♪ Alžbetka smúti za maminkou. Ale až oveľa neskôr | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Alžbetka smúti za maminkou. Ale až oveľa neskôr

♪ Alžbetka smúti za maminkou. Ale až oveľa neskôr

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 70)

Milá maminka. Odišla si preč a nevrátila si sa. Ležala som v posteli a premýšľala som, ako bez teba zaspím. Áno, bol tu otecko, hladil ma, cítila som sa s ním dobre a v bezpečí. Ale hlavný prístav istoty bol fuč. Ty, maminka. Nevedela som sa ťa dočkať. Tvojej vône, tvojich šišatých vlasov, tvojho hlasu, vyťahaného oblečenia, tvojho náručia a úsmevu… Keď si sa vrátila, bola si hrdá, ako sme to bez teba zvládli. Lenže – zrazu bum, a ja som nevedela prestať plakať.

Na všetko sme sa pripravili. Pred odchodom si mi každý deň vysvetlila, že ideš preč. Čo to znamená, ako budem spať bez teba, čo budeme robiť s tatkom, ako bude prebiehať deň, noc a nasledujúci deň. Spýtala si sa ma, či to zvládnem a ja som ťa ubezpečila, že áno. Bolo mi jasné, že tu nebude žiadna maminka. Ale tešila som sa na čas s tatinkom a na hry, ktoré sme si vymysleli. Keby náhodou neviem bez teba vydržať, zavoláme si. Noc tiež prebehla v poriadku. Ani som sa nezobudila, predstav si! Len som nevedela, ako zaspať. Ale aj to sme vyriešili.

Druhý deň bol už smutnejší. Chýbala si mi čoraz viac, ale vedela som, že sa vrátiš. A keď si bola konečne tu, nechcela som sa od teba odtrhnúť, tak som sa tešila. Bola si na mňa hrdá. Tešila si sa a ja tiež. Zvládli sme to. Prešiel jeden deň, dva a zrazu to prišlo – zlom. Nevedela som sa zastaviť, stále som plakala. Nerozumela si, či to spôsobil ten pokrčený papierik s kresbičkou alebo zlomená ceruzka, nebodaj tlačiaca topánka? Hľadala si, pýtala si sa, možno si chcela napraviť, čo sa pokazilo – ale nič sa nepokazilo, maminka. To všetko bol len smútok nahromadený z dní, keď si bola preč. Neboj sa, nič zlé sa nestalo. Len som si konečne uvedomila, že sa ten smútok kdesi schoval a namiesto toho, aby som ho vypustila, keď si sa vrátila, nechala som ho tak a prestala som sa ním zaoberať.

A on vyrástol, zosilnel a ťažil ma. Už som ho nechcela, tak som ho vypustila. Až ma to prekvapilo, ani som netušila, kde sa vzal. Nemohla za to topánka, ceruza, papierik. Nemohla si za to ty, ani ja, tatko… Nik. Bol to len starý smútok, ktorý narastie, keď naň zabudnem, či sa rozptýlim, alebo sa mu obrátim chrbtom, lebo neviem, čo s ním. Keď vyjde von, zdá sa byť hrozitánsky. A vypustí ho maličkosť – zámienka v podobe tlačiacej topánky alebo roztrhnutého obrázka. To je už dôvod na oslavu – pretože sa s ním vypustí všetko, čo ho napĺňalo a ťažilo. A ja sa môžem zase hrať, spievať, tancovať a maľovať. Neboj sa, bude to už len lepšie.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

  

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 69)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok