(Ne)správne? Ak dáš ty mne, dám aj ja tebe

Črepiny z môjho zrkadla 50)

Situácia:
Na návštevu prišli známi. To bolo radosti. Čelili presile – dcérka má energie za desiatich. Dala zabrať každému, kto bol účastný. Občas nad svojou radosťou stratila kontrolu, alebo ako sa hovorí – „nevpratala sa do kože“. Keďže sa s ňou inak nedalo, použili sme podmienku – ak ty spravíš toto, my spravíme hento. Ak nám odovzdáš toto, my ti dáme hento. Ak budeš počúvať ty nás, budeme my teba.

Čo tým chcem povedať:
Potrebujeme, aby si sa teraz sústredila na to, čo ti hovoríme a od teba potrebujeme. Keďže to inak nejde, spravíme to takto – najprv ty, potom my. Vyskladáme si tak aký-taký poriadok. Pretože platí – ak nespravíš niečo ty, nedočkáš sa ničoho od ostatných.

Čo tým hovorím:
Ak mi dáš toto, dám ti za to hento. Ak budeš jesť ty, budem jesť ja. Ak budeš spať ty, budem spať ja. Ak chceš, aby som spravila toto, musíš spraviť hento… Ak chceš niečo odo mňa, musíš mi za to na oplátku niečo dať. Pretože platí – niečo za niečo. Inak povedané – vypočítavosť. Skúsme to inak – ak budeš ľúbiť ty mňa, budem aj ja teba.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Niekedy na deti reagujeme slovami, ktoré by sme možno v styku s dospelými nepoužili. Jednak sa nám môžu zdať neslušné, jednak by viedli k niečomu, čo by sa nám nemuselo páčiť (k zrkadleniu). A práve to deti učíme, hoci neúmyselne. Kladenie podmienok. Ak si upraceš izbičku, tak dostaneš/pôjdeme… Pritom sme v našej situácii len potrebovali upútať dcérkinu pozornosť. Bola ako odtrhnutá z reťaze. Miesto toho, aby sme boli otvorení a úprimní, aby sme situáciu opísali presnými slovami, vybrali sme si okľuku a použili podmienky – ergo manipuláciu. Prečo nám robí problém  vyjadrovať sa jednoducho? Teraz sa, moja milovaná, správaš skutočne pobláznene. Lietaš, potrebuješ vypustiť radosť. Prestávaš nás vnímať. Tak my počkáme, až sa upokojíš. Budeme tíško sedieť. Potom ti povieme, čo práve potrebujeme…

Áno, poviete si, veď vo svete to tak chodí – nič nie je zadarmo a platí „niečo za niečo“. Otázkou je, či chceme, aby to platilo aj u nás, doma. V rodine, medzi priateľmi, známymi. Otázkou tiež je, či sa nám takýto svet páči. Občas sa to stane každému, hlavne keď nevieme, kam z konopí. Láska moja, ak mi pomôžeš toto dokončiť, tak ja ti za to večer pomasírujem chrbát. Neznie to tak hrozne. Rozdiel ale je, keď dieťa podmienkou prinútime k niečomu, čo práve nechce alebo čoho nie je z nejakej príčiny schopné. Upratať si izbu, keď má iné starosti, prestať behať po dome, keď sa potrebuje vybehať – a ešte k tomu pridáme podmienku, ktorá mu naznačí, že veci vykonávame a povinnosti si spĺňame jedine vtedy, ak máme za to nejaký osoh. Najlepšie od niekoho iného. A tak dospejeme do stavu, keď si napríklad dieťa robí úlohy nie preto, že sa samo chce zlepšovať, či ho to baví – teda z vlastného popudu a vlastného pocitu zodpovednosti, ale preto, aby nedostalo poznámku od učiteľa, získalo čokoládu od mamy alebo aby mu tatko nevypol MTV.

A tak sa dostávame niekam, kam sme sa pôvodne nezamýšľali nikdy dostať. V konečnom dôsledku k vete – ak budeš ľúbiť ty mňa, budem aj ja teba. A teda k protirečeniu v bezpodmienečnej láske. Pretože láska je bezpodmienečná – bez podmienok, bez manipulácie. Ak začnem klásť podmienky, prestávam milovať, pretože prestávam rešpektovať každého individualitu, jeho schopnosti aj neschopnosti, klady a zápory, chyby a nedokonalosti.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.