Šluk sem, šluk tam…

O negatívnych dôsledkoch fajčenia sa veľa hovorí aj píše. Väčšina ľudí o nich dobre vie, pud sebazáchovy však asi nie je dostatočne silný, keďže biznis s cigaretami stále prekvitá.

Skúsenosti s fajčením má aj nejedno dieťa. Je to alarmujúce aj z toho dôvodu, že čím skôr začne mladý človek fajčiť, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa neskôr stane silne závislý od nikotínu. A ako dokazujú výskumy, tí, ktorí cigaretu v tínedžerskom veku ani len neskúsili, s fajčením už väčšinou nezačnú.

Možno naozaj stačí len prekonať pubertu a je po probléme. Avšak práve puberta je náročné obdobie: kamarátstva na život a na smrť, hľadanie identity, párty, lásky, dôležitý imidž, ubolené srdiečko, túžba byť obdivovaný… Práve do týchto sfér sa cigareta veľmi ľahko votrie. Na skúsenosti s fajčením sme sa pýtali samotných tínedžerov.

KEDY A PREČO?

Mnohí tínedžeri majú svoju prvú cigaretu už dávno za sebou. Opýtali sme sa, čo ich k tomu viedlo. „Dostala som sa do partie starších ľudí, ktorí boli kamarátmi mojej sestry. Nútili ma, ja som bola spočiatku veľmi proti, aj som sa bála chytiť cigaretu do ruky. Keď mi ale vrazil niekto každý deň cigaretu do úst, potom som si už na ňu zvykla tak, že som fajčila aj sama,“ spomína 16-ročná Sabina.

„Myslím, že cigarety celkovo ako droga nie sú dobré, no pri mladých ma to štve mimoriadne. Malé trinásťročné decká fajčia, aby si zvýšili svoje ego a riešili komplexy, že ešte nie sú dospelé. Považujú to za akýsi štýl, pritom je to maximálne trápne. Hnevá ma, že deti v školskom veku, ktoré fajčia, si myslia, že cigareta ich urobí predčasne dospelými a rovnako aj alkohol,“ vysvetľuje 17-ročný Matej, ktorého cigarety odjakživa odpudzovali.

Viacerí mladí podľahnú tlaku okolia. Chcú, aby ich ostatní uznávali a túžia byť in. „Skúšala som cigarety, keď som bola na základnej škole kvôli tomu, že to skúšali ostatní,“ priznáva 17-ročná Miriam.

„Moja bývalá spolužiačka bola strašne zlaté dievča. Rozišla sa s frajerom a asi mala pocit, že mu chce niečo dokázať, tak začala chodiť von s horšou partiou a fajčila možno polroka. Teraz sa pohoršuje, aká bola hlúpa a nefajčí. Bola to len chvíľková pomätenosť,“ dodáva 16-ročná Miška.

SPLNÍ PRVÁ CIGARETA OČAKÁVANIA?

Mladí si od cigariet veľa sľubujú. Vidia, že mnohí sa tejto neresti oddávajú a očakávajú, že im cigareta poskytne veľké pôžitky. Našťastie, niektorých odradí hneď prvá skúsenosť. Bolo to tak aj u dnes už 17-ročnej Evy: „Skúšala som to iba raz. Mala som asi trinásť rokov. Ešte hodinu som sa dusila, lebo prvýkrát som iba tak trošku potiahla a baby hovorili, že poriadne. Potom som sa dusila tak, že nevedeli, čo so mnou. A to bolo prvý aj posledný raz, čo som fajčila.“

Podobnú skúsenosť má aj Evina spolužiačka Nika: „Nechutilo mi to. Dohromady som si potiahla asi štyrikrát v živote.“

„Bolo to nechutné. Skoro som sa zadrhol, štípalo to v hrdle a potom som cítil v ústach slaninu,“ dodal 15-ročný Miro.

ODKIAĽ NA TO BERÚ?

Cigarety sú dosť nákladný „koníček“. Vynára sa otázka, odkiaľ na to deti berú. Tínedžeri nám povedali, že si cigarety kupujú z vreckového alebo z peňazí, ktoré dostanú od rodiny pri príležitosti nejakého sviatku. Tí starší si zarobia aj na brigádach. „Decká majú peniaze od rodičov, starých rodičov. Ja hovorím, že kto chce, ten si peniaze zoženie. Nech už to je akokoľvek,“ konštatuje 18-ročný Julo.

Ak rodič nechce, aby dieťa míňalo darované peniaze na cigarety, isté preventívne opatrenia môže urobiť. Napríklad, ak dieťaťu chceme dať k sviatku peniaze, venujme mu vlastnoručne vyrobenú „poukážku“ na konkrétnu sumu a nechajme ho, nech si darček vyberie a my mu ho len pôjdeme zaplatiť. Deti sú rafinované, vypýtajú si od rodičov viac peňazí na knihy do školy a zvyšok investujú do cigariet a alkoholu. Chcieť od detí bločky je ponižujúce, preto to niektorí rodičia riešia tak, že navrhnú tínedžerovi, že si v obchode potrebujú tiež niečo pozrieť a idú s ním. Viaceré mamy mladých fajčiarov si vymieňajú skúsenosti aj v rámci internetových diskusných fór. Radia si pozastaviť deťom vreckové, aby nemali na cigarety, robiť im desiatu, aby nepotrebovali peniaze do bufetu.

Je pravda, že cigaretu si dieťa môže vypýtať aj od kamarátov, je však šanca, že časom kamarátov takýto sponzoring prestane baviť. Pomôcť môže aj vhodná motivácia. „Šetrím na vodičák, takže už som to míňanie peňazí vzdala. Vodičák sa mi zíde do života rozhodne viac ako cigarety!“ poznamenala 18-ročná Bianca.

Vynára sa aj ďalšia otázka, ako sa deti k cigaretám dostanú, keď ich predaj neplnoletým osobám je zakázaný. „Vo veľkých hypermarketoch väčšinou cigarety tínedžerom nepredajú, ale v novinových stánkoch predajú každému, aby zarobili a keď náhodou nie, vždy sa nájde nejaký mladý osemnásťročný, s prepáčením debil, ktorý im to kúpi,“ vysvetlil nám 17-ročný Adam. „Väčšina stánkarov cigarety predá,“ potvrdil jeho slová aj rovnako starý Filip.

„JE TO BLEEE…“

Nejeden tínedžer má k cigaretám odpor. Zdá sa, že tento trend narastá a cigarety budú na ústupe čoraz viac. Slová mnohých mladých sú veľmi potešujúce.

„Človek, ktorý fajčí, smrdí, má od toho žlté zuby a smrdia mu aj šaty a vlasy, je to bleee,“ s nechuťou poznamenala 16-ročná Miriam.

„Cigarety som nikdy neskúšal. Neviem, jednoducho som to nechcel skúsiť. Sú škodlivé, ale zas keď som pri niekom, kto fajčí, tak ani to nie je výhra. Takže pasívne mi to stačí viac než dosť,“ hovorí 18-ročný Erik.

„Ja cigarety neznášam. Vadí mi, keď fajčí niekto vedľa mňa, alebo aj keď som v zafajčenej miestnosti. Takže mne cigarety nič nehovoria,“ pridá sa aj 17-ročný Julo.

„Podľa mňa je to hlúpa závislosť a som rada, že u nás v triede nikto nefajčí. Sme fakt frajeri!“ s hrdosťou dodá 16-ročná Lucia.

V ČOM SPOČÍVA POMOC?

Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách ostatných. Bolo by dobré, keby to bol prípad aj našich tínedžerov. Môžeme im s tým nejako pomôcť? Niektorí rodičia uplatňujú trest – za cigarety zakážu počítač, mobil, nastolia zákaz vychádzok. Má význam zakazovať, kontrolovať, vyhrážať sa a trestať? Viacerí tínedžeri to vidia skepticky.

„Je veľa rodín, v ktorých rodičia kontrolujú svoje deti, ale je to úplne zbytočné. Kto chce fajčiť, robí to tak, aby ho rodičia neodhalili, čo je úplne jednoduché, pretože nemôžu byť neustále s deťmi a stáť im za chrbtom, sledovať každý ich krok. A tak je to úplne so všetkým, či ide o drogy, fet, alkohol atď. Ten, kto v takom niečo ide, vie presne, ako obísť rodinu či spoločnosť, ktorá ho kontroluje. Rodičia ani nikto to nemôže zastaviť. Možno si myslia, že keď dieťaťu niečo zakážu, tak majú vyhraté. Ale je to celé len na tom jedincovi, ako sa rozhodne, ostatní mu môžu iba poradiť,“ myslí si 19-ročný Patrik. A v podobnom duchu sa vyjadrili aj jeho spolužiaci.

Na mnohých zákazy skutočne neplatia. Niektorí budú automaticky vzdorovať, iných bude zakázané ovocie ešte viac lákať a deti nám cez rozum prejdú veľmi ľahko. Občas otcovia uplatňujú z minulosti známu drastickú metódu: „Môj otec hovoril, že ho dedko zobral na balkón a tam sedeli, pokiaľ nevyfajčil neviem koľko cigariet, až kým mu neprišlo tak zle, že až vracal,“ hovorí 17-ročný Karol.

ŽLTÉ ZUBY, SMRADĽAVÝ DYCH, VRÁSKY

Rozumným postupom je osveta prispôsobená veku a povahe dieťaťa. Prospešné môžu byť príklady z okolia, alebo aj veľmi odstrašujúce obrázky na internete, napríklad postihnuté pľúca fajčiara. Desivé, hoci pravdivé prognózy o smrteľnom nebezpečenstve, však môžu byť mladému človeku, plnému životnej energie, veľmi vzdialené. Účinnejšie býva poukázať na také dôsledky fajčenia, ktoré sa prejavujú navonok, napríklad žlté sfarbenie zubov, niekedy dokonca až ich devastácia, zapálené ďasná, vrásky, vačky pod očami, škvrny, menej pružná pokožka, stareckejší vzhľad, u žien ovisnutejšie poprsie, vypadávajúce vlasy. Možno práve toto bude dostatočný strašiak pre tínedžerov, ktorí sa chcú páčiť. Môžeme spomenúť aj dych páchnuci tabakom, zažltnuté prsty, zhrubnutý hlas, fajčiarsky kašeľ, oslabnutý zrak. Efektívne je, keď im do duše prehovorí súrodenec, kamarát, priateľ, alebo priateľka, ktorých názor bude tínedžer rešpektovať najviac.

ŽIVOT S CIGARETOU

Tínedžerov môžeme upozorniť aj na ďalšie negatíva fajčiarskeho životného štýlu. „Cigarety ničia zdravie, ide to do peňazí, človek je nervózny, keď ich nemá a prispôsobuje im život,“ skonštatovala 15-ročná Nicole.

Cigarety človeka uberajú aj o čas. Kvôli fajčeniu sa presúva na miesta, kde to nie je zakázané, odbieha od učenia na balkón, nenastúpi na autobus, kým cigaretu nedofajčí a podobne. Sú to síce len minúty, keby sme ich však spočítali, dostaneme dosť dlhý časový úsek.

Niektoré dievčatá v puberte fajčia v presvedčení, že takto znížia svoju hmotnosť. Je to však len ilúzia. Stáva sa síce, že keď človek prestane fajčiť, začne priberať, je to však len preto, že si fajčenie podvedome nahrádza jedením rôznych drobností, cmúľaním cukríkov a podobne. Fajčenie býva aj kompenzáciou niečoho, čo človeku chýba, alebo únikom pred niečím nepríjemným. Nie je správne siahať po zdanlivej „náplasti“ na dušu, ktorá nielenže nepomôže, ale ešte nám aj devastuje organizmus. Navyše, fajčením sa dá prepracúvať aj k ďalším závislostiam.

AJ NAŠI FAJČIA

Je dôležité, aby bol tínedžer obklopený dospelými, ktorí mu môžu byť vzorom. Ak fajčia rodičia, je vyššia pravdepodobnosť, že začnú fajčiť aj ich deti. Ak však rodičia prestať nedokážu, je čestnejšie priznať slabosť pred deťmi, ako ich prenasledovať a zakazovať niečo, čo si sám neviem odoprieť. Tínedžer je veľmi háklivý (a právom) na to, keď niekto vodu káže a víno pije. Zaujímavé je, že v súčasnosti sú časté aj prípady, keď sa deti správajú rozumnejšie, ako dospelí. „Naši fajčia a mne to vadí. Je to nechutné, nezdravé a ide to do peňazí,“ povedala na margo cigaretovej závislosti 16-ročná Lucka.

Útek k závislostiam môže zapríčiniť aj zlá situácia v rodine. „Kamarátov otec je alkoholik a mama psychicky zdeptaná. Začal s fajčením kvôli domácemu stresu a nejakej opore, ktorú našiel práve v cigaretách,“ prezrádza 16-ročná Petra.

Kľúčový je dobrý a úprimný vzťah s rodičmi, ktorý umožňuje otvorenú komunikáciu, poskytuje oporu, vďaka ktorej dieťa nemusí hľadať útechu v zlozvykoch. „Padla som do toho, lebo som mala strašne zlé obdobie, čo sa týkalo rodičov a všetko naokolo sa kazilo. Dala som sa nahovoriť, že mi to pomôže na nervy a stresy. Dosť to ľutujem a ak by som si mala teraz vybrať, tak to v živote ani neskúsim,“ priznáva 16-ročná Nina.

„Nerada klamem mamine, najmä kvôli nej som s fajčením prestala, lebo viem, že by bola strašne sklamaná, ak by to zistila. Tušila niečo, aj sa ma veľakrát opýtala, že či som si zapálila, ale nedokázala som jej povedať pravdu. Povedala som, že nie, že mi môže veriť a vtedy som sa pokúšala nefajčiť aspoň kvôli nej, keď už nie kvôli sebe,“ zdôverila sa nám 16-ročná Simona. Podobne je na tom aj 17-ročná Janka: „Mama mi verí. Ja už len kvôli nej nefajčím, lebo ju ľúbim a nechcem ju sklamať.“

PRESTAŤ NEBOLO JEDNODUCHÉ

Nuž, áno, začať je oveľa ľahšie, ako prestať. Pomôže napríklad to, keď sa tínedžer fajčiarskemu prostrediu vyhýba. „Nebolo jednoduché prestať, keď som vlastne trávila čas s tými istými ľuďmi. Keď si zapálili, ťahalo ma to k cigaretám zas a zas,“ konštatuje 16-ročná Mária.

Užitočné a účinné môže byť uzavretie motivačnej dohody. Ak dieťa prestane fajčiť, dostane niečo, po čom už dlhšie túži. Samozrejme, ak vydrží a splní svoju časť dohody, aj my musíme splniť svoj sľub. Pre niektorých tínedžerov môže byť pozitívnou motiváciou aj priateľ či priateľka. „Mne sa to hnusí, keď baba fajčí, ale to neznamená, že by som jej nedal šancu. Ale je veľa ľudí, ktorým to je jedno,“ hovorí 17-ročný Adam.

Ak váš tínedžer fajčí, skúste mu pomôcť zbaviť sa tohto zlozvyku. Nie príkazmi, či zákazmi, hľadajte, čo naňho najlepšie zaberá, pozitívne ho motivujte. A najmä buďte trpezliví. Ak máte to šťastie, že vaše dieťa týmto smerom „nezakorčuľovalo“, určite ho nezabúdajte za jeho rozumný prístup chváliť a zdôrazňujte, že frajer nie je ten, koho sprevádza kúdol dymu a odhodené ohorky z cigariet, ale ten, kto sa k svojmu zdraviu správa zodpovedne.

Mgr. Katarína Platznerová, PhD.

Dieťa 6/2013