Montessori pedagogika – mier začína v našich deťoch

Montessori pedagogika – mier začína v našich deťoch

Vyčleniť hlavné princípy v systéme Montessori je skutočne veľmi ťažká úloha. Vybrať jeden princíp, ktorý by bol dôležitejší ako všetky ostatné, je takmer nemožné. Aj v  ľudskom organizme sú dôležité všetky orgány – každý jeden plní svoju úlohu v rámci fungovania celku. Rovnako to vnímam aj v Montessori pedagogike, každý jeden princíp je dôležitý a nenahraditeľný. Načo by nám bolo pripravené prostredie bez „učiteľa“, ktorý by nedával deťom slobodu? A ako môžeme deťom poskytnúť slobodu, keby sme nemali pripravené prostredie?

Je tu však jeden princíp, ktorý by sme mohli pokladať za podstatnejší než ostatné, pretože vo svojom základe všetky ostatné obsahuje. Jeho znenie je: „Musíme mať stále na pamäti zásadný rozdiel medzi dieťaťom a dospelým.“ Ale čo je ten zásadný rozdiel? Že dieťa je menšie ako dospelý? Že dieťa je bez skúseností a dospelý je ten skúsený? Takýchto príkladov dokážeme vymyslieť veľmi veľa, ale nedotýkajú sa podstaty, ktorú objavila Maria Montessori. Ten základný rozdiel je, že dieťa je v neustálom stave rastu a metamorfózy, zatiaľ čo dospelý už túto normu dosiahol.

Prístup Márie Montessori je jedinečný v tom, že pripojila k teoretickému opisu vývinových fáz praktické námety na tvorbu pripraveného prostredia, v ktorom si deti môžu napĺňať ich vývinové potreby. Jej teória vychádza z priamej praxe s deťmi a ich dlhoročného pozorovania. Svoju prax začala s deťmi predškolského veku, potom sa jej práca rozšírila aj na staršie deti, dospievajúcich a aj na deti do troch rokov. Počas svojho života Maria Montessori stále cestovala na rôzne miesta, navštevovala školy, prednášala. Okolnosti počas druhej svetovej vojny, ju zaviedli do Indie. V tom čase mala 69 rokov a nakoniec v Indii zostala až do konca vojny do roku 1945. Počas tohto obdobia začala rozvíjať svoju komplexnú predstavu o detskom vývine, ktorý vnímala ako kontinuum (vývin a rast od počatia do 24 rokov).

Každá z vývinových fáz dieťaťa predstavuje šesťročné obdobie rastu a vývinu (0 – 6 rokov: rané detstvo, 6 –12 rokov: detstvo, 12 – 18 rokov: dospievanie, 18 – 24 rokov: dospelosť). Prvá vývinová fáza je základná. Dieťa si osvojuje tie zručnosti a schopnosti, na ktorých bude stavať v ďalších troch vývinových fázach. Najdôležitejšou úlohou rodičov v tomto období je poskytnúť dieťaťu milujúce a podporné domáce prostredie. Rodičia tiež napomáhajú vývinu dieťaťa tým, že mu ukazujú bohatosť sveta, ktorý nás obklopuje, ale rovnako mu poskytujú možnosti prežiť si skúsenosť. Napríklad batoľatá sa veľmi zaujímajú o svet, ktorý ich obklopuje. Bábätká v tomto období majú silnú potrebu sa všetkého dotýkať a ochutnávať. Rodičia, aby podporili ich vývin, im môžu ponúknuť množstvo zaujímavých a bezpečných predmetov. Tieto predmety môžu deti zmyslovo preskúmavať. Deťom treba dopriať skúsenosti s rôznymi vnemami, či už čuchovými alebo chuťovými.

Umožnite mu skúmať svet
Sledovali ste chvíľu dieťa ktoré sa naučilo práve liezť? Všimli ste si, ako sa snaží preskúmať svet okolo seba? Ako sa snaží dostať von k veciam, na ktoré sa dlhý čas len pozeralo? Tento svet dieťa potrebuje objaviť. Potrebuje zistiť, či hrniec v kuchyni bude vydávať nejaký zvuk, keď sa ho dotkne. Či bude chladiť, či je ľahký alebo, naopak, ťažký, či je vôbec možné ho premiestniť. Jednoducho dieťa potrebuje všetko preskúmať, a tak sa pre nás obyčajná skrinka v kuchyni môže dieťaťu javiť ako ríša pokladov, v ktorej nájde množstvo zaujímavých predmetov.

Svet dieťaťa je bohatý iba vtedy, ak dostane slobodu preskúmavať ho. Úlohou rodičov je zostať trpezlivými a dôverovať dieťaťu pri jeho prieskumoch a dokonca aj za tú cenu, že ich dieťa sa často zašpiní. V tomto období rodičia často nazerajú, na opakujúce sa aktivity dieťaťa ako na niečo zbytočné a neefektívne. Opak je však pravdou, dieťa je v tomto veku zamerané na proces a nie na výsledok. Opakuje aktivitu nie preto, aby bolo efektívnejšie a rýchlejšie, ale preto, že tým buduje samo seba. Opakovaním spresňuje svoje pohyby, cibrí reč, učí sa rozhodovať, kriticky myslieť, sledovať, kde majú veci začiatok a koniec, ako vôbec fungujú, snaží sa pochopiť svet, ktorého je súčasťou.

Predstavte si dieťa, ktoré sa snaží samo obliecť. Občas sa vám zdá, že mu to bude trvať večne. Skúste si však na to počkať. Výraz v jeho tvári, radosť v očiach, keď svoju prácu dokončí, skutočne stoja za to. A viete, čo sa často stáva? Dieťa si gombíky alebo zips opäť rozopne, aby ich zas mohlo zapnúť. Ide o neutíchajúcu túžbu práce na sebe. Je zásadné, aby dieťa tieto aktivity robilo skutočne samo. Každé dieťa musí pracovať samo za seba. Za žiadne dieťa, túto prácu nemôžu vykonať rodičia. Čo však rodič môže urobiť, je stáť s trpezlivosťou a láskou pri svojom dieťati, ale nechať ho, aby úlohy primerané jeho veku riešilo samo za seba. To však prináša veľkú dávku rodičovskej trpezlivosti. Skúsenosti a prežitky detí musia byť ich vlastné a osobné.

Domáce prostredie by malo podporovať činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti dieťaťa, rovnako by malo poskytovať príležitosti na to, aby dieťa malo možnosť voľby (vyberiem si čokoládový alebo jahodový jogurt, dám si modré alebo zelené tričko). Rodičia môžu podporiť vývin svojho dieťaťa tým, že mu ponúkajú možnosť voľby. Malému dieťaťu môžu dovoliť vybrať si, čo si oblečie, alebo čo si dá k chlebíku (či si dá radšej uhorku alebo papriku). To postupne buduje jeho sebaúctu, možnosť rozhodovať sa sám za seba a pocit kompetencie.

Spolu doma i v prírode
Treba si uvedomiť, že deti majú veľmi silnú potrebu byť užitočnými a plnohodnotnými členmi rodiny. Vezmite deti do kuchyne, pretože kuchyňu jednoducho milujú. Niečo také jednoduché ako príprava ovocného šalátu, môže byť pre deti veľmi obohacujúce. Kolieska banánu, či kocky jablka možno nebudú rovnomerne nakrájané, nič to však nemení na skutočnosti, že podieľať sa na rodinnom živote a môcť doňho prispieť, naučiť sa nové zručnosti, sú na nezaplatenie. Rovnako ako večerať spoločne pri jednom stole pomáha dieťaťu, aby sa cítilo prijímané. To všetko buduje u dieťaťa pocit vlastnej sebahodnoty a posilňuje jeho sebaúctu. Okrem iného dieťa pozoruje vzájomné interakcie, ktoré sa mu odohrávajú priamo pred očami.

 

Malé deti milujú prírodu a prieskumy vonku. Dieťa v tomto období fascinuje chlpatá húsenica, vôňa kvetov, pohyb každého zvieraťa. Doprajte mu dlhé prechádzky v lese, na lúke, popri vode. Prehĺbte v ňom lásku k prírode a zvieratám. Vytvorte dieťaťu priestor lásky, porozumenia, harmónie. Deti sa učia najmä z toho, čo ich obklopuje. Skúsme ich teda obklopiť vecami, ktoré v nich túto zložku podporia. Ukážme im napríklad krásu a jemnosť rastlín, ako s nimi zaobchádzať, ako ich pestovať, ako sa dá vytvoriť herbár. Rozprávajme im príbehy o záhradke a živočíchoch, ktoré tam žijú. Mier začína v našich deťoch…

Mgr. Katarína Mečiarová
http://montessoritrencin.sk/

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!