Rozvoj bazálnych zmyslov – prvých sedem rokov života dieťaťa rozhoduje | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Rozvoj bazálnych zmyslov – prvých sedem rokov života dieťaťa rozhoduje

Rozvoj bazálnych zmyslov – prvých sedem rokov života dieťaťa rozhoduje

Vedeli ste, že problémy s učením a jeho poruchy môžu mať svoj pôvod už v prvých siedmich rokoch života? Toto obdobie je kľúčové pre zdravie i učenie, pre celý ďalší život človeka.

Dieťa sa počas tehotenstva stretáva so svetom nepriamo, iba cez telo matky. Výživa, dýchanie idú cez matkino telo, plodové obaly tlmia zvuky, dieťa sa vznáša v konštantnej teplote v prostredí takmer bez tiaže. Narodením sa všetko zmení. Dieťa sa vystaví svetu svojím fyzickým telom, musí dýchať, regulovať svoju telesnú teplotu, vyrovnávať sa s tiažou. Nakoľko bábätku iba postupne dozrieva tráviaci systém, dostáva „prechodne“ pozemskú potravu, ešte premenenú matkiným telom, v podobe materského mlieka.

Prvých sedem rokov života máme na to, aby sme sa „nasťahovali“ do svojho tela, naučili sa ho ovládať a jeho prostredníctvom spoznávať svet. S fyzickým svetom sa stretávame – ako inak – pomocou fyzických zmyslov. Tie sú v tele malého človiečika už založené – zmysly aj zmyslové orgány. Tak ako dieťa uchopuje svoje telo, musí sa naučiť uchopiť aj svoje zmysly a k nim prebudiť, rozvíjať a používať príslušné orgány.

12 zmyslov
Bežne nás pri slove zmysly napadne tých známych päť: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat. Právom, pretože tieto zmysly si najviac uvedomujeme. Vo waldorfskej pedagogike ale hovoríme až o dvanástich zmysloch, ktorých súčasťou je už uvedených päť.

Môžeme ich rozdeliť do troch základných skupín:

  1. Bazálne zmysly – zmysly viazané na telo – tvoriace bázu, základ: hmat, životný zmysel, zmysel pre pohyb, zmysel pre rovnováhu.
  2. Duševné zmysly – zrak, čuch, chuť, zmysel pre teplo.
  3. Vyššie zmysly – sluch, zmysel pre reč, zmysel pre myšlienky, zmysel pre Ja druhého človeka.

Môžete sa o nich dočítať viac napríklad v publikácii Alberta Soesmana: Dvanáct smyslů. Brány duše (vydavateľstvo Fabula, 2009)

Pre rozvoj bazálnych zmyslov je rozhodujúcich prvých sedem rokov života dieťaťa. V tomto období by sme dieťaťu mali dopriať čo najviac prirodzeného pohybu, kontakt s prírodou a živlami, samozrejme, tiež láskyplnú a veku primeranú opateru. Čím lepšie dieťa spozná svoje telo, čím lepšie sa ho naučí ovládať, tým lepšie predpoklady pre čítanie, písanie i počítanie si vytvára.

Povedzme si teda o bazálnych zmysloch viac.

HMAT
Prvým veľkým hmatovým zážitkom je narodenie dieťaťa. Z prostredia takmer bez tiaže sa dieťa v pôrodných cestách postláča, „zhustí“ až do kostí. Lebečné kosti novorodenca ešte nie sú zrastené, na temene môžeme vidieť pulzujúce miesto, kosti sa až časom postupne zrastú. Dieťa získava intenzívne hmatové vnemy tým, že sa dojčí a postupne začína svet „uchopovať“ rukami aj ústami. Jazyk funguje ako zväčšovacie sklo pre hmat, len si spomeňte, ako vám zubár pri obrusovaní výplne hovorí, že už to máte hladké a vy predsa ešte jazykom cítite tú pekelne ostrú hranu na opravenom zube. Snažíme sa svet po-chopiť – všetko, čo „chápeme“, to, čo je nám známe, to vytvára istotu.

Aké vnemy nám poskytuje hmatový zmysel?
Hmatový zmysel nám neposkytuje informácie o vonkajšom svete až tak, ako by sa mohlo zdať, ale poskytuje nám najmä vnem toho, kde som ja. Kde končí moje telo a kde začína svet. Keď som ráno ešte rozospatá a pokúšam sa ísť do kúpeľne, občas sa mi stane, že zakopnem bosou nohou do nábytku. Nezískam tým priveľa informácií o danom kuse zariadenia, ale veľmi presne si uvedomím, kde je moja noha, kde som ja. A hneď som prebudená. 😊 Tu je moje telo, to je aj správa pre novorodenca, pre bábätko.

Pre vývin dieťaťa je mimoriadne dôležité, aby malo v ranom detstve intenzívne a rôznorodé hmatové zážitky, najmä v blízkom telesnom kontakte s mamou, aby malo veku primerané hračky z prírodných materiálov. Dieťa potrebuje zdravé oblečenie – taktiež z prírodných materiálov – ktoré bude podporovať vývoj hmatového zmyslu a nie mu škodiť. Takto môže získavať istotu a dôveru voči svojmu okoliu.

Deti narodené cisárskym rezom nemohli zažiť extrémne stláčanie pri pôrode. Treba akceptovať, že toto bol ich spôsob príchodu na svet, nech už nastal z akýchkoľvek dôvodov. Stretávam sa s tým, že „cisárske deti“ prirodzene vyhľadávajú silnejšie hmatové zážitky. Napríklad chcú preliezať cez tunel vytvorený napríklad pokrčenými nohami, sediac na zemi, alebo cez tunel urobený rukou dospelého opretou o bok. Tiež majú veľmi rady, keď ich zabalíme do príjemnej hrubej deky a jemne masírujeme, či stláčame. Opäť sa potvrdzuje, že dieťa má v sebe liečiace mechanizmy na kompenzáciu mnohého, čo v jeho vývine prebehne inak. Len je potrebné, aby sme si jeho potreby všímali.

Ak sa hmatový zmysel v prvých rokoch života nedostatočne rozvíja a ruší, môžeme si neskôr všimnúť, že aj staršie dieťa má silné nutkanie vkladať si všetko do úst, so všetkým dostupným manipulovať (aj s vašou retiazkou či náramkom), hrabať sa v taškách či zásuvkách. Deti môžu byť nervózne, neisté, obhrýzajú si nechty. Niekedy to vyústi až do drobných krádeží, často aj do porúch učenia. Hmatový zmysel nám dáva uvedomenie si vlastnej osoby a v metamorfóze, v neskoršom veku, schopnosť uvedomiť si osobu druhého človeka, čiže má priamy vplyv na kvalitu medziľudských vzťahov.

Hračky a materiály
Na výrobu hračiek, oblečenia i nábytku pre deti sú najvhodnejšie prírodné materiály. Vďaka štruktúrovaným povrchom poskytujú rôznorodé vnemy, rôzne tepelné odpovede – kameň je studený (alebo vyhriaty), drevo je teplé, aj vlna, kov je obvykle studený atď. Keď budete chvíľu v rukách držať bábiku, zvieratko z bavlny alebo vlnenej plsti plnené ovčou vlnou, zohreje sa a teplo vám bude odovzdávať späť. Včelí vosk je tvrdý, ale keď ho budete chvíľku ohrievať prstami, zmäkne a bude vás tiež príjemne hriať. Vosk vás tiež učí, že veci nemožno robiť nasilu a všetko chce svoj čas. Plast je oproti tomu indiferentný. Má rovnakú teplotu, ľudským teplom sa neohreje, nedáva žiadnu odpoveď. Dieťa v kontakte s ním nevedome zažíva, že jeho konanie vo svete nemá účinok. Pri prírodných materiáloch ide o dialóg.

Najlepšia „hračka“ je druhý človek. Keď vezmete bábätko do náručia, alebo sa nad ním skláňate, ponúkajú sa mu na hru vaše vlasy (mimoriadne obľúbené), váš veľký nos, 😊 zaujímavé detaily na oblečení (gombíky, zipsy, koráliky, hodinky), kefa na vlásky a tuba s krémom na prebaľovacom stole, a najmä vaše ruky, živé, pohyblivé a teplé.

Dieťa potrebuje aj čas samo pre seba. Malému bábätku ako hračka postačia jeho vlastné rúčky a nôžky. Keď mu ústa nezablokujeme cumlíkom a ruky rukavičkami, môže na primerane teplej a nie veľmi mäkkej podložke (stačí deka na drevenej podlahe) objavovať svoje telo. Striedaním hmatových a vizuálnych vnemov a ich postupným spájaním do celkov sa dieťa učí spoznávať a používať svoje telo.

Okolo troch mesiacov môžete vedľa bábätka položiť bavlnenú šatku, jemne farebnú (farba by mala byť trvalá, nakoľko šatku bude dieťa určite žužľať). Šatka je ľahká, dobre sa dá chytiť a nevadí ani, keď si ju dieťa pustí na tváričku, neublíži mu. Naopak, môže z toho byť nová hra „na schovávačku“, ktorú dieťa samo objaví. Neskôr mu môžete dať napríklad malú loptičku z vlnenej plsti (kúpte v sekáči vlnený sveter a vyperte ho na 60 ˚C v práčke, strih nájdete na internete). Využite rôzne drievka, vyhladené a nenalakované, môžete na ne pevným motúzom pripevniť drevené koráliky (veľmi dôkladne, aby nehrozilo, že ich dieťa odmontuje, prehltne alebo vdýchne). Môžete použiť drevený krúžok na záclony bez povrchovej úpravy – na ňom priviazané bavlnené stužky budú tiež vďačnou hračkou aj hryzačkou. Bábätko nepotrebuje drahé hračky z obchodu, staršie dieťa strávi dlhé hodiny s kamienkami, šiškami, drevenou lyžičkou, bezpečné veci už sú vo vašej kuchyni. Aké hračky sú vhodné pre rôzny vek, to si skúsime rozobrať inokedy v samostatnom článku.

ŽIVOTNÝ ZMYSEL
Životný zmysel nám dáva signály, keď sú v našom tele narušené organické procesy. Za normálnych okolností, keď je všetko tak, ako má byť, je tento zmysel v podvedomí a vnímame to, že sme v pohode, resp. nevšímame si nič špeciálne. Až keď je niečo v neporiadku: sme hladní, smädní, je nám zima alebo príliš teplo, nevieme niečo stráviť a je nám nevoľno alebo pociťujeme bolesť a podobne, životný zmysel nám pomôže uvedomiť si to, čo bežne zostáva skryté v podvedomí (napr. procesy trávenia, tepelnej regulácie atď.). U malého dieťaťa sa pôsobenie životného zmyslu odráža v jeho mimike, farbe pokožky a jeho správaní. Keď je bábätko hladné, je to „koniec sveta“ a dá nám to jasne najavo. Keď sa nadojčí, svet je opäť v poriadku. Podobne, keď mu je zima, teplo, niečo ho tlačí, je unavené atď. Bábätká a malé deti potrebujú veľa opatery, dotykov a túlenia, aby sa naučili vnímať svoje telo, cítiť sa. Z tohto pramení ich prirodzená potreba túliť sa k blízkym osobám, robia to kvôli sebe. Spočiatku veľmi potrebujeme druhého človeka, aby sme boli schopní cítiť samého seba. Výborná príležitosť na to je pri opatere, prebaľovaní, krémovaní, obliekaní. Vtedy je dôležitá nerozdelená pozornosť, ktorú dieťaťu venujeme. Skúste bábätku jemne chytiť nôžky, urobiť dlaňami okolo neho akýsi „obal“. Vaša pozornosť voči nemu sa časom premení na jeho schopnosť sústrediť sa – jej základom je byť vo svojom tele, cítiť seba samého.

Životný zmysel je úzko prepojený s naším krvným obehom, s rytmom srdca a dychu. Keď dospelý človek zrazu začne pociťovať problémy s dýchaním, činnosťou srdca či s metabolickými procesmi, spravidla to u neho vyvolá viac či menej intenzívne pocity strachu a úzkosti. V dôsledku strachu sa nám stiahne telo. Možno ste si všimli, ako si pri strachu, či už len pri obavách podvedome chránime krk tým, že sa prihrbíme a stiahneme ramená (a tie nás potom bolia). Strach sa pochopiteľne aj u malého dieťaťa úzko prepája so životnými procesmi. Každý apel na strach je vlastne útokom na životné sily dieťaťa. Malé deti žijú vo vedomí toho, že svet je dobrý a bezpečný. Žijú v dôvere, že všetko, čo sa v ich okolí deje, je dobré. Všetko, čo mama a otec hovoria, robia a čo si myslia, je pre dieťa životnou bázou. Deti vnímajú obavy a starosti rodičov, dokonca aj tie nevyslovené, a chorľavejú kvôli nim. Obáv a strachu je v dnešnej dobe vo svete viac než dosť, preto je úplne nezmyselné v dieťati strach ešte podporovať vyhrážkami typu: „Veď počkaj, keď to otec uvidí!“ alebo „Nelez na ten strom, to je nebezpečné!“, „Nebež, spadneš!“… Toto všetko dieťa zneisťuje a ruší jeho životné procesy. Vonkajším znakom je strach a nedostatok sebadôvery, ktoré, žiaľ, pretrvajú aj do školského veku a v podvedomí aj celoživotne.

Deti, ktoré žijú vo vedomom či podvedomom strachu, bývajú bledé, majú studené ruky, sú často choré a majú strach pred výzvami a záťažou. Poznáte to zrejme, keď ste chorí, s horúčkou alebo unavení, „vyčerpaní“, je veľmi ťažké myslieť, čítať, alebo učiť sa niečo nové. Deti so silno narušeným životným zmyslom budú mať s veľkou pravdepodobnosťou problémy pri čítaní. Čítanie nie je totiž len kultúrna technika, ale v prvom rade ide o vnímanie myšlienok (zapísaných myšlienok druhého človeka) cez zmysly.

Ako opatrovať a rozvíjať životný zmysel u detí
Čo teda môžeme robiť pre bábätko a batoľa, ale aj pre staršie deti? Dieťatko potrebuje veľa dotykov a nerozdelenej pozornosti, pri opatere: kŕmení, hygiene, prezliekaní, ukladaní na spánok. Rovnako potrebuje aj priestor pre seba, pre spoznávanie vlastného tela a sveta. Nemusíme ho stále zabávať a robiť zaň všetko, dokonca sa s ním ani nutne nemusíme hrať. Snáď každý, kto sa niekedy staral o malé dieťa, vie, aké je náročné zorganizovať si čas pri opatere jedného či viacerých detí. Veľmi nápomocné a zdravie podporujúce je stanoviť si denný rytmus. Striedanie činností a oddychu, opatery, času na hru a spánok vytvára predvídateľnú štruktúru pre rodiča i pre dieťa. Rytmus je živý, dýcha, v rytme môžeme a musíme dĺžku jednotlivých činností prispôsobovať momentálnej situácii. Nejde o to, aby sme mechanicky sledovali akýsi rozvrh. Ale je dôležité, aby sa dieťa pohybovalo na známych miestach so známou nadväznosťou aktivít. Známe nie je nudné! Malé deti milujú opakovanie a veľmi rady budú chodiť každý deň do toho istého parku, na to isté ihrisko. Svet je pre ne ešte veľkou záhadou a čokoľvek známe je pre ne uistením, že všetko je v poriadku a môžu sa zaujímať o svet. Je to ako taký pevný bod – podobne, ako keď my dospelí na cudzom mieste stretneme známeho človeka.

Dieťa (aj rodič!) potrebuje dosť oddychu, spánku i pokoja. Niektoré deti sú už v ranom veku značne predojmované. Primeraná miera zážitkov a vnemov je pritom vyslovene individuálna u každého dieťaťa. To, čo jedno dieťa ešte v pohode zvláda, je pre druhé už dávno priveľa. Všímajte si svoje dieťa a vypozorujete, koľko aktivít je preň tak akurát, aby sa dokázalo aj upokojiť a následne dobre spať.

Prirodzene, pre zdravý vývin tela je dôležitá zdravá výživa. Názorov na to, čo je zdravé, je veľmi veľa, ja si myslím, že deti majú najradšej jednoduché, málo zložkové jedlá, ideálne z lokálnych surovín, čerstvo pripravené a uvarené. Je dobré dbať na primeranú pestrosť, čo je tiež ale nesmierne individuálne. Je fajn, keď deti môžu zažívať potraviny v ich čo najmenej pozmenenej a nezmiešanej podobe (nemyslím tým, že všetko musí byť surové).

Nesmierne dôležitý je pohyb. Vnútri, v bezpečnom prostredí, ale aj vonku. Primerané oblečenie nám umožňuje chodiť von prakticky za každého počasia. Je dobré postupne pridávať na intenzite zážitkov – pre rozvoj zmyslov, ale aj odvahy, sebadôvery je dôležité nebáť sa ísť von aj v daždi, vetre, zime, teple, vymrznúť, spotiť sa. Svoje telo precítime, keď sa správne unavíme a vyhladneme. Nebojte sa dieťa nechať chvíľku aj hladné, napríklad kým prídete domov alebo kým sa dovarí obed – najneskôr od 2 rokov dieťa zvládne aj trochu „trpieť“, nemusíme jeho pocit hladu hneď tlmiť keksíkmi.

Striedaním primeraných polarít: tepla a chladu, pohybu a odpočinku, hladu a nasýtenia a podobne, pomáhame dieťaťu naučiť sa uvedomovať si vlastné telo a jeho signály, čo je základom pre zdravý rozvoj životného zmyslu.

O zmysle pre vlastný pohyb a zmysle pre rovnováhu, načo nám sú, ako súvisia s učením a čo môžeme pre ich zdravý rozvoj urobiť, si povieme viac nabudúce.

Blanka Lichtnerová

 

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok