Hmat – prvé a posledné spojenie so svetom | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Hmat – prvé a posledné spojenie so svetom

Hmat – prvé a posledné spojenie so svetom

Hmat je prvý zmysel, ktorý je plne rozvinutý v čase, keď na svet prichádzame a tiež, keď z neho odchádzame. Dotyk nás teda do života víta, aj nás z neho vyprevádza. Je naším prvým aj posledným komunikačným prostriedkom so svetom mimo svojho tela. Rada by som sa v tomto článku venovala práve potrebe dotyku na začiatku a na konci života, lebo som si vedomá, že rovnako ako túži po dotykoch dieťa, ktoré prišlo na svet, túži po nich aj ten, ktorý z tohto sveta odchádza. Otázka je, či sme si toho vedomí.

S dotykovými terapiami začíname od útleho veku, lebo hmat je zmysel, ktorý majú novorodenci najviac rozvinutý. Deti potrebujú pre svoj zdravý fyzický aj psychický vývin stimuláciu prostredníctvom dotyku, no platí tiež, že čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. Práve na sklonku života totiž opäť dotyk prežívame intenzívnejšie a staroba sa často prirovnáva k druhému detstvu. Ak sme teda v detstve získali skúsenosti s láskyplným intenzívnym dotykom, sme schopní túto skúsenosť  rozvíjať počas celého života. Jednoducho sa tomu nebránime a tiež odovzdáme túto skúsenosť ďalej. Naučíme sa, ako dotykom prehlbovať vzťahy, či uzdravovať telo. Sme schopní dotyk poskytnúť, aj si oň požiadať.

Ak sa navyše naučíme dotýkať všetkými zmyslami, sme schopní všetkými zmyslami (vedome) vnímať svoj život. Krásne to vystihol v jednom nedávnom rozhovore profesor Josef Koutecký (český lekár, chirurg, zakladateľ detskej onkológie v bývalom Československu a dnes dôchodca v pokročilom veku): „V dotyku sa ukrýva všetko bohatstvo vnútra a vracia človeka k jeho podstate. Každý sa od rána niečoho alebo niekoho dotýkame  – zrakom, sluchom, čuchom, chuťou, hmatom. Keď sa na seba teraz pozeráme, tak sa napríklad dotýkame zrakom. A zoberte si, aký je rozdiel, keď sa na vás zamračím alebo usmejem. Ak s vami budem hovoriť priateľsky a trpezlivo vám odpovedať alebo, naopak, zlostne odvrkovať. V medicíne aj v normálnom živote dokáže slovo nesmierne potešiť. Môžete ale povedať slovo, ktoré druhého zraní tak, že už nemôže ďalej. A, pochopiteľne, hmat  – hmatom dokážeme pohladiť, ale aj zaškrtiť. Všetky dotyky môžu byť skrátka príjemné, ale aj smrtiace.“ Dôležité je preto naučiť sa dotýkať tak, aby sme neubližovali a rozvíjali len to najlepšie.

Dotyk nám pomáha zostať v spojení
O potrebe blízkosti a dotykov sme na stránkach Dieťaťa písali už veľakrát, no stále vidím okolo seba mnoho rodičov, ktorí sa boja, že blízkosť a kontakt v ranom detstve rozmaznáva. Potom, naopak, v neskoršom veku majú problém správne nastaviť komunikáciu a spolužitie s dieťaťom. A tak sa stane, že v ranom detstve sme robili všetko preto, aby sme dieťa vo svojom náručí nerozmaznali, no neskôr to odhodlanie nerozmaznať ho neustojíme, lebo oproti nám stojí dieťa, ktoré jasne formuluje svoje opodstatnené, no aj tie neopodstatnené potreby. Preto  si myslím, že ešte nenastal čas, aby sme sa odmlčali a prestali písať o dotyku. Spojenie cez dotyk a prehlbovanie vzájomnej blízkosti naozaj dieťa nerozmaznáva.  Som totiž presvedčená, že keď svojmu dieťaťu bez zábran poskytneme dotyk a blízkosť, ktorá nám obom vyhovuje, naučíme sa spolu komunikovať, navzájom si dôverovať a rozumieť. Z takého vzťahu budeme mať osoh počas celého spoločného života, aj v tých najproblematickejších obdobiach. Blízky a dôverný vzťah totiž nebráni prejaviť a pomenovať svoje potreby a pocity na oboch stranách. Cez dotyk sa nám často komunikuje najjednoduchšie, pretože v dotyku je naozaj všetko. Preto masáž vnímame ako obojstrannú komunikáciu, kde dostávame aj dávame zároveň.

Denne sa tiež stretávam s rodičmi, ktorí sa rozhodli dieťa vychovávať vnímavo a kontaktne. Nie som si však istá, či sa to podarí, ak nie sme dostatočne vnímaví sami k sebe. Poskytnúť dieťaťu blízkosť totiž neznamená, že sa budeme vo všetkých smeroch obetovať a zanedbávať všetky svoje potreby. Že sa všetko v našom živote začne točiť okolo dieťaťa. Zámerne som spomenula blízkosť, ktorá vyhovuje dieťaťu aj rodičom. Ak máme vzťah založený na sebaobetovaní, vedome aj podvedome zasievame do svojich detí pocit viny, či nadradenosti. Nehovoriac o tom, že nám takéto spolužitie s dieťaťom len ťažko prináša pocit vnútorného uspokojenia. Deti nás však neustále pozorujú, pasívne s nami prežívajú náš život a tieto skúsenosti sa často stávajú ich životnou normou. Život s deťmi má však podľa mňa prinášať obojstranne naplňujúci vzťah.

Pomôžem si parafrázovaním Mareka Hermana (českého pedagóga a autora knihy Najděte si svého marťana), podľa ktorého si matka obetovaním sa výrazne vyčerpáva svoje zdroje. Základná schopnosť matky je, naopak, aj podľa Hermana ochrániť samú seba. Zostať pevná a sebaistá, vedieť a neustále si pripomínať, kto som a čo je pre mňa dôležité. Len spokojná mama totiž dokáže vytvoriť bezpečnú väzbu so svojím dieťaťom, ktoré na tento svet prichádza s pocitom, že ja som ja a mama v jednom. Len spokojná mama totiž ustojí materstvo vo svete, kde nároky na dobrú mamu neustále narastajú. Len spokojná mama ochráni a pustí do sveta spokojné deti.

Úlohou rodičovstva totiž nie je deti k sebe pripútavať, ale ich pripraviť na samostatný život. Kým sú na nás plne odkázané, napĺňame ich potreby až povrch, ale nesmieme tiež zabúdať postupne z ich života ustupovať a prenechať zodpovednosť na ne. A práve dotyk nám vo všetkých etapách spoločného života a pri všetkých rodičovských výzvach pomáha zostať v spojení.

Prejavme svoje emócie
Veľa som premýšľala, ako zostarnúť a prijať starobu, či dokonca smrť. Momentálne som presvedčená, že sa nám to podarí, ak počas života objavíme vnútorné uspokojenie a svoju vnútornú silu. Jedna z ciest je naučiť sa prijať sám seba a pracovať so svojimi emóciami, aby nám neboli prekážkou, ale hybnou silou. Ak sme v detstve prežili bezpečnú vzťahovú väzbu, nemáme vážne problémy s prijatím samého seba. Je veľa dôkazov o tom, že práve práca s telom dáva voľný priebeh emóciám. Aj my sa s tým pravidelne stretávame, ako chvíle spojenia počas masáže vyplavia rôzne emócie na oboch stranách. Napriek veľkému posunu spoločnosti stále nežijeme v prostredí, kde je bežné voľne prejavovať emócie. Deti to tak prirodzene robia, no my ich to systematicky od narodenia odúčame. A zakazujeme to aj sebe. Pričom aj my dospelí máme právo pred deťmi prejavovať svoje vlastné emócie, máme právo zlyhať, aj sa opäť postaviť.  Preto je dobré zadržané emócie v správnej chvíli vypustiť, či pomenovať. Najsprávnejšia chvíľa nastáva v momente, keď sme pripravení ich prijať. Teda v intímnej a pokojnej atmosfére, v čase, keď sme v spojení.

Počúvajme signály svojho tela
Cez dotyk sa tiež spoločne učíme naslúchať signálom tela. To nám napomáha udržať si zdravie, ale aj lepšie porozumieť prežívaniu. Telo totiž neklame. Hoci niekedy je naozaj ťažké mu porozumieť. Každopádne tak, ako dieťa dokáže vnímať svoje limity v pohybe vpred, rovnakú vnímavosť by sme mali prebudiť na sklonku života, keď sa podobné limity znova objavujú. Vrátim sa teda na začiatok svojho zamyslenia – ak sa v detstve naučíme pracovať so svojím telom prostredníctvom všetkých zmyslov,  zachováme si túto schopnosť počas celého života. V starobe tak oveľa skôr odhalíme obmedzenia svojho tela, pomenujeme svoje strachy a iné pocity, či obnovíme dotykové spojenie so svojimi deťmi.

Prečo potrebujeme na sklonku života dotyk?
Postupne nás totiž všetky zmysly opúšťajú, ale hmat pretrváva. Od narodenia náš život smeroval k osamostatneniu, no v starobe sa vrátime do obdobia, keď sme, chtiac-nechtiac, odkázaní na pomoc druhých – blízkych aj cudzích. V živote sa s deťmi navzájom sprevádzame, akurát na začiatku vzťahu sú rodičia navonok aktívnejší a neskôr, keď rodičia strácajú životnú silu, sú aktívnejšie deti. Tak ako deti s neistotou vstupovali do života, tak my budeme s podobnou neistotou z tohto života odchádzať. Ja ale verím, že tak ako sme my dokázali prijať deti, tak sa s nami ony rozlúčia. Okrem iného aj láskyplným dotykom.

Jana Bobulová
www.masazedojciat.sk

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok