Ktorý rodič by nechcel, aby jeho dieťa bolo úspešné v škole? Môžeme tomu nejako pomôcť? Tieto otázky napadnú snáď každého rodiča. Zároveň sú vodou na mlyn rôznym výrobcom pomôcok na zvyšovanie IQ. Takže je dobre vedieť, že ešte neobjavili žiadny taký program, ktorý by reálne navyšoval IQ. Ak nejaký aj funguje, jeho efektivita sa rokmi stráca. IQ vo veľkej miere závisí od dedičnosti, do nejakej miery od prostredia a čosi môžeme dosiahnuť usilovnou prácou vo vyššom veku. Rozdiely, ktoré takto vieme urobiť, sú rádovo v jednotkách. Pozornosť by sme mohli upriamiť skôr na vytvorenie takých podmienok, aby sa úspešne rozvinulo to, čo tam je.
POTREBUJEME POKOJ
Nie, mamička nepotrebuje podporné rozvojové programy, dieťa nepotrebuje v maternici počúvať klasickú hudbu. V tomto článku sa budem opierať najmä o Johna Medinu, molekulárneho biológa a experta na procesy učenia ,výsledky štúdií, ktoré uvádza v knihe Pravidlá mozgu dieťaťa. Bábätko v maternici potrebuje pokoj, pretože intenzívne pracuje na svojom vývine. Všetko sa programuje samo a k dobrému výsledku. Množstvo drobných krehkých mechanizmov, väčšine ktorých nerozumieme, môžeme svojimi sloními zásahmi skôr narušiť, než niečomu napomôcť. Posluchové programy pre bábätko v brušku, ani počúvanie klasiky sa v štúdiách nepreukázali ako efektívne.
V pokoji sa programuje najlepšie. Pokoj znamená najmä pokoj pre matku. Stres má negatívne vplyvy na telo matky a tiež na plod. Pokoj by mal byť psychický a telo by malo byť primerane aktívne. Vedeli ste, že pri každom pohybe ženy plod urobí drobný protipohyb, ktorým reaguje na pohyb matky? Ukazuje sa, že to je výborný stimul pre vyvíjajúcu sa nervovú sústavu dieťatka.
Náročný fyzický pohyb nepotrebujeme, lebo telo sa bude snažiť okysličiť nositeľa a ak je problém, tak aj na úkor plodu. Úplne postačí strečing, tehotenská joga, prechádzky. Pridajme primeranú výživu. Trošku všetkého nie je dobrý recept, ak sa tým myslí aj údenáč a malé pivo. Pár štúdií ukazuje, že vitamíny skupiny B a kyselina listová znižujú riziko defektov nervovej sústavy. Otázka je, či by nestačila strava bohatá na tieto látky. Treba si uvedomiť, že každé odporúčanie má svoj strop. Látka/okolnosť pôsobia pozitívne len do určitej miery. T. j. mega veľa kyseliny listovej určite nepovedie k mega IQ.
POTREBUJEME DOJČENIE A VZŤAHY
Skladba materinského mlieka obsahuje oproti iným mliekam látky, ktoré výrazne pôsobia na rozvoj centrálnej nervovej sústavy. Plne dojčené deti majú v priemere vyššie IQ než ich nedojčení rovesníci. Dojčiť je lepšie, ako nedojčiť. Opakujem to, čo v predchádzajúcej časti Potrebujeme pokoj. Dojčenie vylepšuje situáciu o niekoľko bodov, nie dramaticky. Nemôžeme dojčiť? Netrápte sa. Rozdiel nie je taký veľký a úspešnosť v živote záleží aj na iných faktoroch.
Lobovala by som najmä za investíciu do vzťahov. Mozog má hlbokú potrebu prežitia a náš druh má vpísané vo vzorcoch prežitia, že sa musí vzťahovať k ostatným. Vzťahy sú pre optimálne fungovanie človeka kľúčové. Partnerský vzťah je na prvom mieste. Dobré rozhovory, drobnôstky, o ktorých vieme, že potešia partnera, tolerancia, intímne chvíľky namiesto naháňania sa. Spokojnosť rodičov vo vzťahu tvorí prvú istotu dieťaťa. Následne je v poradí vzťah k dieťaťu. Druhé miesto v poradí neznamená, že dieťaťu sa niečo upiera. Naopak, vzťahovo ukotvení rodičia v partnerovi nestresujú dieťa neprimeranými emocionálnymi požiadavkami.
Ako sa najlepšie pestuje vzťah k dieťaťu? Na začiatku cez fyzický kontakt a starostlivosť. Dieťa upokojuje bezpečie, predvídateľnosť reakcií rodiča. Nerozbieha sa stresová odpoveď, ktorá negatívne pôsobí na nervový systém. Pre pokračujúce správne programovanie potrebuje bábätko pokoj a veľa spánku. Vo chvíľkach bdenia stačí ako stimulácia bežná starostlivosť. Podnetov, ktoré podporujú rozvoj, zabezpečuje priemerná domácnosť a kontakt s jej členmi viac než dosť.
Následne sa oplatí investovať do vzťahov so širšou rodinou či priateľmi. Osamelosť je pre človeka stresujúca a stres produkuje neurochemické látky, ktoré poškodzujú mozog. Naopak, láska sprevádzaná fyzickými dotykmi podporuje produkciu látok, ktoré budujú mozog. Ak máte problém vo vzťahu a trápi vás, že malého nezoberú do špeciálnej jazykovej základnej školy, tak sa treba určite zamerať najprv na vzťah. Špecializované vzdelávanie zázraky nespraví, to skôr hojná produkcia látok podporujúcich rast mozgu.
POTREBUJEME POHYB
V prvých mesiacoch najvýraznejšiu stimuláciu dozrievania centrálnej nervovej sústavy prináša pohyb. Najprv sú pohyby nekoordinované a dieťa nad nimi nemá takmer žiadnu kontrolu. V akcii je veľa inštinktívnych reakcií, ktoré pomáhajú dieťa „rozpohybovať“. Čím viac skúseností, hoci aj so zle koordinovaným pohybom, tým efektívnejšie začína fungovať mozog a pohyb sa dostáva pod stále väčšiu kontrolu. Zrelší mozog produkuje zas koordinovanejší a viac kontrolovaný pohyb, ktorý… a tak dookola.
Dieťa potrebuje kvalitný priestor, ktorý neobmedzuje jeho pohyb. Mäkké vankúše, ležadlá, sedadlá, chodúľky a hojdacie kresielka znemožňujú rozvoj prirodzených pohybov. Dieťa v ranom veku potrebuje náruč starostlivého človeka a pevnú rovnú podložku, ktorá neobmedzuje v pohybe. To sú dve prostredia, kde sa má dieťa do 1 roka vyskytovať. Všetky zariadenia na umiestenie dieťaťa, ktoré môžeme kúpiť pre deti v tomto veku, mu zaručene nepomáhajú v správnom vývine.
Napríklad dvíhanie hlavičky vedie k získaniu kontroly nad hlavou, bude pomáhať, aby vo vyššom veku dieťa neležalo na lavici, lebo nemá dostatočne rozvinutú kontrolu nad vlastným telom. Práve v prvých mesiacoch sa budujú základné štruktúry, v ktorých sa bude odohrávať myslenie, reč a organizovať mentálna činnosť. V posledných desaťročiach sa u detí zredukoval perimeter pohybu o 90 percent a my sa čudujeme, kde sa berie toľko porúch. Nuž, čiastočne aj tu.
Budem citovať neurovedkyňu Wendy Suzuki, ktorá sa už tridsať rokov venuje výskumu mozgu: „Štúdia za štúdiou preukazujú, že pohyb a cvičenie je najefektívnejšia transformačná sila pre zmenu funkčnosti centrálnej nervovej sústavy.“ Na pohyb, resp. jeho nedostatok je asi najcitlivejší hipokampus. Ten má na starosti dlhodobú pamäť a tiež prepájanie jednotlivých „priečinkov“, ktoré skladujú rozmanité množstvo informácií do zmysluplného celku. Zjednodušene povedané, práve hipocampus nám pomôže dať si dokopy dve a dve.
Chcete mať múdre deti? Doprajte im čo najviac pohybu. Netreba špičkový tenisový klub. Klasické pobehovanie po ihrisku s inými deťmi, prechádzka v prírode po nerovnom teréne, bežné detské hry, naháňačky, preliezačky, lezenie na stromy. Stačí mierne zvýšenie tepu a ľahšie spotenie a už sa deje to, čo má.
POTREBUJEME ROZHOVOR A ČÍTANIE
Inteligentnejšie sú tie deti, na ktoré sa veľa rozprávalo v ranom veku. Veľa nezaslúženej kritiky schytáva spôsob, akým komunikujeme s dojčiatkami. Pišťavý hlások, komentovanie zjavných vecí, krátka vzdialenosť od tváre bábätka, preferovanie krátkych slov, dlhšie pauzy medzi slovami, naťahovanie hlások, viacnásobné opakovanie slov a slovných spojení plus časté opakovanie hlasových prejavov bábätka. Imitujeme aj vzorec konverzácie. Podvedome urobíme pauzu a počkáme, kým dieťa vydá nejaké blá-blá. Keď sa nám dostane odozvy, pokračujeme ďalej. Často je to sprevádzané prejavmi, ktoré sa spájajú s pozitívnymi emóciami. Trošku viac pleštíme oči než bežne, usmievame sa, prejavujeme radosť a obsah prepletáme lichôtkami. Toto je definícia rodičtiny (angl. parentese).
Intuitívne týmto spôsobom hovoria na bábätká dospelí aj deti staršie ako tri roky na celom svete. A bábätká to milujú. Tento spôsob rozhovoru s deťmi pomáha rozvíjať jazykové schopnosti dieťaťa. Dieťatko sa učí vzorcu komunikácie, učí sa, že je dobré snažiť sa hovoriť, lebo to spôsobuje u iného človeka pozitívnu odozvu. Vysokým tónom hovoríme, lebo v ranom veku dieťa lepšie spracúva vyššie tóny. Naťahujeme slabiky, spomaľujeme, opakujme a robíme pauzy, lebo sluchové spracúvanie sa ešte len vyvíja. Týmto spôsobom uľahčujeme spracovanie zvukov reči a dieťa si ich ľahšie osvojuje. Kvalitnejšie nadobúdanie reči, zdá sa, súvisí aj s intelektom. Podľa niektorých výskumov môžeme povedať, že rozprávanie s dieťaťom zvyšuje intelekt. Tieto chvíľky patria len bábätku a nerozbíjajme ich inou činnosťou.
Pozor na premotivovanie. Už som videla aj leták, ktorý vyzýva rodičov, aby takto na dieťa hovorili čo najčastejšie. Treba použiť sedliacky rozum. Nezrelý nervový systém bábätka sa ľahko preťaží. Nečítajte si, prosím, návody. Zdá sa, že rodičtina je vrodená. Nechajte sa viesť intuíciou. Keď má bábo dosť, tak má dosť. Ak je systém preťažený, viac do neho od tej chvíle nedostanete. Keď je dieťa staršie, okolo roku, dvoch, už pokojne spolu môžeme čítať. Ukazujeme mu obrázky, rozprávame. Spoločné čítanie sa ukazuje ako účinný spôsob rozvoja jazykových kompetencií. Máme to potvrdené aj výskumami. Deti, s ktorými si rodičia čítajú, dosahujú lepšie výsledky v testoch merajúcich verbálnu inteligenciu a tiež v škole.
POTREBUJEME HRANIE A NUDU
Ako som už spomenula, pre úspech v škole či v živote nestačí len vysoké IQ. Významným dielom prispievajú tzv. exekutívne funkcie. To sú schopnosti ako sebaregulácia, plánovanie, organizácia činnosti, riešenie problémov či predvídanie. Samotný intelekt bez týchto schopností dieru do sveta neurobí. Čo rozvíja tieto funkcie? Nenechajte sa chytiť na life koučov a mentorov pre deti. Existuje prirodzená činnosť, kde sa tieto funkcie rozvíjajú najefektívnejšie, a to v spoločnosti iných detí počas neštruktúrovanej hry, ideálne vo vekovo zmiešanej skupine. Deti prirodzene postupujúcim vekom začnú inklinovať k spoločnej hre, ktorá, aby fungovala, vyžaduje všetky tieto zručnosti.
Dôležité je slovo neštruktúrovaná. Áno, deti sa vtedy často povadia. Hrajú sa a zrazu sa poškriepia, a potom sa zas hrajú. Prirodzený cyklus interakcie medzi deťmi. Nám prekáža tá časť vyplnená škriepením. Prípadne sa nám zdá, že deti nič poriadne nerobia. Raz sa hrajú na obchod, raz len behajú, lebo sú „muchy“ a potom sa chvíľku hrajú na policajtov. Vstúpime do procesu a začneme štruktúrovať: ty budeš robiť toto, ty toto, aby ste sa nehádali, tu máte rovnaké hračky, nech to pekne plynie. Celé zle. Práve v tomto procese sa deti učia, aké ľahké je rozbiť spoluprácu a učia sa získavať kontrolu nad svojimi emóciami a správaním.
Práve momenty frustrácie ich učia, že nemôžu postupovať tak, ako postupovali. Sú nútené vykonať veľa psychickej práce, aby prekonali rozpory a vymysleli novú hru. Zladenie 3 až 4 detí do spoločnej hry, si vyžaduje obrovskú mieru sebaregulácie, plánovania a predvídania.
Verte, či nie, ale mozog nikdy nespí. Dokonca, keď telo spí, tak vtedy je mozog najaktívnejší. Dieťa sa moce, nudí sa a otravuje nás. Ako sa už len v tomto stave môže niečo naučiť? Počas nudy sú aktívne oblasti pre „negatívne“ emócie a tiež prefrontálne oblasti. Pre to prvé nás dieťa otravuje. Necíti sa dobre a to je super. Prosím vás, neberte mu tieto pocity. V tejto chvíli sa totiž aktivuje tá oblasť, ktorá zabezpečuje práve tie super schopnosti sebaregulácie, plánovania, riešenia problémov a vlastne väčšinu tých funkcií, ktoré nás robia ľuďmi. Dieťa práve pracuje na tom, ako z nepríjemného von. Pomôcť dieťaťu z tohto stavu štruktúrovaním času znamená ochudobniť ho o silné tréningové momenty.
Neprerušujte nudu! Dieťa je v stave hlbokého tréningu výnimočných ľudských kompetencií.
ZABUDNITE NA…
Zabudnite na väčšinu drahých vecí. Aj keď by sa mohlo zdať, že elektronické novinky prinášajú skvelú stimuláciu, nie je to tak. V niekoľkých výskumoch hračiek, teda hra a následný výkon dieťaťa, najlepšie obstáli obyčajné kocky. Elektronické hračky najhoršie.
Všetky uvedené odporúčania sú výsledkom vedeckého overovania – okrem nudy. Tá sa sem dostala, lebo si myslím, že je to veľmi cenná skúsenosť a do pozornosti výskumníkov sa ešte len dostane, a tiež preto, lebo ju odporúča 9 z 10 psychológov a psychiatrov. Nedostali sa sem pracovné listy pre predškolákov ani iné typické aktivity. Nehovorím, že ich netreba robiť, ale nie sú v prioritách.
Grafomotorické zručnosti stoja na zvládnutých základoch hrubej motoriky. Nechce predškolák vyfarbovať a písať? Nenúťte ho. Zamerajte sa radšej na rozvoj všeobecných pohybových zručností. Krúžky všeobecnej športovej prípravy urobia viac osohu, ako trápenie s jemne motorickými aktivitami.
Všetko, čo som sem vybrala, sú elementárne veci, ale majú najvýraznejší stimulujúci efekt na dozrievanie mozgu a tvorbu kvalitných neuronálnych štruktúr na zvládanie akademických výziev. Nevyžadujú si extra náklady. Vyžadujú si len v správnom čase zaangažovanie rodiča a v správnom čase jeho ústup.
Mgr. Viera Lutherová
Balans – poradňa zdravého vývinu
Magazín Dieťa
Foto 123rf
Viac článkov o predškoláčikoch a školákoch: https://www.dieta.sk/kategoria/clanky/o-detoch/predskolacik-a-skolak/
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok