Sladký život alebo Takto upratujú mamy

21. septembra 2017 Články , Stĺpček
Sladký život alebo Takto upratujú mamy

Poznáte tú českú průpovídku Co je v domě není pro mně? Hoci je myslená inak, často som si na ňu spomenula, keď mi pri upratovaní v izbe našich chlapcov „skočil“ pod ruky nejaký kúsok čokoládky. Fuj! No, kto by to jedol! Veď mojím cieľom je schudnúť! A predsa, co je v domě, není pro mně. Musím s tým rázne zatočiť. Šup! A čokoláda je uprataná. Už viac není v domě, ale vo mne…. Bolo mi to treba? Nastane chvíľka výčitiek a po nej zintenzívnené upratovacie tempo. Nech tú potvoru čokoládovú spálim čím skôr.

Poznáte to aj vy, alebo hovorím pre vás jazykom cudzieho kmeňa a vy vôbec neviete, o čom točím? V prvom prípade, ste obdivuhodná žena, ak dokážete odolávať sladkým nástrahám voľne pohodeným v domácnosti. A ak nie? Tak to ste obdivuhodná tiež! Prečo? Nuž pretože ste labužníčka a dokážete si plnými dúškami vychutnať omamné osídla, do ktorých vás vláka čokoládové vábenie. Nie? Že fakt neviete, o čom točím? Že vy veru takýmto spôsobom doma neupratujete? Že nezgúňate po byte a nestopujete, kde by sa našiel čo len kúsok nejakej sladkostičky? Chyba! Neviete, o čo prichádzate! Veď sladkosti schované v útrobách šuplíkov našich detí sú plné bielkovín. A bielkoviny sú významné, keď chcete chudnúť! Denne by ste ich mali vo svojej strave prijať asi 30 %. Čože? Protestujete, že sladkosti veru nie sú dobrým zdrojom bielkovín? Nooo, ako ktoré, vážené dámy. Ako ktoré! Tie dobre odležané nimi veru môžu byť, ako sa o tom presvedčila aj jedna veľmi dobrá priateľka. Tiež vždy bola poriadkumilovná, podobne ako jej dcéra. A veru že v jej domácnosti bolo vždy čo „upratovať“. Má totiž syna, ktorý nebol za sladkosťami zdivený, prišli mu na chuť len raz za čas, a tak sa v šuplíku jeho písacieho stolíka kopila slušná zbierka sladkých lákadiel. Kde je príjem, tam musí byť aj výdaj, povedali si priateľka s dcérou – a pravidelne chodili „upratovať“ šuplík. Veď keby nie, ako by sa doň pomestili ďalšie zásoby. Nuž a aby to nebolo veľmi nápadné, tak sa priateľka synovi do šuplíka vkrádala najmä nočnou hodinou. Raz tak celkom vzadu v zabudnutom rohu šuplíka vylovila trubičky plnené orieškovo-čokoládovou náplňou. Jááááj! Mňáááám! Bolo ich tam kopec a tak sa na miesto činu vracala viac nocí za sebou. Zvyčajne schrúmala trubičku prikrytá pláštikom tmy, ale raz… Pochutnávajúc si na nej vošla do kuchyne a milú trubičku zalialo svetlo. Priateľka, slastne si odhryzujúc, sa zadívala na zvyšok trubičky a jej zrak uzrel nevídané! Trubička ožila! Ležiac 100 rokov v šuplíku získala obyvateľov. A tak si na nej okrem moje priateľky pochutnávali aj už pekne vypasené červíčky, ktoré jej pozerali s nemou výčitkou priamo do očí z rezu trubičky. Júúúj! Bielkovín viac ako sacharidov mali veru tie nešťastné trubičky. Ale v tomto prípade si bielkoviny splnili svoju funkciu. Stali sa stavebným kameňom jej skalopevného rozhodnutia, že veru viac nebude po nociach upratovať šuplíky. A cez deň? Vraví, že radšej si dá čerešne. A pokúsi sa vyhnúť ich obyvateľom. 🙂

Príjemné upratovanie, milé žienky. A pozor na bielkoviny!  🙂

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!