“Waldorf” doma – prirodzená výchova pre zdravý vývin dieťaťa | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

“Waldorf” doma – prirodzená výchova pre zdravý vývin dieťaťa

“Waldorf” doma – prirodzená výchova pre zdravý vývin dieťaťa

Boli ste už vo waldorfskej škôlke alebo ste z nej videli videonahrávku? Skúste pohľadať na internete, ak nie. Môžete nájsť obrázky charakteristického interiéru – v jemných farbách, zvyčajne oblých, prírodných tvaroch. Hračky sú z prírodných materiálov a pomerne jednoduché. Nenájdete tam hrať reprodukovanú hudbu a ani televízne či počítačové obrazovky, alebo iné elektronické zariadenia, ale zato veľa spevu, básničiek. Vychovávateľky pracujú a deti sa hrajú. Čo je vlastne predprimárna (škôlkárska) waldorská pedagogika, o čo sa snažíme vo waldorfskej škôlke? Predsa o to, aby to bolo „ako doma“.

Waldorfská pedagogika je charakteristická tým, že sa usiluje o celostný pohľad na dieťa. V tom zmysle, že dieťa nie je telom malý dospelý, ktorý ešte nebol dostatočne informovaný, a keď ho čo najviac a čo najrýchlejšie niečo naučíme, bude už potom rovnako múdry ako my dospelí. Dieťa je vyvíjajúci sa človek, telesne a aj duševne. Z toho vyplývajú odlišné potreby a spôsoby podľa vývinového stupňa dieťaťa. Prirodzene, inak budeme pristupovať k 3-ročnému ako k 10- či 16-ročnému človeku.

TELO AKO UČITEĽ

Dieťa do približne 7 rokov sa učí prostredníctvom svojho tela. Nie vysvetľovaním, poučovaním, či učením naspamäť. Vývinovo je na tom tak, že na spoznávanie sveta má primárne k dispozícii svoje telo s jeho fyzickými zmyslami. Dieťa dostane od rodičov telíčko „darom“. Po počatí rastie v maminom brušku. Výživu, dýchanie dostáva zo sveta sprostredkovane cez telo mamy. Pláva si v teplej plodovej vode, v relatívnom prítmí, so zvukmi vonkajšieho sveta tlmenými maminým telom a plodovými obalmi. Keď sa narodí, nadýchne sa a svet doň vstúpi. Všetko sa zmení. Zrazu musí začať udržiavať svoju telesnú teplotu, musí dýchať, vyrovnávať sa s gravitáciou, svetlom, zvukmi… V prvých rokoch svojho života sa dieťa potrebuje oboznámiť so svojím telom, „nasťahovať“ sa do neho a jeho prostredníctvom spoznávať okolitý, reálny svet.

Dieťatko si potrebuje svet ohmatať, ochutnať, vyskúšať „na vlastnej koži“. A to by sme mu mali dopriať. Tablety, chytré telefóny, notebooky, televízia, CD-čka k tomuto veku vôbec nepatria. Doprajme deťom spoznať krásy prírody a reálneho sveta tak, aby si ho mohli zamilovať, starať sa oň a chrániť ho. Jeden z nástrojov waldorfskej pedagogiky je teda výchova zmyslov.

„UKÁŽ MI, AKÉ JE TO BYŤ ČLOVEKOM.“

Čudovali ste sa niekedy, prečo my ľudia chodíme vzpriamene na dvoch nohách? Ako je to možné, že vieme rozprávať, počúvať, rozumieť a aj myslieť? Zvieratá to tak ako my nevedia. Deti sa to vďaka schopnosti napodobňovania dokážu naučiť od ľudí, ktorí sú v ich blízkosti. Tá je u malých detí veľmi silná a vďaka nej sa dokážu vzpriamiť, naučia sa chodiť, rozprávať, postupne aj myslieť a následne si uvedomiť samých seba. Človek je jedinečný aj tým, že si hovorí „ja“. „Ja“ je veľmi zaujímavé slovo. Keby sme teraz povedali viacerí napríklad slovo „stolička“, môžeme tým myslieť všetci to isté. Ale keď povieme „ja“, myslíme tým istým slovom každý niečo iné – samého seba. Dieťa až do približne 7 až 8 rokov sa učí primárne napodobňovaním. Z toho plynie pedagogická zásada pre nás dospelých: robme také veci a tak, aby sme to nemuseli deťom zakazovať. Kričať na dieťa „nekrič“ naozaj nepomáha. Ani ho telesne potrestať za to, že niekomu ublížilo. Keď upratujeme s nechuťou, dieťa sa od nás učí, že upratovanie je niečo nepríjemné. Dieťa totiž nenapodobňuje iba to, ako sa pohybujeme a rozprávame, ale aj naše vnútorné postoje a nálady. Prirodzene, dieťa si vyberá, koho a čo bude napodobňovať, nie je našou kópiou, ale aj tak sa vzory správania v detstve hlboko vtlačia do podvedomia.

„Ukáž mi, aké je to byť človekom“ – je nevyslovená otázka malého dieťaťa a my ako rodičia sme pre deti prvým a najsilnejším vzorom. Keď si uvedomíme, čo to do dôsledkov znamená, je to obrovská zodpovednosť, ako veľmi formujeme dieťa pre celý jeho ďalší život. Ďalšie pedagogické nástroje pre deti do 7 rokov sú teda – napodobňovanie a vzor, a aj sebavýchova (vychovávateľa).

NEVYHNUTNOSŤ RYTMU

Ďalším pedagogickým nástrojom je rytmus. Všetko živé žije v rytmoch, príroda v ročných obdobiach, v mesačných cykloch, v striedaní dňa a noci. Rytmus srdca a dychu je to, čo nás oživuje. Musí byť pravidelný, ale zároveň sa prispôsobovať okolnostiam. Keď kráčame hore schodmi, zrýchli sa nám tep aj dych podobne, ako keď sme rozrušení. V pokojnom stave sa opäť spomalia. Striedanie polarít, nádychu a výdychu a ich opakovanie pôsobí na človeka oživujúco. Spomeňte si, aké to je, keď hojdáte dieťa na hojdačke. Presne viete, kedy treba hojdačku postrčiť, kedy treba dať impulz, aby ste ju s čo najmenším úsilím rozhojdali. Rytmus nahrádza silu, s čo najmenším úsilím dosahujeme optimálny výsledok. Nielen pre zvieratá, ale aj pre človeka je rytmus veľmi dôležitý. A keď žijete s malými deťmi, je priam nevyhnutný. Striedanie práce, hry a oddychu, bdenia a spánku, aktivity a pokoja, pobytu dnu a vonku – rytmus dňa, týždňa, mesiaca a roka je nosný pre zdravý vývin a život človeka.

Ako tieto 4 základné nástroje waldorfskej pedagogiky používame v harmonickom celku? A ako je možné to robiť doma? Možno vás to prekvapí, ale:

NIČ ŠPECIÁLNE NEPOTREBUJETE

Domáce prostredie je najlepším miestom pre výchovu malého dieťaťa. Situácia, kde dospelý pracuje a dieťa sa hrá, je obrazom prvého sedemročia. Domáce práce sú pre dieťa zrozumiteľné, ich priebeh je viditeľný a vedie k zmysluplnému cieľu. Dieťa môže pomáhať – napodobňovať pohyby dospelého. Dôležité je pritom nezabudnúť, že keď dieťa pomáha, vlastne sa hrá – preto nejde o výsledok, ale o proces. Keď pečiete keksíky a dieťa chce piecť s vami, dajte mu kúsok cesta nech vykrajuje, ako chce, alebo nech si ho miesi či inak sa hrá. Keď zametám na dvore popadané lístie, deti mi pomáhajú. Nevadí, že mi ho opäť rozmetajú. Napodobňujú môj pohyb, nie môj zámer, je to ich hra. Neznamená to, že deti majú zmariť moju prácu. ?

Je dobré deťom vyhradiť ich priestor, aby sa mohli podieľať na činorodej práci dospelého, bez môjho očakávania správneho výsledku, bez tlaku na výkon. Pri domácich prácach, varení, upratovaní, práci v záhrade (aj kvetináč na balkóne je záhradka) sme pre dieťa vzorom činného dospelého, ideálne, keď prácu robíme s chuťou a radosťou. Dieťa rozvíja svoju hrubú a jemnú motoriku, má reálne zmyslové zážitky. Nepotrebujeme žiadne špeciálne edukačné hračky a materiály. Jednak sú drahé, a aj účelovo obmedzujúce. Koľko výborných hračiek máte v kuchynských skrinkách a zásuvkách.

V našej škôlke je utieranie prachu jedna z veľmi obľúbených činností. Do vedierka s vlažnou vodou kvapnem pár kvapiek levanduľového oleja – pekne to vonia a aj dezinfikuje, mám prichystaných viacero handričiek a s chuťou sa pustím do utierania. O chvíľu mám niekoľko malých pomocníkov. Veď je to zábava – veci z políc povyberať, utrieť a opäť uložiť. Upratujeme každý piatok, deti už vedia, keď vytiahnem vedro, že dnes je ten deň, keď sa upratuje.

RYTMUS JE PRE ŽIVOT VEĽMI DÔLEŽITÝ

Domácim prácam môžeme dať týždenný rytmus, tak ako to robili naše prababičky. V pondelok sa perie, v utorok žehlí, v stredu zašíva, vo štvrtok pečie, v piatok upratuje, v sobotu sa ide na trh a nedeľa je na kultúru alebo akokoľvek vám to vyhovuje. Domáca práca nie je jednorazový projekt, je to neustála starostlivosť o život. Chceme, aby deti robili zmysluplné veci, nie sa nechali pasívne animovať, nie aby sa z nich stali konzumenti. Ak nechcete alebo nevládzete mať na každý deň niečo naplánované, nevadí, aj 1 – 2 dni v týždni postačia. Niekedy sa ma mamy pýtajú – A kedy sa mám s dieťaťom hrať, keď musím navariť, oprať, upratať? Nemusíte čakať, kým dieťa zaspí. Vtedy si radšej oddýchnite s ním. S dieťaťom sa nemusíme hrať. Môžeme, ak chceme, ak nás to teší, ak máme chvíľku. Deti chcú prirodzene vrastať do sveta dospelých. Nepotrebujú, aby sme sa stali deťmi. Najviac pre malé deti urobíme, najlepšie sa im budeme venovať, keď budeme pri nich robiť klasické domáce práce, najlepšie ručne. Môžeme napríklad bielizeň namiesto hodenia do sušičky vešať na sušiak a pripínať štipcami. Neznamená to, že máme prestať používať práčku, ale sú aj veci, ktoré je lepšie prať ručne. Veľmi zašpinené ponožky, jemné šatky či svetríky… Varenie, pečenie, deti milujú domáce práce. Keď pracujem s chuťou, deti sa rady prídu zapojiť. Majú zmyslové zážitky, zmysluplnú činnosť a radosť z práce s dospelými. Čo viac by sme mohli chcieť?

Zo všetkých rytmov je pre malé deti najdôležitejší ročný rytmus. Je to ich šanca spojiť sa so zemou a prírodou, s kultúrou, do ktorej deti vrastajú. Berme deti von, do parku, do lesa, do prírody.

Malé deti nepotrebujú zoologickú záhradu, stačia vtáčiky a chrobáčiky na lúke, aj na sídlisku sa nájdu. Nepotrebujú zábavný park, zoberte ich radšej do lesa, k rybníku, na výlet. Von sa dá ísť za každého počasia, je to iba otázka oblečenia a pevnej vôle (vašej). Tá radosť v detských očiach z dupkania gumáčikmi v mláke počas dažďa je na nezaplatenie. Slávte doma sviatky, vyzdobte si byt kúskom prírody, akú máte vo svojom okolí, jedzte lokálne a sezónne potraviny, choďte spolu na trh a kúpte si od babičky kytičku tulipánov, v lete čerešne a na jeseň slivky, jablká, hrušky…, čo práve dozrieva.

HRAČKY? ZAPOJTE SVOJU FANTÁZIU A TVORIVOSŤ

O „waldorfských“ hračkách by sa dalo písať veľmi veľa. Dôležité sú opäť prírodné materiály, pre rozvoj zmyslov sú vhodnejšie ako nudný plast. Poskytujú hmatové i tepelné zážitky (drevo a vlna sa zohrejú pri dotyku a teplo vracajú naspäť). Nemusia vás ani stáť veľa peňazí, stačí ich mať menej. Dnešné deti sú spravidla zavalené haldami hračiek, ku ktorým si ani nevedia vytvoriť vzťah. Pretože ich je priveľa, ale aj preto, že ten, kto ich nimi obdaroval, tiež ku hračke nemal vzťah. Skúste pre dieťa hračku vyrobiť sami. Ušiť, zmontovať. Hračky sú akoby „nedokončené“ – namiesto sanitky, hasičského auta, tatrovky a miešačky stačí jedno drevené auto, ktoré detská fantázia pretvorí na to, čo práve treba pre hru. Látkové bábiky a zvieratká sú mäkké, prítulné a vaše dieťa bude nadšené, že to ich maminka (babka, ocko…) ich vyrobili. Môžete potom bábike spolu šiť šaty, pliesť svetrík, aj ručné práce vytvárajú teplo domova. Drievka nájdené v lese alebo podarované susedom, ktorý orezával stromy v záhrade, môžete spolu s deťmi opracovať brúsnym papierom a ošetriť olejom. Šišky, kamienky v košíčkoch, 1 – 2 smaltované hrnce či hrnčeky a drevené varešky na hranie a detská kuchynka je na svete. Fantázii sa medze nekladú. Pre deti je vzácne zažívať dospelého, ako tvorivo nachádza riešenia.

Pre dieťa je najdôležitejšia jeho primárna rodina. Deti potrebujú okolo seba dospelých ľudí, ktorí svoje deti milujú, pracujú na sebe, so záujmom o svet, o svoj domov a okolie. Dospelých, ktorí ich vezmú do prírody, budú s nimi sláviť sviatky a pripravovať slávnosti a ktorí budú žiť v pravidelnom rytme práce a oddychu. Nie médiá, ale reálni ľudia, nie drahé hračky, ale príroda, to je liečivé pre malých i veľkých.

Blanka Lichtnerová

Ak sa o waldorfskej pedagogike chcete dozvedieť viac, máte otázku alebo sa potrebujete poradiť, podujatia, blogy a inšpirácie, ako aj ďalšie rodičovské témy nájdete aj na mojej webovej stránke: https://blankalichtnerova.sk/

Časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok