(Tlačová správa, 15. marca 2019)

Opäť bola zverejnená štúdia, ktorá „nepreukázala“ súvis MMR vakcíny s autizmom. Tak ako iné, aj táto štúdia trpela vážnym konfliktom záujmov – financoval ju farmaceutický priemysel a dánska vláda, autori pracujú pre farmaceutickú firmu a viacerí editori majú finančné väzby na farmaceutické firmy. Nezrovnalosti v údajoch budia pochybnosti o kvalite dát a spoľahlivosti záverov štúdie.

Kľúčové informácie

• Štúdiu zaplatil farmaceutický priemysel (Novo Nordisk) a dánske ministerstvo zdravotníctva.
• Autori štúdie pracovali pre výrobcu vakcín, firmu Statens Serum Institute.
• Štyria editori zverejnili finančné väzby na ďalšie farmaceutické firmy.
• Podiel autistov v štúdii 0,99 % nesedí s podielom v dánskej populácii 1,65 %. Keď je populácia štúdie zásadne odlišná od skutočnej, budí to pochybnosti nad spoľahlivosťou záverov štúdie.

Médiá opäť priniesli fantastické titulky o tom, ako vedci opäť vyvrátili spojitosť autizmu s očkovaním vakcínou typu MMR (proti osýpkam, mumpsu a rubeole). Mala to vraj zistiť rozsiahla štúdia u vyše 657 000 detí narodených v Dánsku v rokoch 1999 až 2010.[1] Kritici očkovania boli opäť označovaní za nezodpovedných konšpirátorov, ktorí dokonca zavinili epidémie osýpok, napriek tomu, že na Slovensku v roku 2018, až 81 % chorých boli očkovaní najmenej jednou, a 42 % dvoma dávkami vakcíny (z tých, ktorých status bol známy a mohli byť očkovaní z hľadiska veku i kontraindikácií).[2]

Verejnosť sa však z médií nedozvedela o pozadí tejto ospevovanej štúdie podstatné informácie, ktoré sa dajú zistiť priamo v publikácii – financovala ju nadácia najväčšej dánskej farmaceutickej firmy Novo Nordisk a dánske ministerstvo zdravotníctva, ktoré zodpovedá za očkovací program. Všetci štyria autori pracovali pre štátnu firmu Statens Serum Institute, ktorá desaťročia vyvíjala a vyrábala vakcíny, a ktorá plne zodpovedá za zabezpečovanie dodávok vakcín pre dánsky trh. Ďalšie štyri osoby, editori, uviedli finančné väzby na viaceré farmaceutické firmy formou vlastníctva akcií.¹

Konflikty záujmov tohto rozsahu by mohli štúdiu úplne diskreditovať v očiach časti verejnosti. V každom prípade sú signálom na zvýšenú opatrnosť pri posudzovaní metód a záverov štúdie.

Tu sa dostávame k ďalšiemu vážnemu problému – údaje štúdie budia nedôveru. Podiel autistov v štúdii totiž vychádza 0,99 %, čo je síce nesmierne veľa z hľadiska postihnutých rodín ako aj záťaže zdravotného systému, ale je to neúmerne málo v porovnaní so skutočným výskytom autizmu v Dánsku, ktorý bol v skúmanom období až 1,65 %.[3] [4]

Prečo je v štúdii tak málo autistov? Akú dôveryhodnosť má štúdia, ktorej populácia sa tak veľmi líši od skutočnosti?

Dánske údaje boli aj v minulosti predmetom ostrej kritiky, pretože boli nespoľahlivé a pod vplyvom mnohých faktorov extrémne premenlivé, a to, žiaľ, najmä práve v období, keď sa na nich v rokoch 2002 až 2003 postavili najväčšie štúdie (taktiež s vážnymi konfliktmi záujmov), ktoré sa dodnes používajú ako dôkaz, že očkovanie nespôsobuje autizmus.[5]

V jednej z nich, zhodou okolností, figurovali aj dvaja autori novej štúdie, vrátane hlavného autora (Anders Hviid).[6] Štúdia tvrdila, že výskyt autizmu stúpal aj potom, ako sa zaviedli vakcíny bez zlúčeniny ortuti (thimerosal), a preto tam nie je súvis. Lenže kritici upozornili,[7] že z dánskeho registra postupne mizli pacienti, čo sa najviac prejavilo u väčších detí. Tento fenomén miznúcich detí sám osebe mohol v Hviidovej štúdii spôsobiť „nárast“ autizmu aj krátko po odstránení ortuti z vakcín.

Tak stará, ako aj nová Hviidova štúdia trpí ďalšou zvláštnou anomáliou – neočkované deti mali o 17 % vyšší výskyt autizmu než deti plne očkované. To je vskutku zarážajúce, nakoľko neexistuje žiadny preukázaný mechanizmus, akým by očkovanie malo predchádzať autizmu, a vo všeobecnosti sa predsa tvrdí, že očkovanie a autizmus nijako nesúvisia. Preto vzniká skôr ďalšie podozrenie, že s údajmi, ktoré štúdia použila, vážne niečo nie je v poriadku alebo je štúdia nejakým spôsobom predpojatá.

Retrospektívny kohortový typ štúdie patrí medzi menej spoľahlivé druhy vedeckého výskumu. Treba ešte zdôrazniť, že štúdia sa týkala iba MMR vakcíny a žiadnej inej, a neskúmala nežiaduce účinky v celom rozsahu. Napriek tomu sa jej výsledky v médiách často zovšeobecňujú spôsobom „dôkaz, že vakcíny sú bezpečné“ alebo „dôkaz, že očkovanie nespôsobuje autizmus“.

Napriek pravidelnému mediálnemu rozruchu o tom, ako je už súvislosť očkovania a autizmu znovu „definitívne vyvrátená“, faktom je, že je veľký problém nájsť aspoň jednu štúdiu bez vážnych konfliktov záujmov, ktorá by vedecky spoľahlivo a pod verejnou kontrolou niečo také preukázala.

Žiadame médiá, aby o tejto citlivej problematike informovali objektívne. Zamlčovanie podstatných informácií iba prehlbuje nedôveru verejnosti k médiám i k zdravotnému systému.

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z.

[1]     Hviid A, Hansen JV, Frisch M, Melbye M. Measles, Mumps, Rubella Vaccination and Autism: A Nationwide Cohort Study. Ann Intern Med. 2019 Mar 5. doi: 10.7326/M18-2101. PMID: 30831578

[2]     Analýza epidemiologickej situácie v Slovenskej republike (za mesiace máj, kedy začala epidémia, až po november 2018; december ešte nie je k dispozícii). Odbor epidemiológie, RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici.

[3]     Katsnelson A. Large Danish study finds autism prevalence rises with age. Spectrum News, 6 November 2018. https://www.spectrumnews.org/news/large-danish-study-finds-autism-prevalence-rises-age

[4]     Schendel DE, Thorsteinsson E. Cumulative Incidence of Autism Into Adulthood for Birth Cohorts in Denmark, 1980-2012. JAMA. 2018 Nov 6;320(17):1811-1813. doi: 10.1001/jama.2018.11328. PMID: 30398592. PMCID: PMC6248103

[5]     Zhrnutie hlavných argumentov konkrétnych kritikov spolu so zdrojmi nájdete v: TUHÁRSKY, P.: Hovorme o očkovaní… a nebojme sa pýtať. Sollertia, 2016. ISBN 978-80-969294-2-9

[6]     Hviid A, Stellfeld M, Wohlfahrt J, Melbye M. Association between thimerosal-containing vaccine and autism. JAMA. 2003 Oct 1;290(13):1763-6. PMID: 14519711. DOI: 10.1001/jama.290.13.1763

[7]     Sallie Bernard. Analysis of the Danish Autism Registry Data Base in Response to the Hviid et al Paper on Thimerosal in JAMA (October, 2003). Safe Minds, 2013.

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z., vzniklo v roku 2007. Združuje približne 100 rodičov, mnohí majú deti, ktoré utrpeli následky po očkovaní. Našimi prvoradými cieľmi je informovať o danej téme, spolupodieľať sa na zmene legislatívy v prospech dobrovoľnosti očkovania a odškodňovania obetí očkovania, pričom svoju činnosť sme rozšírili aj o ďalšie oblasti ochrany ľudských práv detí a rodiny.

Pre ďalšie informácie sa obráťte na: kontakt@rizikaockovania.sk

Foto 123rf.com