Prípad malej brady | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Prípad malej brady

Prípad malej brady

Dovoľte mi, aby som sa s vami podelila o moje skúsenosti s dojčením. Nakoľko som už v pôrodnici mala problémy s dojčením a dieťatko sa odmietalo prisať, rozhodla som sa kontaktovať certifikovanú laktačnú poradkyňu z občianskeho združenia, ktoré pomáha matkám s ťažkosťami počas obdobia dojčenia.

Poradkyňa ochotne telefonicky rozanalyzovala môj problém, poradila mi, čo robiť a hneď po príchode domov nás navštívila. Odporučila mi kŕmiť dieťa pomocou laktačnej pomôcky, cievky po prste a prikladať dieťa na prsník čo najčastejšie, lebo veď každé dieťa sa raz prisaje. Pod kŕmením cievkou po prste rozumieme malý pohárik naplnený mliekom, do ktorého je vložená tenká cievka, ktorej druhá strana sa pritlačí o prst a vloží do úst dieťaťa. To začne sať a piť podobne ako zo slamky. Poradkyňa mi rovnako odporučila nastrihnúť hornú aj spodnú uzdičku v ústach bábätka v domnienke, že voľnejší jazyk pomôže dieťatku prisať sa. Nepomohlo. Po dvoch týždňoch kŕmenia cievkou po prste, neustálom odsávaní mlieka v pravidelných 3-hodinových intervaloch, a to dokonca aj počas noci, sa dieťatko stále neprisávalo. Poradkyňa mi naordinovala rozličné bylinky. Predpokladala, že väčšia tvorba mlieka priláka dieťatko prisať sa. Dieťa sa však stále neprisávalo, no zato prišli horúčky, zápal prsníkov spojený so stratou mlieka. Laktačná poradkyňa mi zvýšila dennú dávku byliniek a odporučila mi odsávať mlieko ešte častejšie, teda v pravidelných 2-hodinových intervaloch. Predpokladala, že sa mlieko opäť začne tvoriť. Množstvo byliniek, ktoré som v danom čase užívala, stálo približne 150 eur mesačne.

Po zápale prsníkov sa mi tvorba mlieka znížila a ja som bola nútená začať dokrmovať svoje dieťa umelým mliekom, ktoré mu vôbec nechutilo. Nedokázalo ho stráviť, nehovoriac o tom, že mu rozhádzalo celý režim.

Po pár dňoch sa tvorba mlieka čiastočne opäť vrátila, no rozhodla som sa kontaktovať inú laktačnú poradkyňu z občianskeho združenia v nádeji, že mi poradí niečo iné a konečne nadojčím svoje dieťa. Nová, teda druhá laktačná poradkyňa mi odporučila dokrmovať dieťa cievkou prilepenou k bradavke. To znamenalo aj naďalej si odsávať mlieko v pravidelných intervaloch, aby sa neznížila jeho tvorba. Odsávanie bolo potrebné, lebo dieťa sa stále poriadne neprisávalo a mlieko z prsníkov vlastne nepilo, iba sa o to snažilo. V skutočnosti pilo iba z cievky. Príležitostne som dieťa musela dokŕmiť umelým mliekom.

Druhá laktačná poradkyňa zistila, že dieťa málo otvára ústa, čo neumožňuje správne prisatie a odporučila mi vydržať, lebo každé dieťa sa raz prisaje. Medzitým sa u nás vystriedali ďalšie 2 laktačné poradkyne z občianskeho združenia, ktoré odporúčali v podstate to isté, teda odsávať, dokrmovať dieťa pomocou cievky, prípadne pohárikom a neustále sa snažili vycibriť moju tzv. priečnu polohu (upravená poloha kolísky), lebo vlastne nikdy nebola vraj dostatočne dobrá. Frustrujúce však bolo, že mi nedokázali poradiť ako pomôcť dieťaťu prisať sa a nadojčiť ho. Takto sa u nás postupne vystriedalo 5 laktačných poradkýň a žiadna z nich mi nepomohla v tom, ako plnohodnotne nadojčiť dieťa.

Nevzdávala som sa však a stále som hľadala na internete články o problémoch pri dojčení – čo robiť, ak dieťa málo otvára ústa a nedokáže sa nadojčiť. Natrafila som na článok, kde jedna matka opisovala veľmi podobný problém. Jej dieťa málo otváralo ústa a nedokázalo sa nadojčiť. Podľa tohto článku som sa dozvedela, že ak dieťa málo otvára ústa, je v podstate nemožné nadojčiť ho v štandardných polohách, akou je napríklad poloha kolísky, pretože nedokáže riadne zaboriť bradu do prsníka. Článok, ktorý som našla, sa odvolával na laktačnú poradkyňu pani Michálkovú. Rozhodla som sa ju kontaktovať telefonicky. Ochotne mi poskytla online poradenstvo cez Facebook Messenger, a to aj napriek tomu, že bola nedeľa. Už v priebehu prvých minút zistila, prečo sa moje dieťa nedokáže prisať a plnohodnotne nadojčiť, a odporučila mi vyskúšať prirodzenú polohu. Tú som aj odskúšala a naozaj sa mi podarilo dojčiť lepšie. Stále to však nebolo ono, malý na prsníku dlho nevydržal. S pani Michálkovou sme sa o pár dní stretli osobne, ukázala mi prirodzenú polohu a vysvetlila mi jej pridanú hodnotu. Prisatie môjho dieťatka stále nebolo ideálne – malý sa nedokázal udržať dlho na prsníku. Poradkyňa mi navrhla použiť v prirodzenej polohe klobúčik (chránič bradaviek), aby sme dieťatku pomohli. Dieťatko sa zrazu prisalo veľmi dobre a od toho okamihu plnohodnotne dojčím. Už si nemusím odsávať mlieko alebo dokrmovať dieťa s pomocou cievky. Aktuálne má dieťatko 3 mesiace a už sa dokáže nadojčiť bez klobúčika.

S odstránením klobúčika som si nerobila veľké starosti, i keď som to občas bez väčšieho úspechu skúšala. Vedela som, že musím počkať, kým dieťatko podrastie a narastie mu hlavička aj ústa. Keď mal syn 2,5 mesiaca, povedala som si, že ho skúsim nadojčiť bez klobúčika. Priložila som ho k prsníku a on sa zrazu plnohodnotne prisal a nadojčil. Pocit šťastia a radosti, ktorý som v tej chvíli prežívala bol neopísateľný, a navždy zostane pre mňa nezabudnuteľným. Som vďačná, že som mohla objaviť prirodzenú polohu pololežmo, ktorú mi ukázala pani Michálková, za čo jej neskutočne ďakujem. Nebyť jej rád, dnes nedojčím.

Bolo by skvelé, keby aj poradkyne z občianskeho združenia našli odvahu, ako pani Michálková kedysi a začali odporúčať prirodzenú polohu. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že prirodzená poloha je pre matku a rovnako aj pre dieťa lepšia ako priečna poloha, tzv. kolíska. Prirodzená poloha pri dojčení je veľmi pohodlná a nie je pri nej potrebné neustále cibrenie.

mamička Simona

ODSÁVANIE – TRÁPENIE ALEBO HRDINSTVO?

Poznámky poradkyne pri dojčení

V mojich článkoch sa snažím objasňovať, čo je dôležité pre úspešné dojčenie. Tým najpodstatnejším faktorom je brada poriadne zatlačená do prsníka. Tá jednak pri satí stláča prsník (rovnako ako pri ručnom odstriekavaní) a jednak umožní, aby sa bradavka mohla dostať čo najhlbšie do úst. Dieťatko potom saje mliečko tak, že zadná časť jazyka sa dvíha a klesá, čo funguje ako piest na pumpe (pri tomto opise si iste prídu na svoje oteckovia a prevetrajú si znalosti z fyziky).

Kľúčovým, aby sa brada dostala hlboko do prsníka, je poloha dieťaťa. Ak sa hlavička ocitne vedľa prsníka alebo nebodaj pod ním, čo je výsledkom klasických horizontálnych polôh, tak je dieťa odkázané na matku, či si ho pritlačí k sebe tak, aby sa brada do prsníka dostala. Je to v skutočnosti skoro nemožné urobiť dokonale, a tak časť vyvinutého podtlaku musí dieťa venovať tomu, aby sa na prsníku vôbec udržalo.

Pri prirodzenej polohe dieťatko leží na mame ZHORA a hlavička je NA prsníku. Vytvorí sa dokonalý záklon hlavy (ten temer nemá šancu vzniknúť v horizontálnej polohe), ktorý vystrčí bradu dopredu a táto sa potom zaborí do prsníka. Tiaž hlavičky ju tam poriadne zatlačí a bábätku sa pije úžasne ľahko.

Pred zmenou: priečna poloha, dieťa nepije z prsníka, len z cievky. Na úvodnom obrázku vidieť polohu pololežmo, už po zmene dieťatko pije úžasne.

Iste, väčšina z nás pozná len horizontálnu polohu (čo je spôsobené predovšetkým perinkovou históriou) a deti v nej pijú bez (na prvý pohľad) viditeľných problémov. Príroda má dozaista viacero poistných mechanizmov, ktoré zabezpečia, že deti sú schopné dojčiť sa aj v menej vhodných polohách.

Jedným z dôvodov, prečo to niektoré deti v nevýhodnej polohe nezvládnu, je ich slabšia sacia schopnosť. Jej príčinou je veľmi často menšia sánka, prípadne prirastená uzdička. Veľmi častá je aj ich kombinácia. Menšia sánka má za následok menšiu ústnu dutinu a prirastená uzdička menší pohyb jazýčka. Poloha pololežmo tento malý problém obvykle bez problémov kompenzuje. Ak ani to nestačí, podstrihne sa uzdička. Ako som však písala v článku s názvom Dojčiť s klobúčikmi?, nemusí to stačiť. Článok vyšiel v Dieťati č. 4 – 5/2018 a je publikovaný aj tu. Dieťatko niekedy nevie dostatočne vytiahnuť a udržať bradavku v ústach – jej dotykom o podnebie sa stimuluje satie. Tu dokáže vynikajúcim spôsobom pomôcť moderný vynález – „umelá bradavka“, teda ochranný klobúčik, ktorý pomôže dočasne prekonať túto naozaj výnimočnú bariéru.

Aj v prípade Simonkinho bábätka išlo o problém malej brady. Uzdičku mu podstrihli hneď na začiatku, ale zjavne to nepomohlo. Priečna poloha neumožnila malej brade dostať sa dostatočne hlboko do prsníka. Keď mamička zmenila polohu na prirodzenú pololežmo, resp. vertikálnu, tak dieťa sa už konečne dokázalo napiť. Stále však potrebovalo dosť asistencie, nakoľko strácalo kontakt s bradavkou, ktorú potom púšťalo a neudržalo sa na prsníku. Vtedy sme použili klobúčik a od toho okamihu sme všetci neveriacky pozerali, ako úžasne a hltavo sa dieťatko pustilo do papania.

Odsávanie a dokrmovanie mimo prsníka považujem za veľké trápenie každej mamičky, ktorá to prekonala. Či už sa to týka predčasniatok v inkubátoroch alebo neprisávajúceho sa dieťaťa. Matka namiesto spoločného kontaktu má dieťa mimo seba. Dieťatko sa namiesto plného kontaktu s matkou počas kŕmenia o ňu len čiastočne opiera. Nedojčí sa na požiadanie, namiesto malých častých dávok dostáva menej často veľké dávky. Hrdinstvo je síce pekná vec, ale som radšej, ak sa mu v prípade dojčenia môžeme vyhnúť.

BODKA NA ZÁVER

Mliečna liga – La Leche League, medzinárodné združenie laktačných poradkýň – odporúča prirodzenú polohu pololežmo na prvom mieste (pozri https://www.llli.org/breastfeeding-info/positioning/). Bolo by fajn pridať sa k tomuto odporúčaniu aj u nás. Možno sa mojich predchodkyniam – poradkyniam pri dojčení nedarilo tak ako mne, ale jedno je isté – poskytli mamičke úžasnú podporu, na základe ktorej ani po štyroch týždňoch nestratila mliečko a vieru v dojčenie. Ak by som do procesu nevstúpila, tak by sa veľmi pravdepodobne dieťa v troch mesiacoch prisalo aj tak.

Keďže sa nám vzácne chvíle podarilo aj nahrať na video, môžete si ho pozrieť tu: https://www.dojcenie.eu/mala-brada/

Ing. Jana Michálková
časopis Dieťa

Prehlásenie autorky: Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení, www.dojčenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010, sama dojčila 10 rokov. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka, ak sa nevyčerpali iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok