Kontrolované štúdie priniesli koncom leta dôkazy o možnostiach účinnej prevencie, profylaxie i liečby COVID-19. Namiesto ich rutinného využívania sme svedkami pasívneho čakania na vakcíny. (Pozn. red.: Článok vyšiel v časopise Dieťa č. 12/2020 – 1/2021, uzávierka časopisu bola 23. novembra 2020.)
V marci 2020 sme kvôli vyhlásenej pandémii nového koronavírusu SARS-CoV-2 priniesli článok o sľubných liečebných skúsenostiach z Číny aj iných krajín a o prebiehajúcej klinickej štúdii. [1 – 3] Štúdia je už ukončená a výsledky sú skvelé. Počujete, ctení čitatelia, to ohlušujúce ticho v médiách?
Čo dokáže vitamín C
Výskumníci z wuhanskej univerzitnej nemocnice Zhongnan uskutočnili pilotnú randomizovanú dvojito zaslepenú placebom kontrolovanú štúdiu, [4] v ktorej kriticky chorým pacientom s COVID-19 podávali okrem bežnej podpornej liečby 2-krát denne infúziu obsahujúcu 12 gramov vitamínu C (spolu 24 gramov denne) alebo placebo – čistý infúzny roztok.
Vo „vitamínovej“ skupine nastali nasledujúce signifikantné zlepšenia:
-
súvislé zlepšovanie parametrov okysličenia (PaO2/FiO2),
-
výrazné zníženie zápalového markeru (IL-6),
-
zníženie úmrtnosti o 59 percent (sledované 28 dní).
Doplnenie 8.4.2021:
Finálna podoba štúdie (publikovaná po uzávierke časopisu Dieťa) obsahuje v abstrakte novú vetu: „HDIVC failed to reduce 28-day mortality (P=0,27)“. Toto si zaslúži objasnenie aby nenastali nedorozumenia.
V kontexte štúdie to znamená, že hoci sa celková 28-dňová úmrtnosť v nemocnici vo vitamínovej skupine znížila o 36 percent, výsledky nedosiahli štatistickú významnosť, a preto sa nedajú vyhlásiť ako záväzný výsledok štúdie – je tu 27-percentná možnosť, že by sa výsledok nepodarilo presne zopakovať. Za štandard klinickej štúdie sa považuje P≤0,05.
V štúdii bolo spolu 6 porovnaní úmrtnosti (tab. 2) a iba v troch bol výsledok štatisticky významný. Avšak zníženie úmrtnosti vitamínom C bolo konzistentné – nastalo vo všetkých porovnaniach, a to o 36 až 59 percent. Nie je žiadny reálny scenár, kde by s vitamínom C zomrel rovnaký alebo nebodaj väčší podiel ľudí ako bez neho.
V skupine kritických pacientov (ICU, SOFA ≥ 3) je účinok vitamínu C štatisticky jednoznačný a preukázaný: úmrtnosť znížil o 59 percent (z 52,4 na 21,7 percent) pri P=0,04. Tento výsledok sme zdôraznili v novembrovom článku.
28-dňovú úmrtnosť kritických pacientov mala vitamínová skupina nižšiu o 55 percent (z 47,6 na 21,7 percent) pri P=0,07. To je síce štatisticky voľnejšie, ale stále to znamená 93-percentnú mieru istoty opakovateľnosti tohto výsledku vitamínu C. Ťažko si predstaviť pacienta, ktorý by sa nechopil takejto šance.
Štúdia jednoznačne preukázala zlepšovanie okysličenia a znižovanie zápalu, čo sú kľúčové ukazovatele zlepšovania stavu. Sú to samy osebe pádne dôvody pre okamžité zavedenie účinných dávok vitamínu C (aspoň 2 x 12 g denne). Zároveň sú veľkým prísľubom, že ak by sa v podávaní vitamínu C pokračovalo naďalej (nielen 7 dní), pacientom by sa vodilo ešte lepšie.
Vitamín C je preukázateľne bezpečný a liek s takýmito výsledkami absolútne patrí do štandardnej starostlivosti.
Liečba je teda účinná a tieto skvelé výsledky sa pozorovali napriek tomu, že trvala u každého pacienta len 7 dní a potom sa ukončila (kvôli dizajnu štúdie). Keby liečba trvala dlhšie, napríklad až do prepustenia pacienta, tak by bol podiel vyliečených pravdepodobne ešte vyšší.
Ďalšie zvýšenie účinnosti by bolo možné zvýšením dávok, pretože tento vzťah (tzv. dose-response) pozorovalo viacero odborných publikácií, ktoré sme citovali v marci; [1] napríklad Dr. Klenner mal vynikajúce výsledky liečby vírusových infekcií s vitamínom C pri dávkach 350 až 700 mg/kg 3-krát denne a viac, podľa závažnosti. [5 – 7] Navyše, mnoho hospitalizovaných pacientov s COVID-19 trpí obezitou, a tak by vyššie dávky boli žiaduce už len na základe jednoduchého farmakologického princípu udržania účinnej dávky na kilogram hmotnosti.
Do tretice, v štúdii sa vitamínová liečba nasadzovala až u kriticky chorých. [3 – 4] Skúsenosti, a to nielen z Číny naznačujú, že keby sa táto liečba nasadila včas u všetkých hospitalizovaných, pravdepodobne by sa u mnohých pacientov predišlo komplikáciám ochorenia a namiesto prevozu na JIS by boli prepustení domov. [1]
Prevencia
Význam vitamínov doslova ako otázky života alebo smrti potvrdzuje aj americká štúdia u kriticky chorých s COVID-19; všetci mali vážny deficit vitamínu C, D alebo oboch, pričom najhorším deficitom trpeli tí, ktorí nakoniec neprežili. [8]
Ďalšia štúdia zistila, že ľudia, ktorí majú hladinu vitamínu D aspoň v spodnom pásme normálu, majú znížené riziko ochorenia približne na polovicu. [9] Štúdia vzbudila kritiku kvôli metodike, ale s takýmito výsledkami nie je osamelá. [10] Inými slovami, ak by sa odstránil deficit vitamínu D, bolo by podstatne menej ochorení, čo nie je žiadna novinka, [11 – 16] v súlade s ľudovou múdrosťou „kam nechodí slnečný vitamín, tam chodí lekár“. Deficit vitamínu D je bežný [16 – 19] a v krajinách s častejším deficitom majú vyššiu úmrtnosť na COVID-19. [36]
Profylaxia
Deficit vitamínu D má až 82 percent hospitalizovaných s COVID-19. [20] Toto samo osebe by malo byť vážnou indikáciou na testovanie hospitalizovaných a účinnú nápravu deficitu.
Plná sila tohto poznania sa však ukazuje až v kontexte španielskej pilotnej randomizovanej kontrolovanej štúdie univerzitnej nemocnice v Córdobe, kde podávali hospitalizovaným pacientom s COVID-19 hneď v deň prijatia vitamín D (kalcifediol) v dávke 0,532 mg a polovičnú dávku na 3. a 7. deň a potom raz týždenne. Treba však brať do úvahy pravdepodobnú podstatne vyššiu účinnosť použitého kalcifediolu oproti štandardnému kalciferolu (D3), ktorý by možno vyžadoval vyššie a/alebo častejšie dávky. Výsledok bol ohromujúci – v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala iba bežnú liečbu, pacienti vo „vitamínovej“ skupine mali až 25-násobne nižšie riziko, že skončia s ťažkým priebehom na jednotke intenzívnej starostlivosti. [21]
Ako je to možné? Vitamín D má významné imunomodulačné účinky a pravdepodobne dokáže predísť prehnanej reakcii imunitného systému – cytokínovej búrke, ktorá je najvážnejšou a často smrteľnou komplikáciou zapríčiňujúcou až zničenie pľúc.
Kombinovaný prístup
Tieto poznatky snáď už dostatočne oprávňujú na vyslovenie nasledujúcich záverov:
- Keby sa zdravotné opatrenia sústredili na aktívnu nápravu deficitu vitamínov C a D predovšetkým u zraniteľných populácií, napríklad dôchodcov v DSS aj mimo nich a potom aj u ostatných, dalo by sa predísť značnej časti ochorení a možno by sa zaznamenali aj ďalšie zdravotné benefity, a to napríklad v podobe zníženého výskytu rakoviny, zlomenín v dôsledku pádu, porúch štítnej žľazy atď. [19] [22 – 25] [36]
- Zabezpečením vyšších dávok týchto vitamínov pre pacientov s COVID-19 v domácej liečbe by klesol aj počet hospitalizovaných.
- Ak by sa hospitalizovaným profylakticky podal vitamín D podľa španielskej schémy a intravenózny vitamín C podľa čínskej a u ťažších prípadov podľa Klennerovej schémy, a to až do ich prepustenia, minimalizoval by sa počet kriticky chorých, ako aj záťaž JIS a radikálne by sa znížil počet úmrtí.
Prvotné odozvy
V marci, keď časopis Dieťa zverejnil článok o možnostiach vitamínu C, autor emailom oslovil primárov a prednostov nemocničných oddelení na Slovensku, ktoré liečili pacientov s COVID-19, ako aj ministra zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR.
Člen Národného krízového klinického tímu (NKKT), ktorý určuje liečebné štandardy pre COVID-19 s celoslovenskou pôsobnosťou, odpovedal v tomto zmysle: NKKT konzultoval s kolegami z Číny, Japonska a Taiwanu, avšak tieto krajiny nemali vitamín C v liečebných režimoch, a keďže čínska štúdia ešte nie je ukončená a chýbajú relevantné údaje, NKKT liečbu zatiaľ nezaradí do štandardného režimu. Pacient sa však môže individuálne dohodnúť s ošetrujúcim lekárom.
Podotknime, že Čína síce nemala vitamín C v celoštátnom odporúčaní, ale veľkomesto Šanghaj áno. Ďalej, je pravda, že v marci nebol k dispozícii priamy vedecký dôkaz o účinnosti vitamínu C pri liečbe COVID-19 a z tohto pohľadu sa vtedajší záver NKKT dá čiastočne chápať. Samozrejme, len čiastočne, nakoľko článok sa opieral o množstvo publikovaných odborných prác a skúseností, ktoré naznačovali vysoký potenciál vitamínu C, a žiadna iná účinná liečba nebola vtedy ani teraz ustanovená a podávaniu vitamínu C nič nebránilo z hľadiska ceny ani bezpečnosti.
My vieme najlepšie
Situácia sa však zásadne zmenila zverejnením čínskej placebom kontrolovanej štúdie, ktorej výsledky sú jednoznačne pozitívne, ako aj ďalších uvedených štúdií s vitamínmi C a D.
Autor preto opäť oslovil emailom nemocnice a NKKT, avšak bez odozvy. Bútľavými vŕbami ostali aj redakcie médií. Pozoruhodná bola odpoveď MZ SR: „Ministerstvo zdravotníctva spolupracuje so špičkovými odborníkmi, ktorí pôsobia nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí. V spolupráci s nimi tvorí ministerstvo zdravotníctva štandardné klinické postupy pri diagnostike a liečbe ochorenia COVID-19. Pri ich tvorbe špecialisti sledujú vývoj diagnostiky a liečby tohto ochorenia vo svete. Metodické usmernenia a štandardné klinické postupy sú dostupné odborníkom pre usmernenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pri tomto infekčnom ochorení.“ [26]
Kde je problém?
Predpokladajme, že títo odborníci sú výborne informovaní. Ich odbornosť nespochybňujeme. Prečo teda tieto poznatky stále nie sú zahrnuté v štandardných postupoch a nie sú rutinnou súčasťou liečby? [27] [28] Nie je priveľkým luxusom ignorovať ich? Veď štúdie o vitamínoch v liečbe COVID-19 boli zverejnené už v auguste a septembri!
V čase písania článku (november 2020) MZ SR zatiaľ stále odporúča liek Remdesivir, ktorý už Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyslovene neodporúča kvôli nepreukázanej účinnosti a možnosti nežiaducich účinkov. [29] MZ SR odporúča ešte Dexametazón, ktorý údajne môže znížiť úmrtnosť pacientov o 12 percent, resp. o 41 percent u pacientov na pľúcnej ventilácii, ale je podivné, že celkom ignoruje vitamín C, ktorý úmrtnosť kriticky chorých znižuje o 59 percent [4] a pri optimálnom režime potenciálne ešte viac.
Dokonca Dexametazón a Remdesivir MZ SR odporúča aj spoločne, a to iba na základe teoretického zdôvodnenia, s vedomím, že o takomto použití neexistuje klinická skúška a nie je teda známa účinnosť ani bezpečnosť tejto kombinácie. [27] MZ SR zjavne vie rozhodovať samostatne, nie podľa zahraničných autorít. Prečo sa potom aj vitamín C nemohol už v marci nasadiť na základe plauzibilného zdôvodnenia i praktických výsledkov zdokumentovaných aj v marcovom článku? [1] Prečo dokonca ani od septembra na základe placebom kontrolovanej štúdie? [4]
MZ SR teda informácie dostalo a je jeho zodpovednosťou, ako s nimi naloží. Autor sa ešte pokúsi osloviť ďalších odborníkov, no možnosti už takmer vyčerpal; preto musel vzniknúť aj tento článok – nakoľko sa vitamínová liečba zatiaľ nedostala do štandardných postupov, pacienti a rodinní príslušníci, ktorí o ňu budú individuálne žiadať, môžu potrebovať pádne argumenty a odborné zdroje pre ošetrujúcich lekárov. Ďalšie informácie o podávaní vitamínu C nájdu v marcovom článku. [1]
Ohlušujúce ticho
Vitamínová liečba má veľké ťažkosti presadiť sa aj v zahraničí. Autori čínskej štúdie informovali už v auguste, že štúdia je síce hotová, ale lekárske žurnály z neznámych dôvodov nemajú záujem publikovať ju! O nezáujme médií ani nehovoriac. [31]
Až v januári 2021 sa našiel odborný časopis, ktorý štúdiu zverejnil. Pol roka je neprijateľná doba pre tak dôležité informácie v čase pandémie!
Pritom dva významné lekárske časopisy Lancet a NEJM publikovali v máji pravdepodobne sfalšovanú štúdiu, ktorá uvádzala vysoký výskyt srdcových arytmií pri užívaní hydroxychlorochínu a WHO na základe tejto štúdie rýchlo ukončila výskum tohto, v tom čase nádejného lieku na COVID-19. Až keď časopis The Guardian dal priestor odborníkom, ktorí upozornili na ohromné nezrovnalosti v dátach a pofidérne okolnosti vzniku, štúdiu stiahli a WHO obnovila výskum. [32 – 34]
Na jednej strane teda na základe pofidérneho článku zastane svetový výskum potenciálne nádejného lieku, na druhej strane ani úspešná klinická štúdia nestačí na to, aby sa účinná liečba presadila do používania a je ignorovaná tak odbornými časopismi, médiami hlavného prúdu, ako aj národnými inštitúciami.
Samozrejme, vo výskume je mnoho ďalších liekov na zlepšenie priebehu COVID-19, či už prírodných (napr. zinok, kvercetín, bromelaín), [35] alebo syntetických [37] a rôzne kombinácie. V článku sme sa však zaoberali vitamínmi; nielenže patria medzi telu najprirodzenejšie látky, ale navyše sú nutné pre život a samotný ich nedostatok spôsobuje zvýšené riziko ochorenia a jeho vážnych komplikácií. Ťažko si preto predstaviť opatrenie, ktoré by malo väčšiu naliehavosť a logiku, než náprava deficitu životne nutných vitamínov, a na základe priaznivých štúdií aj ich použitie vo farmakologickom režime na liečbu.
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu
alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
ZÁVER
K dispozícii sú dôkazy vysokej vedeckej sily v podobe kontrolovaných štúdií o tom, že pomocou vitamínov C a D nasadených v prevencii, profylaxii a liečbe, možno významne znížiť chorobnosť na COVID-19, dramaticky znížiť podiel komplikácií a výrazne znížiť úmrtnosť kriticky chorých. Zaiste by sa dali urobiť ďalšie a ďalšie skúšky, avšak v porovnaní s inými postupmi a vzhľadom na situáciu nič nebráni nasadeniu týchto vitamínov do praxe – liečba je účinná, dostupná a pri dodržaní metodiky aj veľmi bezpečná. [1] [30]
Na čo teda čakáme?
Vládni predstavitelia, vládni odborníci a médiá sa naďalej správajú tak, ako keby liečba neexistovala. Denne ohlasujú stovky hospitalizácií a desiatky úmrtí, akoby sa nedalo nič robiť, len čakať na vytúženú záchranu v podobe vakcíny. V tomto duchu presadzujú a ospravedlňujú predlžovanie obmedzujúcich opatrení s vážnymi dopadmi na rodiny, ekonomiku, spoločnosť a základné ľudské práva.
Vakcíny, ktoré si podrobnejšie priblížime nabudúce (v časopise Dieťa č. 2– 3/2021, termín vydania 2. februára 2021), sú však zatiaľ v štádiu skúšok a pre mnohých občanov budú viaceré z nich tak či onak neprijateľné z rôznych dôvodov:
- pre napospol ultrarýchly vývoj a nejasné riziká, ktoré sa ukážu až časom po zaočkovaní miliónov ľudí;
- kvôli výhrade vo svedomí voči používaniu bunkových línií pochádzajúcich z umelo potratených ľudských plodov pri výrobe týchto vakcín (AstraZeneca/Oxford, Janssen/Johnson&Johnson, CanSino/Beijing, Sputnik V) [38] alebo v menšej miere počas testovania (Pfizer/BioNTech); [39]
- kvôli novým experimentálnym technológiám, ktoré sa ešte nikdy masovo nepoužili vo vakcínach pre ľudí: génové vakcíny (DNA, RNA) manipulujú činnosť buniek očkovaného človeka na génovej úrovni. [40] [41]
Rozhodol azda niekto, že nás musí spasiť iba vakcína, ak vôbec? Zaujíma ešte niekoho účinná liečba chorých?
Spracoval Mgr. Peter Tuhársky
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z.
Foto 123rf.com
Uvedené názvy môžu byť ochrannými známkami ich oprávnených držiteľov.
Zdroje
[1] TUHÁRSKY, P.: Hovorme o vede 61) Vitamín C a koronavírus. Dieťa 2020;26(4-5):36-39. ISSN 2585-9765 https://www.dieta.sk/vitamin-c-a-koronavirus/
[2] Vitamin C Infusion for the Treatment of Severe 2019-nCoV Infected Pneumonia. ZhiYong Peng, Zhongnan Hospital. ClinicalTrials.gov Identifier: NCT04264533. https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT04264533
[3] LIU, F. – ZHU, Y. – ZHANG, J. et al.: Intravenous high-dose vitamin C for the treatment of severe COVID-19: study protocol for a multicentre randomised controlled trial. BMJ Open. 2020 Jul 8;10(7):e039519. PMID: 32641343 PMCID: PMC7348463 DOI: 10.1136/bmjopen-2020-039519
[4] ZHANG, J. – RAO, X. – LI, Y. et al.: Pilot Trial of High-dose vitamin C in critically ill COVID-19 patients. Ann Intensive Care. 2021 Jan 9;11(1):5. PMID:33420963. PMCID:PMC7794643. DOI:10.1186/s13613-020-00792-3. Prvá verzia: ResearchSquare 2020 Aug 10. DOI: 10.21203/rs.3.rs-52778/v1.
[5] KLENNER, F. R.: Significance of high daily intake of ascorbic acid in preventive medicine. J Int Acad Prev Med. 1974;1(1):45-69. Tiež v: Williams, R. J. – Kalita, D. K., editors. A physician’s handbook on orthomolecular medicine. 1977. New York: Pergamon, p 51-59. ISBN-10: 0080215335; ISBN-13: 978-0080215334. Reprinted 1979: New Canaan CT: Keats. ISBN-10: 0879831995; ISBN-13: 978-0879831998.
[6] KLENNER, F. R.: Observations on the dose and administration of ascorbic acid when employed beyond the range of a vitamin in human pathology. J Appl Nutr. 1971;23(3-4):61-88.
[7] LENDON, H. – SMITH, M. D.: Clinical Guide to the Use of Vitamin C. TACOMA, W. A.: Life Sciences Press. 1991. ISBN 0-943685-13-3. Adaptované z publikácie: Vitamin C as a Fundamental Medicine: Abstracts of Dr. Frederick R. Klenner, M.D.’s Published and Unpublished Work. Tacoma, WA: Life Sciences Press. Prvý výtlačok 1988. ISBN 0-943685-01-X. Reprint: 1991 E.T.Printing – 85615 McDaniel Rd. Milton-Freewater, OR 97862. ISBN 0-943685-13-3.
[8] Serum levels of vitamin C and vitamin D in a cohort of critically ill COVID-19 patients of a north American community hospital intensive care unit in may 2020. A pilot study. Med Drug Discov. 2020 Sep 18;100064. doi: 10.1016/j.medidd.2020.100064. PMID: 32964205. PMCID: PMC7499070
[9] KAUFMAN, H. W. – NILES, J. K. – KROLL, M. H. et al.: SARS-CoV-2 positivity rates associated with circulating 25-hydroxyvitamin D levels. PLoS One. 2020 Sep 17;15(9):e0239252. doi: 10.1371/journal.pone.0239252. PMID: 32941512. PMCID: PMC7498100
[10] MELTZER, D. O. – BEST, T. J. – ZHANG, H. et al. Association of Vitamin D Status and Other Clinical Characteristics With COVID-19 Test Results. JAMA Netw Open. 2020;3(9):e2019722. doi:10.1001/jamanetworkopen.2020.19722
[11] CANNELL, J. J. – VIETH, R. – UMHAU, J. C. et al. Epidemic influenza and vitamin D. Epidemiol Infect. 2006 Dec;134(6):1129-40. PMID:16959053. DOI:10.1017/S0950268806007175
[12] CANNELL, J. J. – ZASLOFF, M. – GARLAND, C. F. et al.: On the epidemiology of influenza. Virol J. 2008 Feb 25;5:29. PMID:18298852. PMCID: PMC2279112. DOI:10.1186/1743-422X-5-29
[13] LAAKSI, I. – RUOHOLA, J. P. – TUOHIMAA, P. et al.: An association of serum vitamin D concentrations < 40 nmol/L with acute respiratory tract infection in young Finnish men. Am J Clin Nutr. 2007 Sep;86(3):714-7. PMID:17823437
[14] KARATEKIN, G. – KAYA, A. – SALIHOĞLU, O. et al.: Association of subclinical vitamin D deficiency in newborns with acute lower respiratory infection and their mothers. Eur J Clin Nutr. 2009 Apr;63(4):473-7. PMID:18030309. DOI:10.1038/sj.ejcn.160296
[15] WALKER, V. P. – MODLIN, R. L.: The Vitamin D Connection to Pediatric Infections and Immune Function. Pediatr Res. 2009 May;65(5 Pt 2):106R-113R. PMID:19190532. DOI:10.1203/PDR.0b013e31819dba91
[16] WAYSE, V. – YOUSAFZAI, A. – MOGALE, K. – FILTEAU, S.: Association of subclinical vitamin D deficiency with severe acute lower respiratory infection in Indian children under 5 y. Eur J Clin Nutr. 2004 Apr;58(4):563-7. PMID:15042122. DOI:10.1038/sj.ejcn.1601845
[17] DOBÁKOVÁ, E. – BÁTOROVÁ, E. – STECOVÁ, A. – TALANDA, O.: Stanovenie vitamínu D metódou HPLC a ECLIA. LD Medirex a.s., Jasná 2011 Sep.
[18] FUCHSOVÁ, R. – TOPOLČAN, O. – VRZALOVÁ, J. – NOVÁK, J. – ŠMEJKAL, J.: Deficit vitaminu D. Med Tribune 2013 Feb 18. https://www.tribune.cz/clanek/29229-deficit-vitaminu-d
[19] LIPS, P. – DUONG, T. – OLEKSIK, A. et al.: A global study of vitamin D status and parathyroid function in postmenopausal women with osteoporosis: baseline data from the multiple outcomes of raloxifene evaluation clinical trial. J Clin Endocrinol Metab. 2001 Mar;86(3):1212-21. doi: 10.1210/jcem.86.3.7327. PMID: 11238511
[20] HERNÁNDEZ, J. L. – NAN, D. – FERNANDEZ-AYALA, M. et al.: Vitamin D Status in Hospitalized Patients with SARS-CoV-2 Infection. J Clin Endocrinol Metab. 2020 Oct 27;dgaa733. doi: 10.1210/clinem/dgaa733. PMID: 33159440
[21] CASTILLO, M. E. – COSTA, L. M. E. – BARRIOS, J. M. V. et al.: Effect of calcifediol treatment and best available therapy versus best available therapy on intensive care unit admission and mortality among patients hospitalized for COVID-19: A pilot randomized clinical study. J Steroid Biochem Mol Biol. 2020 Oct;203:105751. doi: 10.1016/j.jsbmb.2020.105751. PMID: 32871238. PMCID: PMC7456194
[22] JACKSON, C. – GAUGRIS, S. – SEN, S. S. – HOSKING, D.: The effect of cholecalciferol (vitamin D3) on the risk of fall and fracture: a meta-analysis. QJM. 2007 Apr;100(4):185-92. PMID:17308327. DOI:10.1093/qjmed/hcm005
[23] BROE, K. E. – CHEN, T. C. – WEINBERG, J. – BISCHOFF-FERRARI, H. A. – HOLICK, M. F. – KIEL, D. P.: A higher dose of vitamin d reduces the risk of falls in nursing home residents: a randomized, multiple-dose study. J Am Geriatr Soc. 2007 Feb;55(2):234-9. PMID:17302660. DOI:10.1111/j.1532-5415.2007.01048.x
[24] REICHRATH, J. – LEHMANN, B. – CARLBERG, C. – VARANI, J. – ZOUBOULIS, C. C.: Vitamins as hormones. Horm Metab Res. 2007 Feb;39(2):71-84. PMID:17326003. DOI:10.1055/s-2007-958715
[25] GOMBART, A. F. – LUONG, Q. T. – KOEFFLER, H. P.: Vitamin D compounds: activity against microbes and cancer. Anticancer Res. 2006 Jul-Aug;26(4A):2531-42. PMID:16886661
[26] ONDRKALOVÁ, M. – ŠKRIPEKOVÁ, A.: Odpoveď na podnet ohľadne terapie ochorenia COVID-19. (reakcia na Žiadosť o informáciu) MZSR S16783-2020-OZS-2, Z065622-2020. 3.11.2020
[27] Ministerstvo zdravotníctva SR. Terapeutický manažment pacientov s COVID-19. Posledná aktualizácia: 9. októbra 2020. Prevzaté 22.11.2020. https://standardnepostupy.sk/_files/200000718-a3080a3085/Terapeuticky_manazment_pacientov%20_s_COVID-19_26102020.p
[28] Štandardný preventívny, diagnostický a terapeutický postup pri starostlivosti o kriticky chorých s COVID-19. Aktualizovaná verzia 18.11.2020 o 13:00
[29] WHO recommends against the use of remdesivir in COVID-19 patients. WHO Newsroom, 20.11.2020. https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/who-recommends-against-the-use-of-remdesivir-in-covid-19-patients
[30] TUHÁRSKY, P.: Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Perfekt, 2014. ISBN 978-80-8046-662-6. Voľne dostupné: https://rizikaockovania.sk/dok/Vitamin_C-liecba.pdf
[31] CHENG, R. Z.: Preliminary Report of Chinese High Dose Vitamin C for Covid-19 Treatment Studies. J Orthomol Med – News Service 2020 Aug 16;16(42). https://orthomolecular.org/resources/omns/v16n42.shtml
[32] DAVEY, M.: Unreliable data: how doubt snowballed over Covid-19 drug research that swept the world. The Guardian, 2020 Jun 4.
[33] BOSELEY, S. – DAVEY, M.: Covid-19: Lancet retracts paper that halted hydroxychloroquine trials. The Guardian, 2020 Jun 4.
[34] GELMAN, A.: Surgisphere scandal: Lancet still doesn’t get it. Statmodeling, 2020 Jun 15.
[35] AHMED, A. K. K.: The Study of Quadruple Therapy Zinc, Quercetin, Bromelain and Vitamin C on the Clinical Outcomes of Patients Infected With COVID-19. ClinicalTrials.gov NCT04468139
[36] ILIE, P.CH. – STEFANESCU, S. – SMITH, L.: The role of vitamin D in the prevention of coronavirus disease 2019 infection and mortality. Aging Clinical and Experimental Research, 2020; DOI: 10.1007/s40520-020-01570-8
[37] SAHEBNASAGH, A. – AVAN, R. – SAGHAFI, F. et al.: Pharmacological treatments of COVID-19. Pharmacol Rep. 2020 Aug 20 : 1–33. doi: 10.1007/s43440-020-00152-9. PMCID: PMC7439639. PMID: 32816200
[38] WADMAN, M.: Abortion opponents protest COVID-19 vaccines’ use of fetal cells. Science. News 2020 Jun 5. doi:10.1126/science.abd1905
[39] HITCHENS, D.: ‘Breakthrough’ vaccine does not use cell-lines from aborted children. Catholic Herald 2020 Nov 9
[40] LEWIS, R.: How the Various COVID Vaccines Work. DNA Science. PLOS Blogs 2020 Sep 10. https://dnascience.plos.org/2020/09/10/how-the-various-covid-vaccines-work/
[41] CROSS, R.: Will the coronavirus help mRNA and DNA vaccines prove their worth? C&EN 2020 Apr 3;98(14).
