Môže sa stať, že prijmeme len toľko lásky, koľko si myslíme, že si zaslúžime

Veľkú časť dospelosti strávime odúčaním sa od vzorcov správania a vecí z detstva, ktoré nám škodia a ubližujú. Vecí, ktoré nám vštepili ľudia, ktorí sami nevedeli, čo robia. Niekedy sú však tak hlboko zakorenené, že sa nám zdá nemožné pracovať s nimi. Patrí medzi ne aj vnímanie lásky a vzťahov.

Čítala som o žene, ktorá mala takú nízku sebaúctu, že nebola schopná fungovať vo vzťahu. Vypestovala si úzkosť a panický strach z akékoľvek intímneho kontaktu s mužom. Nebola schopná uveriť, že by ju mohol niekto milovať. Tak veľmi sa bála, že ju niekto zraní, že sa radšej všetkým vyhýbala. Príbeh ma zaujal aj preto, že potvrdzoval všeobecne prijímanú teóriu o komfortnej zóne z detstva.

Často sa stáva, že sa deti rodia do nie veľmi šťastnej rodiny. Matka či otec, ktorí sami trpia, dokážu deťom ublížiť rovnako, ako kedysi ublížili im. Mnoho dospelých však nevie, že deti milujú svojich rodičov za každých okolností. Ak im teda rodičia ubližujú, deti neprestávajú milovať ich, ale samy seba. Nemám na mysli len fyzickú bolesť, ale aj jej „jednoduchšie“ formy. Stačí, ak od dieťaťa požadujeme dokonalosť, ak nič, čo urobí, nie je pre nás dobré, alebo ak ho vychovávame s podmienečnou láskou – budeme ho milovať, len ak bude také, aké chceme a spraví presne to, čo chceme.

Pre dieťa sa správanie rodiča stáva komfortnou zónou. Zvykne si, že správanie rodiča voči nemu je zrejme normálne a že si presne také aj zaslúži. Ak ho teda rodič často podceňuje, pre dieťa sa stane tento druh správania normálny, zvykne si naň, a cíti sa v ňom komfortne. Je to jeho komfortná zóna, ktorú dobre pozná a ktorú bude v budúcich vzťahoch vyhľadávať. Žiadne iné správanie voči svojej osobe nepozná a nie je naň pripravené. V budúcnosti vyhľadáva presne ten typ vzťahov, kde sa bude cítiť tak, ako sa cítilo s rodičmi – podceňované. Aký pocit mu rodičia dali zo samého seba, taký bude vyhľadávať aj vo vzťahu.

V predchádzajúcom príbehu bola žena s nízkou sebaúctou dieťaťom, ktorého vzťah s rodičmi bol komplikovaný. Cítila sa vo vzťahu k rodičom nekompetentná, nehodná lásky. Rodičia jej dali pocítiť, že si skutočne lásku nezaslúži a že nie je na nej nič, za čo by si mala vážiť samú seba. V detstve ju zosmiešňovali a podceňovali, až si zvykla, že vo vzťahoch je normálne byť zosmiešňovaná a podceňovaná. Síce sa chcela vymaniť z tohto toxického kruhu, ale nevedela ako. Jej komfortná zóna bola nezasluhovať si lásku, nebyť milovaná, ale podceňovaná. A vo vzťahu, kde by mohla byť milovaná, nevedela fungovať.

Mnoho príbehov dokazuje, že vo vzťahoch akceptujeme len toľko lásky, koľko si myslíme, že si zaslúžime. V partnerských vzťahoch prijmeme len také množstvo lásky, za aké si vďaka prístupu rodičov myslíme, že stojíme. Vzťahy nie sú zložité, to len ľudskú povahu komplikuje sám človek. Hoci nám rodičia dokážu ovplyvniť naše interpersonálne vzťahy, my držíme kľúč od našej klietky, do ktorej nás výchova uzavrela.

Mgr. Mária Hanúsková
44. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.