Málo času stráveného spoločne s deťmi, rozvod, skrátka pocit viny patria k častým dôvodom, prečo sa rodičia pri nakupovaní vianočných darčekov správajú impulzívne.
Ako rodičia bojujeme v sebe s myšlienkou, že sme zlyhali pri riešení bežných situácií, či pri výchove celkovo. Vieme, že čas s deťmi je nenahraditeľný, no napriek tomu nás pocit viny často tlačí do kompenzovania materiálnymi vecami. Barterom však vzťah s deťmi neozdravíme, napokon bolo by to príliš jednoduché. „Podobná situácia nastáva v prípade rozvedených rodičov, ktorí sa darčekmi snažia vyplniť prázdno, ktoré v skutočnosti môžu vyplniť len oni sami,“ tvrdí španielska psychologička Nuria García a ďalší dôvod prehnaného množstva darčekov spája s pokusom o zabezpečenie permanentného šťastia. „Čo rodičia často nechcú vidieť je, že frustrácia patrí k životu a je dôležité naučiť sa narábať s ňou ako s inými emóciami.“
Nezastrešujme nedostatky
Zvýšeným konzumom, extrémnym množstvom darčekov vysielame deťom mylný signál o získaní odmeny bez vynaloženia úsilia. Rodičia často neberú ohľad na dôsledky a neraz sú to oni sami, kto cíti najväčšiu satisfakciu zo samotného nakupovania a hojnosti pod stromčekom. Zároveň však negujú vlastné úsilie vynaložené na výchovu. Vo vzdelávacej rovine nastáva narušenie rovnováhy medzi odmenou a úsilím. Deti vedia, že odmenu získajú nezávisle od výkonu. Vianoce a narodeniny si spájajú s automatickým obdarúvaním, čo spôsobuje celkové zníženie motivácie. Záplava darčekov môže vyvolať zmeny v správaní dieťaťa a vzbudiť v ňom náladovosť, rozmaznanosť, znížiť hranicu frustrácie. Túžba po ďalšom, lepšom darčeku vždy zvíťazí a hoci spočiatku je rodičom jednoduchšie vyhovieť dieťaťu, skôr či neskôr nastane moment, keď to nebude možné.
Španielska psychologička radí udržiavať deti vo finančnej realite a privykať ich na životnú úroveň rodiny, inak budú omnoho nešťastnejšie.
Darčeková prevencia
Iniciatíva pri predchádzaní negatívnym dôsledkom obdarúvania musí vychádzať od nás dospelých. Poriadnu dávku sebazaprenia vyžaduje nenechať sa uniesť duchom konzumu, tlakom okolia, pocitom, že dieťa sa bude odlišovať od mnohých svojich rovesníkov, ktorí majú „všetko“ a zamyslieť sa, aké hodnoty chceme sviatkami komunikovať. Je to práca na celé predvianočné obdobie. Nesľúbiť pod stromček každú vec, po ktorej dieťa zatúži, neodpovedať automaticky áno zakaždým, keď sa mu pri pohľade na výklad rozžiaria očká, staviť na skutočnosť, že s vekom rastie možnosť dialógu.
„Je dôležité upriamiť pozornosť dieťaťa na fakt, že hoci dostane veľa darčekov od rodiny, neznamená to, že všetky musí dostať naraz. Niekedy je lepšie odložiť časť darčekov na neskôr a dávkovať ich počas celého roka.“
Táto rada síce znie utopicky. Predpokladá totiž komunikáciu na širšej úrovni so zapojením príbuzenstva. Na druhej strane španielska psychologička dáva nápad na ďalšiu alternatívu vianočných sviatkov, ktorých čaro prehluší nedočkavé trhanie darčekového papiera a otváranie nespočetných škatúľ s prekvapeniami.
Dana Ljubimovová Miháliková
Foto pixabay.com
PODARUJTE POD STROMČEK PREDPLATNÉ ČASOPISU DIEŤA
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok