Spievanie – čarovný kľúč k reči | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Spievanie – čarovný kľúč k reči

Spievanie – čarovný kľúč k reči

Spievanie mám bolo kedysi bežnou súčasťou uspávania a upokojovania detí. Už od narodenia sa prihovárali ratolestiam nielen slovami, ale v nemalej miere tiež spevom – ľudovými piesňami, riekankami, tradičnými melódiami.

V dnešnej pretechnizovanej dobe ide hudba odvšadiaľ a rovnako zasahuje aj naše deti. Hudba rozvíja, teší, lieči… No prečo by sa mali súčasné moderné mamy opäť vrátiť k spievaniu? Pretože okrem vytvárania citovej väzby spev pôsobí aj ako čarovný kľúč k rozvíjaniu detskej reči.

Súčasné deti sa na nedostatok hudby sťažovať nemôžu. Odmala im púšťame rôzne melódie, kupujeme hudobné hračky, zapíname hudbu z rádia či televízora. Deti na zvuky reagujú, majú ich rady a páčia sa im. No úplne inak na ne vplýva hlas mamy. Ten je pre dieťatko najvzácnejší a keď sa ešte spojí do melódie, maličký človiečik okamžite začne reagovať. Dnešné mamy však veľmi spievať nechcú, pretože si myslia, že spievať nevedia alebo si na to nedokážu nájsť čas. Pritom ešte pred pol storočím sa bežne spievalo doma i vonku pri práci, mnohých udalostiach alebo oslavách. Ľudia spievali veľa a radi a nešlo o to, či práve mali na spev talent. Odborníci preto poukazujú na to, aký dôležitý vplyv má na deti autentická hudba. Hudobne málo podnetné prostredie v rodinách v súčasnosti zabíja všadeprítomný hudobný smog pochádzajúci z médií alebo zo zvukových kulís verejného priestranstva – napríklad v reštauráciách, obchodoch alebo čakárňach. Strácame preto potrebu pokúsiť sa o niečo samy, a to sa odráža aj na našich deťoch.

Návrat k spevu
„Dieťa sa v prvom rade učí napodobňovaním. Najviac sa naučí v procese a prostredníctvom činností, ktoré sú preň zaujímavé. Ale nech je to čokoľvek, najmä ho baví to, že má blízko pri sebe matku a tá sa mu prihovára alebo mu spieva. Spev mamy je aj preto jednou z dôležitých činností, ktoré podporujú vývin reči u detí,“ hovorí logopedička Mgr. Lucia Palugyayová z Inštitútu detskej reči. A dodáva, že kým u starších detí je dôležité, aby sa im matky prihovárali rečou na úrovni, na akej sa momentálne nachádzajú, pri malých deťoch je práve spievanie spôsob, ako sa im prihovárať. Pri novorodencoch a batoľatách možno spievanie spojiť s malou rytmizáciou alebo hojdaním, aby dieťa hudbu aj cítilo. Takýmto spôsobom rodičia docielia okrem posilňovania vzájomného vzťahu aj skoršie zmyslové chápanie reči alebo môžu svojim ratolestiam dokonca i pomôcť so samotným rozprávaním.

„Čím viac sa dieťaťu prihovárame alebo mu spievame, tým ho budeme viac motivovať na odpovede. Skôr sa naučí rozprávať a je možné, že kvalita reči bude lepšia. Neplatí to, samozrejme, paušálne, každé dieťa je indivíduum,“ dopĺňa logopedička Palugyayová. 

Melódie už v brušku
Vplyvom hudby na ľudský organizmus sa zaoberali filozofi už v staroveku. Slávny mysliteľ Aristoteles napríklad tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. Bájny spevák Orfeus podľa gréckej mytológie dokázal svojim spevom a hrou na lýre okúzľovať ľudí, upokojovať zver, tíšiť prírodu a nastoľovať v nej pokoj a mier. Pytagoras už v 6. storočí pred naším letopočtom liečil svojich žiakov hrou na lutnu. Podľa neho matematické pomery medzi frekvenciami tónov stupnice vyjadrujú harmóniu, ktorou sa riadia nielen nebeské telesá, ale aj vnútorný život človeka a jeho zdravie.
Aby sme potvrdili dôležitosť hudby a osobitne spevu, však nemusíme ísť až do staroveku. Novodobé výskumy pravidelne dokazujú, že hudba má význam ešte v prenatálnom období človeka. Vedci zistili, že už šesťtýždňový plod v matkinom bruchu dokáže reagovať na upokojujúcu hudbu. A čím je embryo väčšie, tým viac melodická hudba a hlas matky pozitívne vplývajú na utváranie jeho nervového systému. Dokonca sa dokázalo, že po narodení si deti pamätajú nielen hudbu, ale aj hlasy rodičov, akými sa im ešte počas tehotenstva prihovárali. Muzikoterapia sa v súčasnosti preto zavádza už aj pre predčasne narodené deti, ktorým sa ešte v nemocnici púšťajú nahrávky rozprávania a spevu rodičov. S takýmto experimentom prišli napríklad v susednom Česku, kde zistili, že novorodencov takéto zvuky upokojujú.

Prepájanie v mozgu
Hudbu, a najmä spievanie, potrebujú všetky deti nielen v prenatálnom období, ale najmä počas celého detstva. Ak im hudba v živote chýba, o niečo veľmi dôležité prichádzajú. Uspávanky a piesne, ktoré rodič dieťaťu spieva, môžu upokojiť dýchanie a spomaliť srdcovú frekvenciu malého srdiečka. Spev mám pôsobí na deti relaxačne, cítia istotu, bezpečie a harmóniu. Nastáva nielen aktivizácia tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, ale aj intenzívne  prepájanie sietí nervových buniek. „Existujú výskumy, ktoré sa touto témou zaoberajú. Podľa nich spievanie pripravuje mozog dieťaťa na osvojovanie si jazyka. Akékoľvek podnety podporujú takéto prepájanie v mozgu a teda nepochybne sem treba zahrnúť aj spievanie,“ komentuje Palugyayová.

Hudobná komunikácia
Odborníci sa zhodujú v názore, že deti, ktoré sa odmalička hudobne rozvíjajú, získavajú okrem vzťahu k hudbe aj predpoklady na rozvoj kognitívnych schopností. V dojčenskom veku napomáha  počúvanie hudby a spevu hudobnému „bľabotaniu“, čiže akejsi hudobnej komunikácii, ktorá môže v počiatkoch nahrádzať alebo dopĺňať materinskú reč. Hudobná pedagogička Alena Tichá v knižke Učíme děti zpívat píše: „Jednohlasná pesnička je detskému vnímaniu najbližšia, zvlášť ak dochádza k nemu pri mamine v náručí. Svoj prvý hudobný dialóg tak dieťa prežíva v bezpečí a príjemnom citovom súzvuku.“ Zdôrazňuje pritom, že nejde o kvalitu spievania, ale o atmosféru chvíle a blízkosť matky, keď dieťa ukladá na spánok alebo ho len upokojuje.

Mnohí rodičia odmala podporujú muzikálnosť svojho dieťaťa. So svojou skúsenosťou sa podelila aj Júlia z Bratislavy, mama štvorročného Riška. „K hudbe ma viedli rodičia od detstva. Preto som sa rozhodla, že muzikálnosť budem u môjho synčeka budovať už od narodenia. Odmala som mu spievala a púšťala hudbu. Keď mal Riško jeden a pol roka, prihlásili sme ho do hudobnej školy v jednom súkromnom materskom centre,“ opisuje Júlia. „Začali sme chodiť na kurzy pod názvom Prvé krôčiky k hudbe. Je to veselá forma, kde si deti spievajú pesničky z knižiek, ktoré aj vďaka ilustráciám pomáhajú vytvoriť príbeh. Okrem toho sa na každej hodine používali i rôzne hudobné nástroje a pomôcky, deti zapájali tiež tanec.“ Na záver dodáva: „Ak majú rodičia možnosť začať s hudbou u malých detí, odporúčam ju využiť. Ak si vybudujú lásku k hudbe odmalička, dokážu citlivejšie vnímať jazyk, pocity a chápať lepšie situácie, v ktorých sa nachádzajú. Hudba im môže byť oporou a barličkou až do dospelosti.“

Nina Klusová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok