S manželom sa nevieme dohodnúť

Všade sa píše, že je dôležité, aby bola výchova jednotná. Ale čo robiť, keď nie je? Keď sa to nedá, lebo dvaja majú diametrálne odlišné názory na život? Ako postupovať v takomto prípade?

„S manželom sme sa poznali rok, kým sme sa vzali. Vedela som, že je úplne iný ako ja, pochádza z iného prostredia, bol vedený k iným hodnotám, ale možno práve to nás k sebe ťahalo. Ale keď sa nám narodil syn, začal to byť problém. Dnes má náš syn 5 rokov a v poslednom čase tých problémov je toľko, že premýšľam, či vôbec má naše manželstvo šancu vydržať.
Vždy som bola „prírodný človek“. Voľný čas najradšej trávim v lese. Postupne som sa začala viac zaujímať o ochranu prírody, takže dnes sa napríklad vyhýbam výrobkom, ktoré obsahujú palmový olej, snažím sa nakupovať biopotraviny, uprednostňujem domáce potraviny pred dovozovými, oblečenie si bežne kupujem v second hande. Môj muž to nechápe, on je mestský typ, síce rád ide so mnou na túru do lesa, ale zakončiť ju chce v pizzerii alebo aspoň v kaviarni. Je mu jedno, či kúpi vajcia z klietkového alebo voľného chovu, podľa neho je rozdiel len v cene… Hoci vie, že sa snažím, aby náš syn jedol zdravo, keď ide pre neho do škôlky alebo idú spolu von, tak sa hocikedy s ním zastaví vo fast foode a ešte nechápe, prečo som nahnevaná, keď sa najedli a aspoň nemusím chystať večeru… Vysmieva sa z mojich snáh variť zdravo a viesť syna k tomu, aby si vyberal kvalitné a zdravé potraviny.
Najväčší problém, ktorý však riešime, je v tom, že môj muž je z lekárskej rodiny. Hoci on sám je manažér a nepracuje v zdravotníctve, predsa len prebral prístup svojich rodičov. Takže, keď je syn chorý, hneď by mu dal lieky na kašeľ, na horúčku a najlepšie aj antibiotiká, aby sa z toho rýchlo dostal a nemusel byť dlho doma. Ja sa ho vždy snažím liečiť najskôr bylinkovými čajmi, homeopatikami a domácimi prostriedkami, ako je napríklad cibuľovo-karamelový čaj, ktorý je na kašeľ úplne perfektný. Manžel mi nadáva, že hazardujem so zdravím syna a aj tak potom skončí u lekára a bude to len horšie. Rovnako mi nadávajú svokrovci, ktorí ma nikdy neprijali s otvorenou náručou, pretože si myslia, že pre ich syna nie som dosť dobrá. Neviem, ako to mám riešiť. Väčšinou manželovi vždy ustúpim, lebo sa nechcem hádať. Ale vnútorne ma to veľmi zožiera.
Teraz zase riešime problém s hokejom. Manžel chce, aby náš syn začal chodiť na hokej, čo by ale znamenalo vstávať ráno veľmi skoro a utekať na tréning, taktiež soboty – nedele tréningy a zápasy. Nemám pocit, že by môj syn po tom až tak veľmi túžil, je však nabalamutený mužom a svokrom. Som z toho smutná, myslím si, že by pre syna bolo lepšie mať normálne detstvo a keď bude chcieť, tak si neskôr v škole nejaký krúžok nájde.
Kvôli rozdielnym názorom na výchovu a celkové vedenie syna sa s mužom často hádame. Pohŕda mojimi názormi, sú pre neho neakceptovateľné, doslova cítim, ako strácam sebavedomie, stáva sa zo mňa sivá myška, ktorá je radšej ticho, lebo čokoľvek povie, tak sa jej doma vysmejú. Výsledok ale je, že sa vytráca láska k môjmu mužovi, spokojnosť v manželstve, cítim sa veľmi neslobodná, zviazaná, na svokrovcov som už vyslovene alergická. A neviem, ako zmeniť tieto svoje pocity a postoje – vlastne nechcem meniť svoje názory, lebo to by som už nebola ja, ale neviem, ako byť s nimi v tejto rodine spokojná a môcť syna vychovávať aspoň trochu aj podľa mojich predstáv. Ďakujem za každú radu.“
Čitateľka

Milá čitateľka,
v partnerstve môžu byť rozdielnosti niečím, čo vzťah obohacuje alebo niečím, čo ho zničí. U vás to zo začiatku vyzeralo tak, že rozdielnosti dávajú vzťahu čosi navyše, vzájomne vás obohacujú. Teraz sa však zdá, že keď sa niečo nezmení, budú to práve rozdielnosti, čo zabije vzťah, rozbije rodinu. Nemyslím si, že by riešenie malo byť také jednoduché v zmysle, že vy sa máte prispôsobiť nárokom manžela a jeho rodiny. Úprimne, ak by to šlo, tak by ste to zrejme už dávno spravili a, najmä, vo vnútri prijali. Tiež si ale nemyslím, že je šťastné riešenie rozbiť kvôli tomu rodinu. Presvedčiť manžela na „svoju stranu“ ste už tiež skúšali a nešlo to. Čo teda s tým?

Máte spoločný úmysel
Asi by som sa pokúsila na to pozrieť z inej perspektívy, pretože pohľad z úrovne problému žiadne použiteľné riešenie neponúka. Prvá vec je určiť si to najdôležitejšie, to najhlbšie, čo je za vaším názorom (na zdravú výživu, lieky atď.). Predpokladám a vnímam to tak z vášho listu, že to, PREČO to všetko robíte a prečo na tom trváte, je, že chcete pre syna to najlepšie. Ide vám o najlepší záujem dieťaťa, o vášho syna. Toto je to najdôležitejšie a toto je pre vás vôdzkou pre akékoľvek ďalšie kroky. Vaše materské JA sa bude brániť všetkému, čo nebude spĺňať normu, že je to to najlepšie pre vášho syna.

Ak sa skúsime pozrieť na názor vášho manžela na sporné témy, asi aj za jeho názormi je z jeho pohľadu najlepší záujem dieťaťa. On vníma, že lieky sú to, čo dieťaťu pomáha, nechce obmedzovať dieťa natoľko v strave, lebo nepovažuje za životunebezpečné ísť do fast foodu. Otázka, či máte niečo spoločné v téme výchovy, je tým zodpovedaná. Máte, a síce to, že vám obom veľmi záleží na zdraví a šťastí vášho syna. A to až tak veľmi, že hrozí, že ho kvôli svojmu dobrému úmyslu pripravíte o to najdôležitejšie po čom túži každé dieťa – o milujúcich rodičov, šťastnú rodinu, a tým aj o šťastné detstvo. V mene „dobrých úmyslov“ sa už vo svete urobilo množstvo škôd.

Ako teda uspokojiť „materské“ a „otcovské“ JA a nezabiť šťastie syna?

Čo je nevyhnutné a čo by som chcela
Postupujme krok za krokom, ale akoby opačne, než ste skúšali doteraz. Skúšali ste riešiť veci, ktoré sú nad povrchom, teda viditeľné v bežnej realite – viditeľné prejavy vášho chcenia, vašich túžob. Pre hľadanie hlbšieho spojenia s manželom potrebujete obrátiť svoj pohľad opačne, začať tým najhlbším.

Prvým krokom bolo spomínané spojenie sa na úrovni „o čo nám vlastne ide“. Ďalším krokom je – ČO JE NEVYHNUTNÉ na to, aby som „nezradila“ svoje rodičovské JA. Takže pokúste sa rozdeliť konkrétne aktivity, zákazy, príkazy, návody… na to, čo sa nevyhnutne MUSÍ (bez čoho by bol syn ohrozený natoľko, že to neviete prijať, respektíve čím by bol syn ohrozený). Silu tejto kategórie môžeme spoznať tak, že tu sa nachádzajú veci, ktoré sú také závažné, že som kvôli nim ochotná zničiť rodinu, obetovať partnera. Napríklad nedovolím dieťaťu brať drogy, aj keď partner to bude považovať za normálne – v tomto prípade sa s ním aj rozvediem, len aby som dieťa ochránila od takého závažného ohrozenia. Alebo partner bude dieťa vystavovať život ohrozujúcim aktivitám, tak ho „zachránim“, hoci aj za cenu rozbitia rodiny.

Druhou kategóriou je to, čo BY SOM CHCELA. Ako veľmi to chcem a čo všetko ma k tomu filozoficky, vedecky vedie, tu ani tak nie je podstatné, pretože hľadanie „pravdy“ je tak trochu sizyfovská úloha. Tu je veľký priestor na zvažovanie a racionálny prístup, čo všetko je to moje chcenie a čo je reálne ohrozenie. A tiež pomôže rozdeliť si veci, výchovné vplyvy, čo nastavíme ako „určitý hlavný smer výchovy v oblasti zdravia“ a čo a koľko výnimiek z tohto smeru naše dieťa prežije. Možno sa potom budete vedieť zhodnúť s manželom na tom, že zdravá strava a zdravý životný štýl sú ok (teda akoby vaša pravda) a zároveň, že malé prehrešky/výnimky, ktorých častosť si môžete dohodnúť, ho nezabijú (teda aj manželova pravda). Na lepšie prijatie tejto teórie pre vaše materské JA možno určiť napríklad nasledujúce výroky:

Pravda č. 1: Dohodli sme sa, že zdravý životný štýl je to najlepšie pre naše dieťa.

Pravda č. 2: Výnimky z tohto pravidla sú pre naše dieťa menej ohrozujúce ako strata rodiny.

Takýmto spôsobom si môžete vydiskutovať s manželom sporné veci/názory. V oblasti názorov a postojov je nevyhnutné ísť hlbšie pod povrch, teda čo tým myslím, keď trvám na tomto a akými možnými spôsobmi môžeme túto moju túžbu realizovať.

Často sa ukáže, že náš „dogmatický“ postoj je len jedným z možných spôsobov (nie jediným), ako naplniť túžbu, ktorú máme. A práve rozšírenie ciest ako napĺňať naše túžby, umožňuje robiť prieniky na hlbšej úrovni ako len dáky povrchný kompromis, respektíve ústupok.

Držím vám palce, nech sa vám aj manželovi darí napĺňať to najdôležitejšie a najkrajšie, čo chcete – robiť šťastným vášho syna, vytvoriť mu úžasnú rodinu.

PhDr. Eva Černičková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).