Dospelí = najväčší nepriatelia detí

(rozprávky ako zrkadlo spoločnosti)

V období môjho detstva som (ako každé dieťa) zbožňovala rozprávky. Skôr ako tie kreslené som milovala hrané filmy s rozprávkovým nádychom. Peter Pan a Nekonečný príbeh boli moje najobľúbenejšie. Síce som ako malá nevedela vstrebať hlavné posolstvo týchto filmov, vedela som, že je na nich niečo magické. Priťahovali ma postavy z rozprávok, ich svet a vedela som, že sú čímsi viac ako obyčajným bezduchým príbehom. A veru som mala pravdu.

Až ako dospelá som vedela naplno oceniť a porozumieť tomu, čo zmieňované rozprávky znamenajú, čo učia deti a v čom sú také výnimočné. Príbeh Petra Pana a Nekonečný príbeh sú si vo svojej podstate podobné. Deti s obrovskou fantáziou a čistým videním sveta sa učia, že musia dospieť, prestať fantazírovať a začať žiť v reálnom svete. A, samozrejme, správať sa podľa toho. V Nekonečnom príbehu sa tým chce hlavný hrdina/malý chlapec na žiadosť svojho otca riadiť a prestáva snívať. V tom momente sa zázračný svet Fantázia začne rozpadať a jeho záchrana spočíva v samotnom malom chlapcovi. Stačí urobiť to, s čím prestal – snívať a rozvíjať fantáziu. Podobne je na tom aj Peter Pan. Opustený chlapec zo Zeme Nezeme, ktorý nikdy nechcel vyrásť a dospieť. Ale prišiel do reálneho sveta, vyrástol a zabudol. Ako dospelý muž má dve deti, na ktoré nikdy nemá čas. Učí ich zodpovednosti, ktorá ale znamená zákaz všetkého, čo robí deti deťmi – vrátane rozvíjania predstavivosti. Až keď mu odveký nepriateľ kapitán Hook unesie deti, Peter Pan sa do Zeme Nezeme vráti a zistí, že jedine detským pohľadom na svet ho premôže a získa deti späť. Uverí sile fantázie, začne lietať a zachráni svoje deti.

Tieto príbehy nám nastavujú zrkadlo. Hlavným nepriateľom v nich nie je príšera, ale svet, ktorý sme my dospelí stvorili. Naša „výchova“ v podobe sekírovania detí, aby neboli deťmi, aby sa začali správať ako dospelé osoby. Skrátka zákaz detstva, detského sveta je tým netvorom, ktorý triešti čistý detský svet na kúsky. Nebuď dieťaťom, to je to, čo hovoríme a prikazujeme. Dopadne to presne tak ako v Nekonečnom príbehu. Chlapca učia byť nohami na zemi a nesnívať. Fantázia zaniká a pohlcuje ju Ničota alias svet dospelých. Svet Fantázie zároveň predstavuje detskú dušu, zatiaľ čo Ničota je dospelý človek.

Pozrime sa na ukážku z Nekonečného príbehu:
Nepriateľ: Fantázia je svet ľudskej predstavivosti. Každá jej časť, každé stvorenie predstavuje kúsok snov a nádejí ľudstva.
Hlavný hrdina: Prečo Fantázia umiera?
Nepriateľ: Pretože ľudia strácajú nádej a zabúdajú na svoje sny. Preto sa Ničota rozrastá.
Hlavný hrdina: Čo je Ničota?
Nepriateľ: Je to prázdnota. Zúfalosť ničiaca tento svet. Snažím sa jej pomôcť, pretože ľudia bez nádeje sú ľahšie kontrolovateľní. A ktokoľvek má kontrolu, má moc.

Sila týchto príbehov pôsobí na mňa ešte dodnes. Všetko to, čo je s dnešným svetom v neporiadku, máme v nich naservírované ako na podnose. Ničíme detský svet a snažíme sa našich najmladších dotlačiť do toho nášho, v ktorom nie sme ani my sami spokojní …

Mgr. Mária Hanúsková
35. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.