„Deti sú krásne čisté bytosti. Ak ich správne zapálite, horia dlho,“ takto sa pre mňa netradičná učiteľka Martina Kantorisová vyjadruje o deťoch, s ktorými pracuje. Často ide o „problémové“ deti, teda deti, ktoré niekto označí za problémové. Sú však skutočne také? Alebo je to len pojem, ktorým si ospravedlňujeme, že s nimi nevieme nájsť spoločnú reč, komunikovať tak, aby nás vnímali, reagovali a dôverovali nám? Ako som písala v rozhovore v Dieťati č. 6 – 7/2019, pedagogická asistentka Kantorisová, dočasne pôsobiaca na základnej škole v Polomke, je dôkazom toho, že sa to dá. „Jej“ deti chodia do školy s radosťou.
Nečakaný úspech? Zlepšená školská dochádzka
Keď som ju osobne spoznala, učila ako pedagogická asistentka v ZŠ s MŠ Pohorelá. Pochválila sa mi, že vďaka divadlu a hudobnej skupine Gypsy Bachtale začali deti chodiť častejšie do školy. Zlepšila sa im dochádzka, inak by nemohli hrať, spievať, kreatívne sa v škole vyžiť. Divadelné predstavenia si totiž z väčšej časti tvorili samy, Martina im poskytovala hlavne profesionálnu a emocionálnu podporu. Keď sa k tomu pridala aj zodpovednosť za hudobné nástroje, ktoré si zaobstarali, deti neváhali – nová učiteľka sa pre ne stala útočiskom pre rozvoj záujmov, nadania a tvrdej práce.
Výsledkom bola pre mňa fascinujúca udalosť, divadelné predstavenie a hudobný večer, ktorý si za pomoci pár dobrovoľníčok učiteliek (Mgr. Žaneta Holková a PhDr. Františka Baksová – sociálna pedagogička) deti zorganizovali na pôde školy. Ani čierny tieň deň neskazil – na deti sa nesmeli prísť pozrieť rodičia a na konci školského roka, keď pre ne mali divadelné predstavenie oficiálne predviesť, sa tento plán neuskutočnil. Deti celé hodiny spievali, zabávali sa, korigovali svoje správanie, kreatívne tvorili. Pod výtvarným dozorom z externého prostredia (Radka Palčeková) vytvorili spoločný obraz, ktorý, dúfam, visí v priestoroch školy. Moje osobné dojmy? Deťom sme pre veľký záujem zverili do rúk drahý fotoaparát – vytvorili množstvo veselých autoportrétov a vrátili ho v neporušenom stave. Náhoda? Kdeže. Volá sa to nevynútená zodpovednosť.
To bolo v roku 2018. Na tento víkend spomínam s úzkosťou v srdci, pretože mi v priebehu 12 hodín deti svojou srdečnosťou, otvorenosťou a radosťou prirástli k srdcu. Martina Kantorisová tam už nepôsobí. Vzal si ich pod krídla niekto rovnako iniciatívny? Poskytujú im rovnaký priestor pre rozvoj kreativity? Funguje ďalej Gypsy Bachtale?
Celoživotný cieľ: spájanie komunít
Gypsy Bachtale funguje, hoci na ostatné otázky si odpovedať neviem. Aj tento rok si prišli zahrať na podobnej udalosti, ktorá sa tento raz konala na pôde ZŠ s MŠ Polomka začiatkom apríla. Tam sa totiž Kantorisová presunula a spolu s ňou aj množstvo energie, ktorú škole a deťom venuje na úkor vlastného času a financií. Hudobné nástroje totiž z veľkej časti nakupuje sama a deťom ich poskytuje bez nároku na úhradu. Prosto ich prinesie do školy a deti na nich celý rok trénujú a vystupujú s nimi. Martina si aj tento rok zobrala na plecia organizovanie divadelného predstavenia s koncertom na tému Spájanie komunít.
„Ide o pedagogický projekt, ktorý som vypracovala v rámci Komenského inštitútu (v máji ho aj úspešne obhájila, pozn. redaktorky). Ide o učenie sa. Jedným z cieľov bolo cez vybrané slová a kapelu zlepšiť nielen gramatiku, ale aj dochádzku detí do školy. Deti sa slobodne prihlásili do skupiny (Polomské tornáda), niektoré chceli aj divadlo, tak sme to spustili v dvoch vlnách – hudobnej aj divadelnej. Deti z divadla napísali scenár, tam som opravovala len gramatické chyby a štylistiku, ale zásahy boli minimálne. Zložili sedem pesničiek, pričom témou boli vybrané slová. Pracovali tam žiaci piateho ročníka. Piesne sa naučili aj deti z kapely. Pokúsila som sa otestovať, či sa niečo zmenilo, bolo vidieť, že aj keď na začiatku boli chyby v doplňovačkách, na konci ich bolo oveľa menej. Zlepšili sa aj deti, ktoré sa s vybranými slovami stretávali cez piesne. Do projektu bolo zapojených aj 6 muzikantov z Gypsy Bachtale zo ZŠ s MŠ Pohorelá. Vyvrcholením boli workshopy v Polomke a koncert v kultúrnom dome,“ porozprávala Kantorisová o aprílovom víkende. Divadlo, koncert a atmosféru z workshopov si pozrite TU.
Bola som jednou z účastníkov workshopov, mojou úlohou bolo deti oboznámiť s novinárskou profesiou. Tak sme si vytvorili novinársku skupinu, kde deti pomocou amatérskych fotoaparátov a mobilov zachytávali atmosféru celého dňa. Spolu sme sa postavili za kameru a vyspovedali sme Martinu Kantorisovú. Rozhovor s ňou si môžete pozrieť na konci článku. Okrem novinárskeho boli aj ďalšie workshopy: divadelný, tanečný, hudobný a výtvarný. A kto je vlastne Martina Kantorisová? Kto si nekúpil Dieťa č. 6 – 7/2019, odporúčam tak spraviť. Nájdete tam celý rozhovor s touto energickou pedagogičkou, jej motiváciu aj ťažké začiatky.
Kto je Martina Kantorisová
Martina Kantorisová nespĺňa predstavu tradičného učiteľa, hoci tak začínala. Prirodzene sa vyvinula (v rámci 12-ročnej pedagogickej praxe) na učiteľku, ktorá nechce deti hodnotiť, porovnávať, podporovať rivalitu. Chce medzi nimi vytvárať súlad a poskytuje im na to priestor. Spájanie komunít nie je momentálny projekt, ale celoživotný. Pokúša sa spájať na Horehroní rómsku komunitu s nerómskou, deti všetkých vekových kategórií a z rôznych škôl. Minulý rok sa tak deti z Pohorelej zoznámili s deťmi z východu z Petrovej, so skupinou Gypsy Angels a deťmi zo ZŠ s MŠ Gaboltov. Tento rok sa Pohorelá zoznámila s Polomkou a to nie je všetko. Martina plánuje s deťmi putovať a „kočovať“ s workshopmi po školách, ktoré o tieto aktivity prejavia záujem.
„16.mája sme s Polomskými tornádami navštívili v obci Telgárt dôchodcov, kde deti zaspievali prevažne ľudové piesne. Dôchodcovia sa k nim pridali, niektorým od dojatia vyhŕkli slzy. Nebolo to posledné stretnutie, plánujeme navštevovať ich pravidelne, porozprávať sa, posedieť si na slnku a dodať im energie. Tento nápad vznikol na podnet Františky Baksovej, ktorá je v tomto zariadení odborným garantom a úzko s nami spolupracuje. Na pôde školy v Polomke sme ďalej zaviedli hudobné workshopy pre deti z družiny, prejavili totiž záujem hrať a spievať,“ hovorí Martina o aktivitách za posledný mesiac.
Plány do budúcnosti? Detský festival
Ako sama tvrdí, podpora zo strany vedenia, priateľské a bezpečné prostredie je to hlavné, čo potrebuje učiteľ, pripravený realizovať sa vo všetkých smeroch, nielen v tých, ktoré sú žiadané školským systémom. Vtedy už netreba hľadať dôvody, prečo sa to nedá, len spôsoby, ako sa to vždy bude dať. Môže za sebou nechať „zapálené fakle“, ako sú v prípade Martiny Kantorisovej fungujúce hudobné skupiny Gypsy Spirit, Gypsy Cech, Gypsy Evans, Gypsy Bachtale z Pohorelej či Polomské tornáda v Polomke (inkluzívna školská skupina) a deti pokračujúce v štúdiu na ďalších školách (jeden zo zverencov je absolventom Hudobno-dramatického konzervatória v Košiciach).
„Plány od septembra sú len orientačné, pretože sa moja zmluva v ZŠ Polomka končí v auguste v rámci projektu ŠOV, iné voľné miesto na danej škole nie je,“ komentuje súčasnú situáciu Martina. „Pani riaditeľka mi ale umožní vo forme krúžkovej činnosti v daných aktivitách pokračovať, teda kontakt s deťmi nestratím. Našu skupinu na facebooku sleduje veľa ľudí, mám pozitívne ohlasy na činnosť skupiny. Existujú aj iné školy, ktoré idú podobnou cestou, preto by bolo fajn spojiť s nimi sily a zorganizovať podobné stretnutie možno v podobe detského festivalu. To je môj sen už dlhé roky – pozvať deti, s ktorými som kedysi dávno aj nedávno pracovala, a zahrať si spolu. Sny sa mi zvyknú plniť a keďže mám viac odvahy ako rozumu, snívam rada a veľa.“
„Zjednodušená“ bodka na záver
Keď to tak môžeš posúdiť z vlastného pohľadu, vidia deti v návšteve školy zmysel?
Martina Kantorisová: „Viac-menej nie. Bohužiaľ.“
Pomáha im škola určovať si ciele do života?
Martina Kantorisová: „Ak natrafia na správnych, zobudených učiteľov, tak áno. Ak si získajú ich dôveru, vedia sa deti pekne posunúť a nestagnovať. Je to jednoduché. Deti potrebujú školu, do ktorej sa nebudú báť chodiť, nebudú sa báť známkovania, budú sa do nej tešiť, pretože v nej budú môcť rozvíjať svoje schopnosti.“
Prajem preto nášmu školstvu 100 percent zobudených učiteľov a 100 percent takýchto škôl.
Andrea Farkašová
Foto DA autorky
Rozhovor s Martinou Kantorisovou
zhovárala sa Andrea Farkašová
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok