Zakazovať mu kamarátov?

17. augusta 2017 Články , Výchova
Zakazovať mu kamarátov?

„Aký je váš názor na to, keď sa deťom zakážu kamaráti? Mám 12-ročného syna, ktorý sa kamaráti so spolužiakom. Problém je, že jeho spolužiak ho vždy na niečo nahovorí, on sa z toho potom vykrúti a môj syn má problémy v škole, so susedmi a podobne.“

„Minule napríklad spolu počmárali lavice. Učiteľka pristihla môjho syna (mal ruky od fixky aj fixku na lavici), kamaráta nie. Ten sa nepriznal, syn ho nezradil. Môj syn po vyučovaní čistil lavice a zároveň bude mať na konci roka pokarhanie triednym učiteľom. Kamarát z toho vyviazol. Inokedy ho kamarát nahovoril, aby spolužiačke vyhodil z okna mikinu (v rámci hry Vadí, nevadí…). Ten môj truľo to urobil, spolužiačka všetko požalovala, opäť poznámka a trest od učiteľky aj od nás doma. Takýchto „prkotín“ je množstvo, vždy sa udejú len vtedy, keď je môj syn s týmto kamarátom, vždy je strojcom výmyslov on a vykonávateľom (alebo tým, koho pri tom chytia a kto si to „zlizne“) môj syn. Minule ma to už tak nahnevalo, že som synovi zakázala ísť von bicyklovať sa s týmto spolužiakom, rovnako som zakázala, aby chodil k nám. Neviem, či je to správne, ale skrátka neviem ako inak reagovať alebo čo iné robiť v rámci výchovných opatrení, aby môj syn prestal pod vplyvom tohto kamaráta robiť hlúposti. Tiež sa bojím, že sa kedykoľvek môže objaviť iný kamarát s inými, možno oveľa horšími sprostosťami a čo potom? Zakážem synovi všetky kontakty? Naozaj neviem, ako reagovať. Som už z toho dosť nešťastná, všetci ma varovali, že puberta je náročné obdobie a ja to evidentne nezvládam tak, ako treba. Budem rada, keď mi dáte nejaké rady, ako riešiť takéto situácie pubertálnych detí. Lebo často psychológovia radia rodičom najmenších, ale málokedy natrafím na odborné rady v prípade pubertiakov.“
Martina

Zdá sa, že vám veľmi záleží na tom, aby sa váš syn správal podľa pravidiel a noriem, čo je úplne v poriadku. Takisto máte obavy, aby zvládol nástrahy, ktoré môžu prísť. Zároveň si uvedomujete, čo je podstatné, že by bolo dobré, aby syn prestal pod vplyvom tohto kamaráta robiť hlúposti. Pretože teraz naozaj ide o hlúposti, ale je celkom reálne, že o pár rokov sa stretne s niekým, kto bude fajčiť, skúšať alkohol, drogy… A vtedy bude treba povedať – „nie, ja do tohto nejdem“. Na druhej strane, zrejme vám už napadlo, že cez zákazy kontaktov s „nevhodnými“ kamarátmi to asi nepôjde, pretože, ako ste presne poznamenali, raz sa môžete dostať až k okamihu, keď už nebudete mať nič v rukách a čo potom – „zakážeme synovi všetky kontakty“?

Čo teda potrebuje váš syn na to, aby prestal byť pod vplyvom iných? Potrebuje si byť istý sám sebou, nebáť sa vyjadriť svoj názor, nebáť sa nesúhlasiť, vidieť svoju vlastnú hodnotu a dôležitosť, vedieť sa sám rozhodovať, vedieť si stáť za svojím rozhodnutím a niesť jeho dôsledky. Reálne však nemôžeme od tínedžera chcieť, aby vôbec nerobil to, čo robia jeho vrstovníci. Puberta je aj o tom, že vzdorujem dospelým napríklad tým, že budem mať slovné poznámky a komentáre, nosiť výrazné účesy a oblečenie, ale presne také, aké majú moji spolužiaci, aby som medzi nimi moc nevytŕčal.

No na druhej strane nechceme, aby náš pubertiak bol úplne závislý od mienky druhých a bez výhrad sa vrstovníkom prispôsoboval. Chceme, aby bol zodpovedný a samostatný.

Ako môžeme podporovať u detí vytváranie dobrého sebaobrazu a zodpovednosť?

  • Tým, ako o nich hovoríme – opisovaním konkrétneho pozitívneho správania – toto už vieš, toto si zvládol, tu si sa takto zlepšil. Treba sa vyhnúť používaniu nálepiek (nemehlo, nezbedník, avšak nepoužívajte ani šikuľka, slniečko) a určite neporovnávajte (pozri sa na Jožka, ten to dokáže…).
  • Prejavovaním záujmu – venujeme im svoj čas, svoju pozornosť, pochopenie, blízkosť.
  • Zažívaním úspechu – zvládnutím úloh, ktoré nie sú ani veľmi ľahké, ani veľmi ťažké.
  • Umožnením vplyvu na veci, ktoré sa ich týkajú – rozhodovaním a spolurozhodovaním, uzatváraním dohôd.

Používaním príkazov, zákazov, hrozieb, trestov, ale aj odmien sa zodpovednosť a samostatnosť nebuduje, a to napriek našim najlepším úmyslom. Sú to mocenské prostriedky a dieťa má vtedy možnosť buď vzdorovať alebo poslúchať. Poslušnosť je možno to, čo si prajeme, ale jej vedľajším negatívnym dôsledkom je ľahká manipulovateľnosť, napríklad aj spolužiakmi, ktorých názory začínajú byť v puberte dôležitejšie ako tie rodičovské.

Zodpovednosti sa deti môžu učiť cez približovanie dôsledkov a súvislostí. Dospelý je sprievodcom a strážcom pravidiel. Zistilo sa, že v rodinách, kde rodičia so svojimi deťmi preberajú dôsledky a dopady ich správania, vyrastajú deti s lepším morálnym cítením v porovnaní s rodinami, kde sú rodičia príliš autoritatívni a trestajúci.

Čo teda môžeme robiť? Môžeme s deťmi hovoriť o tom, čo sa stalo, ako to napraviť a ako tomu nabudúce predísť. Môžeme nechať, aby na ne dopadli dôsledky a nemusíme im dávať nesúvisiace tresty. Ak syn popíše lavicu, mal by ju očistiť. Ak vyhodí mikinu z okna, mal by pre ňu ísť a prípadne ju oprať, ak sa zašpinila a ospravedlnením vyjadriť úmysel neopakovať to. Vzťah so spolužiakom, ktorý navádza na rôzne „prkotiny“, je možno tou najlepšou príležitosťou, ako sa naučiť byť sebaistým. Vy stále môžete a mali by ste vyjadrovať svoje postoje: „To sa mi nezdá byť fér, že lavicu čistíš iba ty… čudné, že sa neprizná, keď ste kamoši…“ Takisto môže pomôcť empatia: „Asi sa ti páčia nápady, ktoré má tvoj kamarát…“ Takto máte šancu dozvedieť sa, čo je vo veci a spolu rozmýšľať nad tým, čo nabudúce urobiť inak a hľadať reakcie, ktoré by vášmu synovi umožnili zachovať si kamarátstvo a zároveň nestratiť seba samého.

Mgr. Miroslava Kumančíková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!