Skúsili ste už pohánku?

V minulosti jedlo chudobných, dnes prominentná hviezda na jedálnom lístku luxusných reštaurácií aj domácností.

Pohánke po rokoch zabudnutia opäť patrí dôležité miesto na regáloch v obchodoch či policiach našich špájz. K rehabilitácii jej pomohol nielen návrat k pôvodnej a väčšinou zdravej a výživnej strave našich babičiek, ale aj módna vlna menom raw stravovanie. Pohánku totiž nemusíte jesť iba varenú: večer ju prepláchnete, vložíte do misky a zalejete vodou, ráno vodu zlejete a vymixujete, pridáte ovocie, orechy a máte kvalitné a ľahko stráviteľné raňajky, ktoré vás nadlho zasýtia a udržia stabilnú hladinu cukru.

Pohánka nie je obilnina, preto neobsahuje lepok, čiže je vhodná pre ľudí, ktorí pre celiakiu musia dodržiavať špeciálnu diétu. Jej trojhranné zrnká majú zvláštnu chuť a vôňu, preto si na ňu niektorí stravníci musia zvykať postupne.

Pohánka je jednoročná rastlina, do pôdy ju sejú skoro na jar a po troch mesiacoch hospodár môže žať úrodu. Nie je náročná na kvalitu pôdy ani na vlahu. Zbierajú sa plody v podobe trojhranných nažiek, z ktorých sa pri spracúvaní odstraňuje šupka.

Kde sa vzala, tu sa vzala, s Tatármi k nám pricupkala
Pôvodným domovom pohánky je stredná Ázia, obľúbenou sa stala najmä v Japonsku, kde z nej dodnes melú múku a pripravujú napríklad špeciálne cestoviny s názvom soba. V lete ich podávajú chladené, počas zimy sú súčasťou výdatných horúcich polievok. Soba rezance miestni jedávajú aj v posledný deň roka, aby si zabezpečili dlhovekosť. Japonci využívajú pohánku aj pri výrobe protireumatických matracov a náplne do vankúšov.

K nám pohánka prišla spolu s Tatármi, preto ju dodnes v niektorých častiach Slovenska nazývajú tatárkou. Tento druh má menšie semená ako tá z Japonska, múka z nich je tmavšia a menej kvalitná. Pohánkovou veľmocou sa v 15. storočí stala najmä Morava, kde ju vo veľkom pestovali. V minulosti bola jedlom chudobných, odkedy však poznáme jej zdravotné účinky, stala sa jednou z dôležitých potravín mnohých domácností. Chutí aj hydine a je výborným preventívnym opatrením proti zaburineniu záhrady či poľa. Stačí, keď ju po zbere úrody vysejete na prázdne plochy a burina nemá šancu. Na jeseň potom zvyšky zarýľujete do zeme, čím ju obohatíte o zelené hnojivo.

Rutín hrá skrývačku
Jedným z najviac oceňovaných pozitívnych účinkov, ktoré sa pripisujú pohánke, je jej vplyv na dobrú kondíciu a pružnosť ciev. Presnejšie, pochvalné reči sa týkajú rutínu, ktorý pohánka obsahuje a ten nás chráni pred krvácaním z nosa a ďasien, zmenšuje tvorbu opuchov, má antioxidačné účinky, chráni pred tvorbou kŕčových žíl a hemoroidov, zabraňuje tvorbe „metličiek“ čiže popraskaných cievok, ktoré trápia najmä ženy. To všetko je pravda, ibaže rutín obsahujú iba surové lístky pohánky a nie jej semienka, múka či výrobky z nej, ako sa často píše.

Napriek tomu pohánka obsahuje množstvo iných cenných látok, ktoré nás môžu chrániť pred rôznymi zdravotnými problémami. Obsahuje železo, preto by ju mali jesť najmä deti, adolescenti, seniori, tehotné a dojčiace ženy. Je tiež dobrým zdrojom vápnika, fosforu, draslíka, horčíka. Obsahuje vitamíny skupiny B. Vďaka vitamínu E pomáha pri regenerácii pokožky a vitamín C pôsobí ako antioxidant, ktorý chráni pred voľnými radikálmi. Pohánka má pozitívny vplyv na potenciu mužov, zlepšuje imunitu, pomáha pri reume a artritíde. Je dôležitým zdrojom sacharidov a vlákniny a tiež nenasýtených mastných kyselín. Pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi. Pohánku môžete vyskúšať aj v prípade, keď už zavádzate nemliečne príkrmy a kaše – pohánková kaša zasýti a dieťatko po nej spokojne prespí noc.

Čo s ňou?
Z pohánkových zrniek mlynári melú múku, predávajú ju tiež ako krúpy, šrot a kúpiť si môžete aj celé zrnká. Múku môžete využiť všade tam, kde bežne používate pšeničnú – môžete ju zmiešať a pridať do cesta na palacinky, lievance, nasucho pečené osúchy. Krúpami zahustíte polievku, uvarené zrná sú výbornou prílohou k jedlu (ako náhrada ryže či kuskusu), prípadne z nich uvaríte bezlepkovú a ľahko stráviteľnú kašu, nákyp a podobne. Jedlá z pohánky patria k tým, ktoré v zime zahrejú. Pohánková krupica slúži ako základ pri príprave halušiek či knedlí. Vločky môžu byť súčasťou raňajok, stačí ich zmiešať s jogurtom alebo zaliať mliekom. Pohánka je tiež jednou z ingrediencií špeciálneho piva, ktoré si môžu vychutnať aj celiatici. Rastliny sú medonosné, čo oceňujú včelári a všetci tí, ktorým chutí tmavý, aromatický pohánkový med.

V Taliansku s obľubou varia a jedávajú ploché, hrubé pohánkové cestoviny s názvom pizzoccheri, pripravujú ich s kelom či mangoldom, cesnakom, cibuľou a syrom. Francúzi z pohánkovej múky pečú omelety, prípadne palacinky či osúchy. Nazývajú ich galletes a plnia ich šunkou, zeleninovou, ovocím, syrom a klobásou.

Daša Čejková

Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).