Ako sme zvládli dojčenský štrajk

Som mama dvoch detí s trojročným vekovým rozdielom. Dojčenie bolo pre mňa jasnou a prirodzenou voľbou. Moje deti nemali cumlík ani fľašu, bola som si vedomá toho, že tieto „pomôcky“ môžu dojčenie skomplikovať. Rada by som sa s vami podelila o moju skúsenosť s dojčenským štrajkom.

Pri staršej dcére som si prešla miernym dojčenským štrajkom, keď mala tri mesiace. Trval asi dva až tri mesiace a nebol kritický, podarilo sa mi ju dojčiť po prebudení, a tak, ako jej neochota dojčiť sa prišla, tak postupne aj odišla. V dojčení sme pokračovali až do druhého pôrodu a po pôrode som dojčila v tandeme, dcéru pred spaním a syna na požiadanie.

OD VRTENIA NA PRSNÍKU PO ÚPLNÉ ODMIETNUTIE DOJČENIA

Keď mal syn dva mesiace, začal sa vrtieť na prsníku, odmietal sa prisať, no po skúsenosti s dcérkou som z toho nemala obavy. Ale zhoršovalo sa to do takej miery, že keď bol ochotný sa prisať, vydržal piť len chvíľu. Keď pil dlhšie a spustilo sa mlieko, pri zmene rýchlosti toku mu zabehlo, začal kašľať a bolo po dojčení. Po nadojčení sa správal ako dieťa s refluxom, štikútal, často vyvrátil, čo zjedol.

Štrajk sa v krátkom čase vystupňoval do takej miery, že sa syn úplne odmietal dojčiť. Odmietal sa prisať po prebudení, nechcel piť v noci, noc buď prespal alebo sa odvrátil a pokračoval v spánku, no a cez deň odmietal aj prsník v šatke. V tejto situácii som odstavila dcéru a sústredila som sa len na syna.

NAJDÔLEŽITEJŠIE JE UPOKOJIŤ SA

Dnes som veľmi vďačná, že som v tom čase, už zúfalá, našla poradkyňu Janku Michálkovú, ktorú som kontaktovala s prosbou o pomoc. Volala som jej s plačom, bola to pre mňa už kritická situácia a dojčenie som si veľmi chcela udržať. Prišla, nasadila mi bylinky na podporu laktácie, ukázala mi, ako syna prikŕmiť na prsníku cievkou, ako dojčiť koža na kožu v prirodzenej polohe pololežmo, v ktorej som predtým nedojčila, len som o nej čítala. Odporučila mi dojčenie v šatke, kontrolu uzdičky a hlavne sa ma snažila upokojiť. Práve to dnes vnímam ako najdôležitejšie. Jej podporu pri prekonávaní štrajku. A hlavne v nájdení aspoň akej-takej vnútornej pohody. Poradila mi zamerať svoju pozornosť inam. Opakovala mi, že sa mám tešiť z každého malého úspechu, z každého ďalšieho dňa dojčenia, bolo to prežívanie zo dňa na deň.

Kľúčové bolo pre mňa dojčenie v šatke, kde sa syn naveľa prisal, na fitlopte alebo v pohybe, pri uspávaní a pri prebúdzaní. S dnešným dvojročným odstupom vnímam ako kľúčovú vec pri preklenutí štrajku vnútorné nastavenie mamy. A pri tom je veľmi dôležitá podpora najbližšieho okolia, odbremenenie od povinností a aj podpora zvonka. Rozhovor s niekým, kto dojčenský štrajk zažil, kto vie pochopiť, čo prežívate, možno aj psychologická konzultácia. Sú to obavy o dojčenie, o výživu dieťaťa, vyčerpanosť, sociálna izolácia, z dojčenia sa stáva niečo, čo zrazu neprebieha jednoducho a prirodzene, ale vyžaduje to úsilie, energiu a chcenie vytrvať.

VYTRVANIE STOJÍ ZA TO

A úspech je z veľkej miery v hlave. Určite mi pomohli aj bylinky na podporu laktácie, prsia sa mi začali nalievať. Veľkú úlohu zohrala zmena polohy pri dojčení a povzbudili ma každodenné malé úspechy. Ako štrajk odznieval, začala som si dojčenie opäť užívať.

Dnes si myslím, že štrajk súvisí aj s povahou dieťaťa. Syn je dodnes veľmi tvrdohlavý, keď si niečo vezme do hlavy, nepohneme s ním. Rovnako neústupčivý bol aj ako bábätko pri dojčenskom štrajku.

Náš štrajk trval asi pol roka, kým sa dojčenie dalo do poriadku v tom zmysle, že som ho mohla prestať riešiť. V tom čase bol už synček na prvých príkrmoch a to bol aj ďalší dôležitý míľnik. Syna dojčím dodnes, v lete oslávi tri roky a dojčenia sa nechce vzdať.

mamička Janka

Magazín Dieťa

Úvodné ilustračné foto 123rf.com

Viac článkov o dojčení nájdete tu.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.