Môže sa stať, že nebude zvládať konflikt II. 8)

Konflikty a hádky sú súčasťou nášho života. Odoženú dusno, znižujú napätie a v najlepšom prípade riešia problém. Len čo sú do hádky zapletené deti, zbystrite pozornosť. Niekedy stačí veľmi málo, aby sa z dieťaťa stal človek, ktorého rozpory s ostatnými úplne rozhodia.

V tomto článku sa budem zaoberať hádkami, v ktorých je účastníkom dieťa. Situácie, v ktorých rodič na svoju ratolesť kričí. Je pochopiteľné, že ak vás drobec hnevá, ujde vám nadávka a zvýšený tón hlasu, prostredníctvom čoho dieťa zisťuje limity a hranice svojho správania. V nasledujúcich riadkoch však rozoberiem jeden konkrétny fenomén, prevládajúci vo viacerých rodinách – krik rodiča spojený s (ne)láskou.

Možno to znie prehnane, ale bola som svedkom viacerých situácií, v ktorých dal rodič dieťaťu jasne najavo, že ak ho dieťa nahnevá alebo neposlúchne, odoprie mu lásku. Respektíve rodič sa zachová tak, že dieťa je presvedčené, že ak rodič kričí, prestáva ho milovať. Ak sa tieto situácie opakujú, z dieťaťa sa postupne stáva uzlík nervov, ktorý prestáva veriť v bezpodmienečnú lásku rodiča. Miesto toho začína byť presvedčené, že jediný spôsob, ako si získať lásku, je bezpodmienečná poslušnosť. Myslíte, že na tom nie je nič zlé? Verte, že pre dieťa to bude mať negatívne následky.

Predstavme si situáciu – dieťa sa blázni a opakovane naráža do vecí, ktoré padajú na zem. Rodič má toho dosť, na dieťa nakričí so slovami, že je zlé a neposlušné a pošle ho preč s tým, že už ho nechce vidieť. Dieťa si túto informáciu prevezme, ale nespája ju so svojím správaním, ale so svojou osobnosťou – pretože rodič nepovedal, že zhadzovanie vecí bolo zlé, ale že samotné dieťa je zlé. A tu je kameň úrazu.

Ak sa podobné situácie v živote dieťaťa opakujú často, dieťa začne veriť, že je pre rodiča zlé, nehodné jeho lásky. Je v poriadku, ak rodič dôrazným hlasom nastavuje svojmu drobcovi hranice, ale zároveň mu musí dať pocit bezpodmienečnej lásky – aj keď niečo rozbije alebo neposlúchne, nesmie pochybovať, že ho jeho matka a otec ľúbia.

V opačnom prípade sa môže stať, že mu tento pocit – byť milovaný aj so svojimi nedostatkami – bude chýbať a bude sa ho snažiť hľadať v interpersonálnych vzťahoch. To znamená, že bude mať potrebu, aby ho ľudia mali radi a len veľmi ťažko bude znášať, ak mu niekto neprejaví náklonnosť. V tomto prípade bude hľadať chybu v sebe a potvrdí sa mu to, čo sa od rodičov učilo celý život – že je skutočne nehodné lásky.

Tento pocit bude znásobený v konflikte s ostatnými. Pretože sa dieťa naučilo, že bude rodičmi milované, iba ak splní ich požiadavky, krik sa preň stane synonymom neexistujúcej lásky. Preto dieťa, nahrádzajúce si túto neexistujúcu lásku u ostatných, bude rovnako neschopné zvládať hádky s nimi presne tak ako s rodičmi. Pretože krik vždy znamenal, že jeho osobnosť niekto odmieta a nemá ho rád. Takýto človek nebude schopný mávnuť nad hádkou rukou; naopak bude ho trápiť ešte dlhý čas a noci strávi analyzovaním, čo urobil zle.

Je nutné poznamenať, že každý človek je individuálny. Je pravdepodobné, že silnejší jedinci sa môžu naučiť konfliktné situácie ako-tak zvládať. Ako rodič ste sa určite zamysleli nad tým, ako teda dosiahnuť ten zlatý stred – byť autorita, ale zároveň milujúca osoba?

V akomkoľvek nedorozumení s vaším pokladom vždy komentujte správanie, nie osobnosť. Vysvetlite mu, prečo považujete správanie za neadekvátne a nesprávne, prípadne dajte dieťaťu priestor, aby sa vyjadrilo, prečo sa zachovalo daným spôsobom. Následne preberte alternatívne možnosti, na ktorých sa obe strany dohodnú ako na vhodnejších variantoch. A pamätajte, že pre detský svet je najdôležitejšia jediná vec – aby dieťa vedelo, že ho rodičia milujú. Či niečo rozbilo, pokazilo, vyviedlo hlúposť – dieťa musí vedieť, že čokoľvek sa stane, rodič bude vždy tá osoba, ktorá ho bude ľúbiť aj s chybami a pokleskami.

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).