. Vysvetlite mi, prečo máte strach. A dajte mi čas, ja sa s vecou rozlúčim. Len mi dôverujte. Prosím o trpezlivosť.

Vytrhnutie z ruky považujem za jeden z tých možno nevinnejších, málo všímaných či nevedomých prejavov násilia. Je to prejav nedôvery a strachu. Neverím, že mi dotyčný vráti, čo mi vzal, aj keď ho požiadam. Načo teda žiadať. Chcem to späť a hneď. Navyše mám strach. Že o tú vec prídem. Poškodí ju, odcudzí, stratí. Alebo si tým ublíži. Áno, v niektorých prípadoch, hlavne u malých detí, treba zakročiť hneď. Ale aj vtedy vysvetlím a ospravedlním sa. Vymyslím dierky, do ktorých paličku strkať môže. Podám jej príborový nožík na rezanie, alebo nech reže ostrým, no pod mojím dohľadom. Aby to raz nespravila za mojím chrbtom.

______________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každú sobotu pribúda nová časť.
Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla:
Črepina 7: Neplač, suseda ťa začuje!
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu. Každú stredu pribudne nová časť.

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!


Warning: Unknown: Failed to write session data (memcache). Please verify that the current setting of session.save_path is correct (/apachetmp/sessions) in Unknown on line 0