Jednotná výchova. Je možná alebo nie?

Mama chváli, ocko kritizuje. Ocko trestá, mama utešuje. Mama dovolí, ocko zakazuje. Alebo naopak.

Odborníci vyzývajú, aby rodičia pristupovali k výchove tímovo. Zohratí rodičia sú cestou, ako dieťaťu dodať pocit istoty a bezpečia. Sme však prispôsobení na to, aby sme v každej situácii postupovali jednotne? Veď dosiahnuť stopercentnú zhodu je nemožné, to by nás museli klonovať. Zatiaľ ešte stále fungujeme ako jedinci s rozdielnou výbavou, a to nielen z pohľadu genetiky. Dosiahli sme iné vzdelanie, nazbierali odlišné životné skúsenosti, pochádzame z rozdielnych rodín, zažili sme iné detstvo.

Dospieť k jednotnej predstave o výchove vlastných detí a spoločne ju podchytiť v praxi je náročné. Ak nie nemožné. Dôvod na nesúlad sa nájde vždy. Jedlo, sladkosti, darčeky, denný režim, návštevy starých rodičov, plány na víkend. Situácia môže vyústiť do boja o moc, ktorý začína celkom nenápadne. „Partnerské vzťahy sú dnes konfliktnejšie. V čase rúcania starých stereotypov proste nenachádzame strohé orientačné body, ani jednoznačné odpovede. Nech siahneme po akomkoľvek variante, nájde sa masa prívržencov a rovnaké množstvo odporcov, pričom každý z táborov má k dispozícii železné argumenty. Už len táto skutočnosť je priamou cestou k hádkam,“ píše ruská rodinná psychologička Irina Najdina. Nároky na výchovu sa menia. Ešte pred pár rokmi boli unifikované a kto vyčnieval, pôsobil zvláštne. Dnes kladieme dôraz na originalitu, spontánnosť, intuíciu, necháme sa inšpirovať rôznymi výchovnými trendmi, vyberáme si z nich prvky, ktoré nás zaujmú, skrátka výchovu svojho potomstva si dokážeme ušiť na mieru. Jednotná výchova pritom patrí k myšlienkam, ktoré nás oslovili snáď najviac. Zaujímavý rozhovor na tému do akej miery je aj reálna, viedli Katka Novotná a Iva Kyselá, autorky projektu Akadémia rodičovstva v českom programe Rodič 21. storočia. Rodičia k nim prichádzajú s názorom, že ak by neboli jednotní, podkopávali by si navzájom autoritu. Podľa odborníčok si máme v prvom rade vyjasniť, akého človeka chceme vychovať, aké veci v dieťati podporíme a čo ako rodičia pokladáme za dôležité. Iva Kyselá hovorí, že v tomto smere rodičia väčšinou dospejú k súhlasu, pretože všeobecnou prioritou je vychovať z dieťaťa samostatného človeka, ktorý sa vie o seba postarať a bude nezávislý finančne aj psychicky. Obe odborníčky však vyzdvihujú plusy rodičovskej „nejednoty“. Každý rodič je osobnosť, čiže nemôžeme mať na všetko rovnaký názor a pre dieťa je práve tento moment obohacujúci.

„Je to krásne, že rodičia môžu ponúkať rozdielne skúsenosti, ktoré im život umožnil odžiť. Pre deti je veľmi užitočné, aby videli viac modelov, nielen takzvanú jednotnú výchovu,“ hovorí Iva Kyselá.

Keď s partnerom nedospejeme k zhode, nedeje sa teda nič tragické. Hádky, ak sú konštruktívne, sú pre deti lekciou. Vidia, že súhlasiť okamžite nie je vždy reálne. Niekedy musíme predýchať, zvážiť pre a proti, preanalyzovať svoje priority. Dieťaťu tak vysielame odkaz, že každý človek zmýšľa inak a sú situácie, keď nejestvuje iba jeden správny názor. Najdôležitejšie je neznevažovať človeka len preto, že zmýšľa inak ako my. Tak autorita ani jedného z rodičov neutrpí, ale práve naopak. Dieťa vidí, že rodičia dokážu prijímať riešenia v rôznych situáciách, a to aj na hranici konfliktu. Znamená to, že im môže dôverovať.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.