Ako predísť a zbaviť sa zápalu prsníka

Veľmi často sa stretávame so stavom, ktorý mamičky a široká verejnosť nazývajú „zápal prsníka“. Prsia sú bolestivo naliate, zatvrdnuté, cítiť v nich tvrdé hrče, pokožka nad daným miestom začína postupne červenieť. Neskôr sa u ženy môže objaviť aj teplota, ktorá veľmi rýchlo stúpa aj na 39 °C. Žena sa cíti slabá, unavená, máva zimnicu – podobne ako pri chrípke. Často sa to hneď označí ako zápal prsníka a žene sa preventívne nasadia antibiotiká. Tie však často nemusia problém vôbec vyriešiť. Nie vždy totiž ide o bakteriálny zápal, na ktorý sú primárne antibiotiká určené, ten býva skôr zriedkavý.

Vo väčšine opisovaných stavov sa jedná skôr o retenciu – zadržanie mlieka v alveolách (mechúrikoch) prsnej žľazy. Retencia vzniká tak, že mechúriky prsnej žľazy sú preplnené, nedostatočne a nepravidelne vyprázdňované, hromadí sa v nich mliečko a tlačia na okolité tkanivo, ktoré v dôsledku tlaku opuchne. Opuch okolitého tkaniva spôsobí zúženie mliekovodov, ktoré odvádzajú mlieko do bradavky a von z prsníka, tým sa opäť ešte viac zamedzí dobrému vyprázdňovaniu a problém sa zhorší. Často v danom prsníku poklesne tok mlieka a netečie z neho dobre – preto môže dieťa prsník začať odmietať. V dôsledku opuchu a tlaku začne prsník červenieť – tkanivo začína byť podráždené, akoby pomliaždené a veľmi bolí. Telo sa začne brániť zvýšením telesnej teploty, ktorá mu pomáha prvotne riešiť stav, zjednodušene povedané, aby sa v neuvoľnených alveolách prsnej žľazy nevytvoril absces – zápal a ochraňuje tým aj poškodené pomliaždené okolité tkanivo. Ak sa tento stav nevyrieši včas, skutočne sa z toho môže vyvinúť zápal.

Komplikácie s boľavými naliatymi prsiami sa u nás pokladajú za niečo takmer normálne, podobne ako rozhryzené bradavky, čomu sa vraj žiadna mamička nevyhne. Riešia sa hlavne následky, no o skutočných príčinách sa však hovorí málokedy. Je to naozaj niečo samozrejmé a nevyhnutné?

PRÍČINY ZADRŽIAVANIA MLIEKA A VZNIKU ZÁPALU PRSNÍKA

Retencia, či neskôr zápal prsníka vzniká obvykle pri veľmi dobrej tvorbe mlieka, veľmi často krátko po pôrode, ale môže nastať aj neskôr, keď sa prsník nedostatočne vyprázdňuje. Má viacero príčin:

1. Separácia – je v našej (a nielen našej) spoločnosti historicky zakorenená, a to nielen v posledných desaťročiach, ale prekvapujúco sa jedná o záležitosť siahajúcu hlboko do minulosti. Význam vzťahovej väzby sa nepoznal, ani mnohé benefity materského mlieka. Dobrá matka bola tá, ktorej dieťa dokázalo dlho spať, kým ona obriadila dobytok či okopala zemiaky na poli. Áno, zaspievala i nádhernú uspávanku, ale dieťa bolo vtedy v kolíske či trojnožke a vôbec nie na prsníku…

Kde môžeme separáciu podmieňujúcu zápal prsníka nájsť:

• absentujúci bonding po pôrode (prvé dve hodine po pôrode strávené na mamičke),
• prvé hodiny až dni v pôrodnici strávené bez dieťatka,
• perinka (umelá náruč odďaľujúca potrebu skutočnej náruče),
• cumlík (umelý prsník odďaľujúci potrebu prsníka),
• postieľka,
• kočiarik,
• odsávačka (namiesto spoločného trávenia času a prirodzeného odsávania dojčením).

2. Slabé prisatie – neumožní dobré vyprázdnenie prsníka. Spôsobuje ho:

• nevhodná poloha pri dojčení (klasické polohy v náručí, pri ktorých matku bolí chrbát, dieťa je pod prsníkom, brada nie je zaborená a dieťa nemá ako využiť prirodzené reflexy napomáhajúce dojčeniu),
• perinka (neumožní dobrú polohu, odtláča dieťa od matky, hlavička ide do predklonu namiesto do záklonu),
• balenie do ortopedických nohavičiek (obmedzujú dieťa pri nájdení stabilizovanej polohy a bránia mu v pohybe),
• nevhodné použitie klobúčikov,
• cumlík (kazí správny spôsob satia + prenáša infekcie),
• u starších detí vymýšľanie na prsníku pri hre, či pri raste zúbkov.
• 3. Umelý oxytocín. Častou príčinou býva aj prudké naliatie prsníkov v bezprostrednom období po pôrode a v šestonedelí. Zdenka Hanušová z vlastnej praxe odpozorovala, že podávanie umelého oxytocínu pri pôrode alebo na pôrod placenty spôsobuje narušenie hormonálnej rovnováhy ženy a hladiny jej prirodzeného oxytocínu, čo neskôr spôsobí kolísanie uvoľňovania mlieka z prsníka pri dojčení. Ženy, ktorým vôbec nepodali umelý oxytocín – ani počas 3. doby pôrodnej (pôrod placenty), sa s týmto bolestivým naliatím stretnú len výnimočne, skôr bezprostredne po pôrode, ale s ľahším priebehom. Počas šestonedelia sa im už tento stav väčšinou nezopakuje, čo si vysvetľuje tým, že ich hormonálna hladina nie je tak narušená.
• 4. „Ofúknutie“ – keď žena prejde prudkou zmenou teploty a cievy sa stiahnu, zníži sa znova odtok mlieka z prsníka a hromadí sa.

AKO PREDCHÁDZAŤ ZÁPALOM?

• Zrušenie separácie. Zabudnite na historický diktát spoločnosti, ktorý tvrdí, že dieťatko sa má od malička učiť samostatnosti. V súčasnosti máme nové poznatky o neuveriteľne dôležitom význame oxytocínu pre rozvoj mozgu bábätka (pozri štúdie Dr. Nilsa Bergmana), ktorý vzniká jedine fyzickým kontaktom. Preto je dôležité po pôrode prežiť kúpeľ lásky – bonding a ďalej pokračovať v neoddelenom fyzickom kontakte tak, aby bábätko mohlo na mamičke spať a bez obmedzení sa dojčiť. K tomu ideálne zo začiatku slúži poloha pololežmo, neskôr šatka či iný ergonomický nosič. Hneď v pôrodnici treba odmietnuť perinku, ortopedické nohavičky, cumlík i fľašu. Klobúčik, až na skutočné výnimky (pozri článok Dojčiť s klobúčikmi?), je tiež tabu.
• Správne prisatie. Jedine pri prisatí s bradou dobre zaborenou v prsníku dokáže dieťatko účinne vytiahnuť všetko mliečko. V bežných horizontálnych polohách má dieťa minimálny alebo žiadny záklon hlavy, a tým pádom sa brada do prsníka nedostáva. Navyše vplyvom gravitácie z prsníka padá, čo mamičku stojí veľa sily v rukách a bolí ju chrbát, keďže je obvykle v predklone. Mamička sa tu už nevie dočkať až dojčenie skončí a bude sa môcť vystrieť.

Prirodzená poloha pololežmo (či vertikálna poloha v šatke) vďaka gravitácii zabezpečí výborné prisatie, hlavička sa poriadne zakloní a vďaka záklonu a gravitácii sa brada zaborí do prsníka až tak, že ho preliači. Základom tejto polohy je pohodlie – mama môže spať spolu s dieťatkom alebo si vychutnávať vzájomný pohľad z očí do očí.  Ak začína zápal, tak je dobré zmeniť aj nočnú polohu ležmo (bok po boku na posteli) za polohu pololežmo.

U starších detí, ktoré pri dojčení „cvičia gymnastiku“, treba aspoň v prípade problémov myslieť na bradu v prsníku. Najúčinnejšie je pritlačiť dieťa k sebe poza lopatky (netlačiť na zátylok), aby sa hruďou dotýkalo mamičky a hlavičku si muselo aspoň trochu vyvrátiť.

• Odmietnuť umelý oxytocín pri pôrode, či neskôr (má neprirodzený vplyv na rozvoj mlieka) a epidurálnu analgéziu (bábätku utlmuje po pôrode reflexy, ktoré vedú k dojčeniu).
• Dávať si pozor na klimatizáciu a zmeny počasia. Príchod jesene je veľmi typickým kritickým obdobím.

Foto DA J. Michálkovej

AKO RIEŠIŤ VZNIKNUTÝ ZÁPAL?

Pri riešení bolestivo zadržaného mlieka je primárnym cieľom uvoľniť mliekovody, aby sa obnovil plynulý odtok mlieka z alveol prsnej žľazy. „Liečbu“ však treba dodržať často niekoľko dní, niekedy sa totiž nahromadené mlieko uvoľní až po viacerých dňoch, keď sa podarí stiahnuť opuch v prsníku. Červené miesto na pokožke môže ešte niekoľko dní pretrvávať, pretože v dôsledku opuchu a „pomliaždenia“ tkaniva nastalo podráždenie pokožky a popraskanie jemných krvných vlásočníc a to vyžaduje čas na vstrebanie (ako modrina).

• Je nevyhnutné zrušiť separáciu a dojčiť v správnej polohe s dobrým prisatím. Dieťa má mať čo najmenej vrstiev oblečenia. Zrušte perinku, ortopedické nohavičky, cumlík, fľašu i klobúčik (ako na klobúčik pozri Dieťa č. 4 – 5/2018)
• Počas zápalu a aj niekoľko dní po vyliečení si treba zabezpečiť skutočný ODDYCH. Vyhýbať sa prievanu a chladnému vzduchu.
• Dojčiť aj z boľavého prsníka.
• Pri dojčení jemne masírovať boľavé hrčky a pomáhať ich tak uvoľniť.
• Niekedy sa môže mliekovod zablokovať a na bradavke sa dá nájsť biela bodka. Tú treba so sterilnou ihlou prepichnúť.
• Mierne teplo (fén, sprcha, biolampa) pred dojčením pomáha zmierniť bolesť a uvoľniť mliečko.
• Medzi dojčeniami použiť obklady z naklepaného kapustného listu na striedačku s tvarohovým obkladom (tvaroh izbovej teploty dať do vreckovky a priložiť na boľavé miesto).
• „Kvetinková“ masáž – pomáha uvoľniť lymfu, ktorá blokuje odtekanie mliečka pri veľmi naliatych prsiach. Umožní zmäkčiť dvorec a vystúpiť bradavke tak, aby sa bábätko mohlo prisať. Tromi prstami každej ruky zatlačte na dvorec okolo bradavky tak, aby tá bola v strede a prsty okolo ako lupienky kvetu. Zatlačte silno voči hrudníku približne na minútu, potom stlačenie uvoľnite a skúste bábätko prisať.
• Ak dieťa ani odsávačka nedokážu uvoľniť mliekovod, treba požiadať o pomoc manžela…
• Lecitín (prírodný prostriedok z lekárne) môže uľahčiť tok mliečka.
• Nepoužívať odsávačku! Ak áno, tak len po bod bolesti. Nadbytočné odsávanie zvyšuje tvorbu mlieka a zväčšuje problém. Dieťatko podľa možnosti nenechať spať cez deň dlhšie ako dve hodiny, v noci viac ako tri hodiny. Jednoducho prsia veľmi potrebujú využiť služby prirodzeného odsávania.
• Ak dieťa nevyprázdni prsník pri jednom dojčení, tak je dobré ponúknuť ho i viackrát (aspoň kým ten druhý prsník nebolí). Príliš časté striedanie prsníkov zvyšuje tvorbu mlieka, čo je teraz nežiaduce.
• Ak sa problém v priebehu jedného – dvoch dní nezmierni, naopak, zhorší sa, treba navštíviť lekára, ktorý pravdepodobne predpíše antibiotiká. Ak vznikne absces, treba ho riešiť chirurgicky, pričom sa odporúča jednodňová chirurgia, aby sa predchádzalo separácii od dieťaťa.

V postihnutom prsníku sa často zníži tvorba mlieka, nakoľko pri retencii sa mliečko nedokáže dostatočne uvoľňovať a znížený dopyt sa prejaví zníženou ponukou. Tento prsník treba preto pri dojčení uprednostňovať – začínať a končiť s dojčením vždy z neho. Stretla som sa aj so situáciou, keď bradavka následkom zápalu vpadla. Tam nepomohlo nič, iba čas.

Dojčenie a spoločné chvíle si treba užívať a požiadať okolie, aby vás nestresovalo s odporúčaniami na separáciu (možno vám pomôže aj tento článok). Prirodzený vzťahový prístup k starostlivosti o dieťatko napomáha znižovať aj riziko zápalu prsníkov. Aj tu platí – lepšia je prevencia ako riešenie následkov.

Ing. Jana Michálková

S prispením skúsenosti Mgr. Zdenky Hanušovej, študentky pôrodnej asistencie na LF MU v Brne a biologičky z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komeského v Bratislave, ktorá sa 6 rokov venuje ženám a ich problémom s dojčením.

Prehlásenie autorky: Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení, www.dojčenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010, sama dojčila 10 rokov. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka, ak sa nevyčerpali iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.

Foto Shutterstock.com
Časopis Dieťa

Prečítajte si viac článkov o dojčení.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.