Ahoj, realita!

Detstvo má byť radostné, spokojné, plné lásky. Akokoľvek sa snažíme, deti skôr či neskôr spoznajú pravdu. Svet nie je ideálny. Máme ich pripraviť? Hm, ale ako začať?

Pripraviť svoje húževnato vypiplané dieťa na ozajstný svet stojí za to. Už len preto, aby ho stretnutie s realitou príliš nebolelo. Model „keď pôjdeš do škôlky, školy alebo z domu, potom uvidíš“ vopred škrtáme. Vieme, že ako súčasť prípravy je dôležitá prax. Vždy. Aj pred životom naostro. Znamená to, že vlastnými rukami, vždy pripravenými zovrieť dieťa v pevnom náručí, ho máme zbaviť dokonalého detstva? Nuž, hej. Presne tak.

Bez ružových okuliarov

Slová šťastný a dokonalý nie sú synonymá, hoci pri pohľade na detstvo z rodičovskej perspektívy ich tak vnímame. Deti majú svoju predstavu o šťastí. Žijú drobnosťami. Na nepríjemnosti rýchlo zabúdajú, poľahky sa uvoľnia a dokážu sa vyrovnať prakticky s ľubovoľnými podmienkami. Ak majú po boku blízkeho a milujúceho človeka, radostnému prežívaniu, tejto krásnej detskej schopnosti nič neprekáža. Šťastné detstvo v rodičovskom ponímaní však negarantuje šťastie v budúcnosti. Psychológovia si všímajú, že práve v ideálnych rodinách, kde kraľuje absolútna láska a vzájomné porozumenie, vyrastajú deti, ktorým sa neskôr nedarí nájsť šťastie v osobnom živote. Jedným z dôvodov je, že už ako dospelí sa o to nepokúšajú. Uprednostnia zabehnuté dobré vzťahy s rodičmi a pri budovaní nových väzieb bojujú s presvedčením, že vytvoriť rovnaké super manželstvo je proste nemožné.

Psychológovia pripomínajú, že negatívne emócie a rôzne prekážky potrebujeme pre normálny rozvoj aj životné smerovanie. V role rodičov preto nemáme prehnane skrývať realitu a radšej viesť deti k tomu, aby sa pozerali na svet bez ružových okuliarov.

Dieťa má približne vo veku 5 rokov vedieť o problémoch dnešnej spoločnosti. „Nie je nevyhnutné hovoriť o nich veľa, prehnane prízvukovať nebezpečenstvo a upozorňovať na detaily rôznych udalostí. Porozprávať s vhodnými výrazmi, prečo sa dejú niektoré veci, vysvetliť, čo môže urobiť človek v podobnej situácii, je našou povinnosťou. Najdôležitejšie pritom zostáva, aby sme ukázali svoj postoj k životným situáciám. Veď dieťa si ako prvý osvojuje práve náš pohľad na svet,“ píše ruská psychologička Svetlana Ievleva. „Áno, vo svete sa nedejú len dobré veci, ale my musíme vedieť, čo robiť v takej alebo onakej situácii. Neznamená to však, že život je preto menej krásny, lebo toho dobrého je v ňom oveľa viac,“ radí ako oboznamovať dieťa s realitou a formovať v ňom pozitívny prístup k informáciám.

Stres ako nástroj

Podľa ruskej psychologičky nám najväčší stres spôsobujú medziľudské vzťahy. Nespravodlivosť, krivdy, nemožnosť dosiahnuť cieľ, konfliktné situácie sa periodicky objavujú v živote každého človeka. Či ich dokážeme vyhodnotiť ako epizódu alebo tragédiu, má svoj pôvod v detstve, keď nadobúdame skúsenosti, ktoré prenášame do dospelosti. Občasný stres v živote dieťaťa je preto nevyhnutný, aby sa s ním vo vyššom veku vedelo vyrovnať a nepríjemnosti nevnímalo ako koniec sveta. Ruská odborníčka navrhuje, aby sme si ako rodičia občas dovolili byť nespravodliví. Čiže, ak sa deti nabudúce pobijú, nebudeme vyšetrovať, kto má pravdu a kto nie, a potrestáme všetkých rovnako. Alebo prikážeme upratať hračky po súrodencovi, alebo neskryjeme mrzutosť, hoci vlastnou vinou meškáme s dieťaťom do škôlky. Áno, všetky tieto postupy sú proti zásadám modernej výchovy. Vyšleme však informáciu, že možno hneď po nástupe do školy dieťa podobné situácie zažije. Skrátka, bude sa musieť naučiť, ako kontakt s nespravodlivosťou prežiť a spracovať.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.