Črepiny z môjho zrkadla 37)
Situácia:
Určite ste to zažili. Ak nie u vlatného dieťaťa, tak keď ste boli dieťaťom vy. Stačili pochybnosti učiteliek v jasličkách, že všetko chytám do nesprávnej, ľavej ruky. Otázka v očiach mamy, prečo neovládate malú násobilku a robíte stále chyby. Vyhlásenie, že ste veľkí, veľké deti sú predsa… Zodpovedné. Šikovné. Vedia sa samy obliecť. Zaviazať si šnúrky. Rovesníci to ovládajú, prečo vy/moje dieťa nie? Je to normálne? Za týmto všetkým stojí – moje dieťa nie je také, aké je, ale aké ho zrazu vidím ja – mama (otec, babka…). A to je rozdiel. Znamená to, že je hlúpe?
Čo tým chcem povedať:
Malo by si toto ovládať, tak poď, ideme sa to naučiť. Ostatní to vedia.
Čo tým hovorím:
Mám strach, že to neovládaš. Ak nie si ako ostatní, si v poriadku? Pretože sa vymykáš z rámca normálnosti (teda z predstavy o normálnosti prijímanej väčšou časťou spoločnosti). Ergo – treba byť ako ostatní. Nie ako ja sama.
Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Nejde len o slovo hlúpy. Dosaďte si iné, práve sa vám dejúce. Spomalený. Zaostalý. Neschopnejší. Nevie vyslovovať. Má stále plienku. Vyplazuje jazyk. Neovláda farby. Nevie si upratať… Nevie, neovláda. Sú to pochybnosti, ktoré nám zahmlievajú zrak – pretože miesto toho, aby sme dieťa videli také, aké je práve teraz, a tešili sa z neho, sa naň dívame takto – aké by malo byť a o chvíľu musí byť.
Prvý dôsledok chápeme všetci. Dieťa zneistie, začne o sebe pochybovať. Namiesto toho, aby sa sústredilo na to, čo práve prežíva, cíti, čo chce vyskúšať, vyviesť, čo sa chce samo naučiť, o čom premýšľa, sa sústredí na to, čo by „malo, musí“ – teda na to, čo chce niekto iný. Vzďaľuje sa samo od seba, od skutočných potrieb a vlastnej intuície, ktorá mu zvyčajne radí, čo je správne a kam smeruje. Druhým dôsledkom je, že sa vzdiali od nás, rodičov, ktorých miluje a od ktorých očakáva bezmedznú a bezpodmienečnú lásku. Zrazu ju nedostáva, pretože o nej pochybuje rovnako, ako my pochybujeme o ňom. Musí o ňu bojovať, zaslúžiť si ju, dokázať, že jej je hodné. Bojuje nielen o lásku druhých, ale sa v ňom začne odohrávať vnútorný boj, pretože kráča proti sebe (ako sa má takto ľúbiť ono samo?). Kráča cestou ostatných a tá sa nemusí zhodovať s jeho vlastnou. To spôsobuje vnútornú neslobodu, nespokojnosť, ktorá sa skôr či neskôr nejako prejaví (hoci rebelovaním v puberte).
Naše deti sú naše najdôležitejšie črepiny. Zrkadlia nás. Vytvárajú nám odraz – hovorí, akí sme (často vystresovaní), čo robíme (nie sme schopní dokončiť, čo začneme), či to robíme správne (miesto pokojného riešenia problému sa oddávame zlosti či sebaľútosti). Sú to príklady, ale deti nám ich ukážu a zrazu ich registrujeme a uvedomíme si, že sa nám nepáčia.
Čo robíme, keď sa nám niečo na deťoch nepáči? Chceme to zmeniť. Hneď. V tomto momente zabudneme, že deti sú len odraz v zrkadle. A nie odraz, ale samých seba treba zmeniť. Nie rozbiť vlastné zrkadlo, presúvať jeho črepiny podľa predstáv. Pretože my – zdroj – ostávame rovnakí. A keď sa nám nový odraz nepáči, obviníme ho z našej nespokojnosti. Napríklad sa sťažujeme, aké sú dnešné deti (mládež) rozmaznané, neúctivé, nerešpektujúce, drzé, hnusné, agresívne, zaslúžili by si preplesk. Áno, nie je príjemné takto sa konečne zbadať. Vzbudzuje to strach. A máme toho dosť – celý život o nás pochybovali iní, my sme im uverili, ešte aj naše deti nám to zrkadlia. Nestačilo?
ZÁVER č. 1: Stačilo. Preto prvý krok znie – ak pochybujem o dcérke, že je „hlúpa“, pochybujem o sebe. Nesmiem sa hnevať na dcérku, že mi túto pochybnosť vyhadzuje na oči. Že nie je ako ostatní = že nie som ako ostatní. Nesmiem ju chcieť zmeniť. To ja sa chcem zmeniť (alebo nechcem). Ja sama prestávam o sebe pochybovať a chcem v seba uveriť. Som hlúpa? Samozrejme, že som. Moja hlava nedokáže poňať všetko, čo by chcela. To je normálne a v poriadku. Prijímam svoju hlavu, seba a svoje obmedzenia.
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok