Môže sa stať, že honbou za šťastím sa od šťastia vzďaľujeme

Ak by vám vaše dieťa položilo otázku, ako sa stať šťastným, čo by ste mu odpovedali? Ako by ste definovali šťastie a aký návod by ste dali svojmu dieťaťu, aby ho dosiahlo?

Mnoho ľudí má peniaze, rodinu, cestuje a aj napriek tomu sú ich životy prázdne a neuspokojivé. Na prvý pohľad sa môže zdať, že majú všetko, ale i tak cítia v sebe to prázdno, ktoré sa márne snažia zaplniť povrchnými vzťahmi a materiálnom. Ak chcete vedieť, čo je skutočné šťastie, možno je načase pýtať sa našich najmenších.

Raz dávno som natrafila na príspevok jedného veterinára, ktorý vyšetroval starého chorého psíka. Bohužiaľ, nebolo mu pomoci, pretože umieral na rakovinu. Jeho trápenie navrhol ukončiť podaním injekcie v prítomnosti rodiny u nich doma. Na jeho prekvapenie sa tejto udalosti zúčastnil aj malý chlapček, ktorý so psíkom vyrastal a bol jeho spoločníkom prakticky celý život. Smrť je ťažký moment, ktorý prežíva každý z nás s bolesťou v duši. Psík bol čestným členom rodiny a možno porozumejú tí, ktorí tiež majú zvieratko, aký bolestivý môže byť odchod domáceho miláčika. Hlavne pre deti.

Chlapček bol po celý čas v prítomnosti svojho zvieracieho kamaráta. Keď naposledy vydýchol, jeho odchod prijal bez akýchkoľvek ťažkostí. Veterinár sa následne s rodičmi zhováral o tom, aké je smutné, že psy zostávajú nažive tak krátku dobu. V tom momente sa chlapček zapojil do diskusie, a ozrejmil im, prečo je to tak:

„Ľudia sa narodili, aby sa naučili, ako žiť, ako milovať a ako byť láskaví. Psi sa takí už narodia, nemusia sa to učiť. Preto tu nemusia byť tak dlho, ako my ľudia.“

Počúvať názory detí na svet, ich myšlienky je nielen obohacujúce, ale aj dych berúce. Spôsob, akým vidia svet, by sme si mali osvojiť aj my. Ich láska, nevinnosť, otvorenosť a prirodzená láskavosť sú vlastnosti, ktoré by sme mali podporovať.

Tajomstvu šťastia sa však môžeme naučiť skutočne od akejkoľvek nevinnej bytosti na tomto svete. Pozorovanie psov, ako sa tešia, keď vidia svojich milovaných členov rodiny, ako milujú vzduch, beh a prírodu, trpezlivo pri nás ležia, ak trpíme, strážia nás v spánku, nepredstierajú, že sú niekým iným a ich neskonalá dôvera k ľuďom, mi vháňa slzy do očí. Je smutné, že sa chcem viac podobať charakteru psíka než dnešného človeka?

Mgr. Mária Hanúsková
70. časť seriálu Môže sa stať…
Foto pixabay.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.