Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 80)
Milá maminka. Keď som bola menšia, našla som nádherných, obrovských slimákov. Mali farebné domčeky a rožky vystrkovali aj bez pesničky. Práve som sa vrátila z kúpania, tak som chcela vedieť, či aj slimáky vedia plávať. Babka kričala: „Niééé, chudáčikovia slimáky!“ a ty zase: „Pokojne ich nechaj vo vode.“ Nevedeli ale plávať. A ty si zase nevedela, aké sú tie domčekové slimáky užitočné.
Mávla si nad nimi rukou. Ja som ich vytiahla z vody, lebo mi bolo z ich neplávania smutno. A majú pevný domček? Stúpila som na ne nohou a rozpučili sa! Priniesla som z domu lepidlo, veď aj tatko opravoval poháre, taniere a hlinené lampy lepidlom. Lenže tento domček sa nedal zalepiť. A slimáky sa nemali kam schovať. Navyše… Postupne sa prestali hýbať. Bolo mi strašne smutno. Aj som si poplakala. Chudáci slimáci. Nabudúce dám na nich väčší pozor.
Lenže ty si slimákov zo záhrady vyhadzovala. Prečo? Lebo tam boli spolu so slizniakmi, to sú tí slimáci bez ulít. Pojedali celú záhradu, až nám z nej takmer nič nezostalo. Ale ono zostalo, len menej než minulé roky. Mali sme menej rajčín, žiadne kaleráby, ale zase veľa marhúľ. Ja som sa tešila, maminka. To nestačí?
A zrazu prišlo toto leto a ty, maminka, si sedela nad nejakým čítaním a posmutnela si. Vraj slimáky pojedajú vajíčka slizniakov. A hoci papajú záhradku, pomáhajú jej. Vidíš? Hoci si to predtým nevedela, teraz to vieš. Slimákov si začala v našej záhradke chrániť rovnako ako ja. Dokonca ti nevadilo, keď si pochutnávali na šaláte. Veď ho máme aj tam, tamto a tam tiež. Tam ho nezjedia. Lenže… Slizniakov likviduješ. Čo ak sú tiež na niečo užitoční? Krútiš hlavou. Možno sa to dozvieš inokedy. To, čo dnes nevidíme, neznamená, že nie je. Hádam to ale niekedy zbadáme.
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 79)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok