Črepiny z môjho zrkadla 43)
Situácia:
Predtým, než sa ten balíček šťastia, naše najčistejšie zrkadlo narodí, má väčšina nastávajúcich mamičiek jasno v tom, čo sa bude diať. Ako ja. Ako vychovávať, ako sa starať, čo robiť v tých a tých situáciách. Jednak som sa niečo „málo“ naučila od mamy (mama jeden), jednak som sa naučila niečo na vzájomných chybách (mama dva, tzv. vysnený mama-ideál) a prečítala som milión článkov, videla kamarátov – matky, známych – matky, populárne herečky – matky, slávne aj neslávne hocikto – matky. Treba byť pripravení, veď si ešte dobre ani neuvedomujeme, že za dverami číha zástup „čarodejníc“, pripravených kedykoľvek (aj o polnoci) vám pripomenúť, čo všetko robíte zle.
Čo tým chcem povedať:
Takto je to zle, musím sa naučiť robiť to dobre.
Čo tým hovorím:
Robiť to dobre = vychovávať správne = neexistuje…
Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Ak ste mamičkou dvoch, troch detí, už máte zrejme jasno. Ak ste mamičkou staršieho dieťaťa, možno tiež. Mne sa vyjasňuje postupne. Ale čo ostatné mothers-to-be? Nikoho ani náhodou nenapadne, že by mohol byť nesprávnou matkou. Pretože všetko, čo sa deje, sa jednoducho deje. Tak to má byť. Nevadí, že po narodení mojej dcérky sa všetky predstavy o výchove a starostlivosti o dieťa postavili na hlavu a obrátili sa naruby. Že som prehodnocovala životné hodnoty, presúvala priority a zistila, že zrkadlo, do ktorého sa pozerám, je celkom špinavé. Treba ho vyčistiť. Pohľad do očí tej pomýlenej ženy (tam v zrkadle) ma desil. Ako je možné, že to nejde, keď ostatným to ide? Keď to netiká presne podľa článkov? Ani sa nevmestíme do tabuliek? To som len ja taká nenormálna? To len mne nič nevychádza podľa predstáv?
Presne – podľa predstáv. Všetky tri matky, alebo koľko ich už v hlavách máme (koľko predstáv, vytvorených ideálov, vzorcov, podľa ktorých sa plánujeme či neplánujeme správať), sa zrazu pomiešajú, deformujú a všetko si akosi ide mimo ne. Niečo poberieme od jednej, niečo od druhej, niečo od tretej, napokon si ale vytvoríme vlastné – svoje a nikoho iného – vychodené koľaje. To už mamičky poznajú. Cesta je náročná, ale uspokojujúca.
Do tejto cesty však často vstupujú tie „čarodejnice odvedľa“, za dverami, ktoré číhajú na hocijaký moment, v ktorý nám povedia nie, čo robíme dobre, ale čo robíme zle a dostaneme milión rád, ako to robiť dobre. Nevraviac o tom, že predstava o „dobre“ sa líši od človeka k človeku. Tak sa k trom mamám pridávajú ďalšie mamy a nájsť tú správnu ja-mamu (originálnu ja-mamu, akou sa stávam sama od seba, ale nie vždy si dovolím ňou byť, najmä keď sa dostanem na verejnosť, na rodinné zhromaždenie alebo jednoducho na miesto, kde sa cítim posudzovaná a je ťažké správať sa podľa seba) je zrazu o niečo ťažšie. Prežili ste to? „Takto to nerob, to je nesprávne. Stane sa ti toto a to je zlé.“ A podobne.
Viete, čo je ale najväčší paradox? Každá sme taká, v menšej alebo väčšej miere. Každá máme prežité vlastné skúsenosti, z ktorých vychádzame. Životnú cestu. Zážitky, detstvo, minulosť, ktoré z nás sformujú mamy-originál. A v tom to je. Sme mamy-originál, ak si to dovolíme. Či už to je správne alebo nie. Neexistuje ale čisto nesprávna mama – v meradle inej mamy možno. Veď aj ja sama uvažujem nad tým, čo je správne pre mňa a moju dcérku. Ale v tom to je – pre mňa a moju dcérku, nie pre vás a vaše dieťa.
Hoci o čarodejniciach rozprávam, sama sa tam, za dverami, medzi nimi môžem ocitnúť. Pretože čarodejnice nie sú ONY. Sme to MY. Ak sa prestaneme navzájom posudzovať, porovnávať, hodnotiť (radšej hodnotiť seba než ostatných), prestanú aj čarodejnice existovať. Stanú sa z nich tetušky, babušky, kamošky, mamušky… Ktoré síce dajú nevyžiadanú radu, ale nechcú ňou povedať nič zlé. Aj ony sa boja. Pod otázkou – robím to správne? – na ktorú nám možno dá odpoveď až čas.
Mama Žaneta
Foto autorka
Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.
Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok