Môže sa stať, že stratíme samých seba | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Môže sa stať, že stratíme samých seba

Môže sa stať, že stratíme samých seba

Ako sa deti učia nepočúvať svoje telo a dušu

Niektoré príbehy inšpirujú, iné bolia, mnohé nás dojímajú – a niekedy všetko dohromady. Odvaha ľudí, ktorí sa nebáli ísť mimo spoločnosťou nadiktovaných noriem, v nás vyvoláva nádej alebo bezradnosť. Nádej, že zmeniť to, s čím sme nespokojní, je reálne, no a beznádej, že nemáme dostatok odvahy vyjsť z nenávideného predurčeného života.

Už dlho sa zamýšľam nad tým, ako veľmi sa človek odklonil od prírody. Iste, vyvíjame sa a ideme vpred (alebo vzad?), no všetko má svoje pre, ale aj proti. Uvedomili ste si niekedy, ako často používame slovo chodiť? Choď domov, poď na kávu, poďme sa hrať atď.? V jazyku je z toho dôvodu, že chôdza je pre nás prirodzená – vonku, v prírode, po lesoch a lúkach, naboso. Masírovaním chodidiel stimulujeme body, ktoré sú priamo spojené s našimi orgánmi, čo značí, že náš organizmus je prispôsobený chôdzi naboso. Nie je to častá požiadavka detí? Lietať po vonku bez zbytočného zaťažovania oblečením a topánok?

Zdá sa, akoby boli deti s prírodou v spojení od počiatku a intuitívne vedeli, čo im prospieva. Aby boli civilizované, obujeme im topánky – príliš tvrdé, než aby v nich vedeli hýbať nôžkami, a strašíme ich, že príroda je nebezpečná, zem špinavá a oblečenie príliš drahé na to, aby sa mohlo zašpiniť. Sociálne zriadenie nás vtiahlo kilometre a kilometre od koreňov našej prirodzenej existencie. Nemyslím len oblečenie a topánky, ktoré, samozrejme, v našich končinách potrebujeme. Ale nedostatok čerstvého vzduchu, prírody, úcty k nej a pohybu v nej. Učíme deti, že sedavé zamestnanie je v poriadku a vyčerpanosť príliš silná, než aby sme sa šli zregenerovať pohybom do prírody. Náš voľný čas trávime opäť sedavo – zavretí doma, pri počítačoch a televízoroch, tupo konzumujúc, čo nám médiá a zábavný priemysel servírujú. Náš životný štýl deti obkukávajú, pozorujú a zopakujú – a vzniká ďalšia generácia, ktorá je o ďalší kilometer ďalej od prírody.

Niektoré príbehy sú inšpirujúce a zasiahnu dušu. Podobným je aj príbeh Chrisa McCandlessa, ktorý po vyštudovaní rozstrihol svoje doklady, odovzdal všetok majetok hladujúcim, a odišiel s pár vecami do divočiny. Nechal systém systémom a odišiel tam, kam ho srdce ťahalo. Chris neskončil dobre a čelil kritike za svoju naivitu a neschopnosť. Avšak negatívne ohlasy doslova prevalcovali tie pozitívne. Tisíce a tisíce (možno milióny) ľudí inšpiroval a chytil za srdce. Ešte doteraz ľudia obdivujú jeho odvahu a odhodlanie vzoprieť sa zriadeniu, v ktorom sú toľkí z nás nešťastní. Väčšina oslavuje jeho tvrdohlavosť a túži odísť do divočiny, presne tak ako on. Prestať v očiach štátu existovať, nemať povinnosti, len žiť v súlade s prírodou. Mnohí skutočne nasledujú jeho príklad, keď cítia, že ich práca zničila, zdravie sa im rúca a cítia sa byť v živote bezradní. V zamestnaní dajú výpoveď a na pár mesiacov zmiznú na túru do prírody. Počas putovania nájdu cestu k sebe samým, spoznajú sa a obnovia spojenie so svojím vnútorným hlasom, ktorý bol umlčiavaný celý život – najprv rodičmi a potom nimi samými.

Chôdza a príroda – človek ich stále potrebuje na regeneráciu tela a duše. Ich dôležitosť pretrvala po celé veky vývoja človeka. Naše telo i myseľ intuitívne vedia, čo potrebujeme. Vieme to od narodenia, až kým nás rodičia neučia opaku – kým nás nenaučia, aby sme sa prestali počúvať, aby sme šli proti svojej prirodzenosti a odklonili sa nielen od prírody, ale hlavne od seba samých.

Mgr. Mária Hanúsková
54. časť seriálu Môže sa stať…
Foto Pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok