Na plnokrvnom detstve záleží

Keby som mala tú moc, najradšej by som vás zobrala do krajiny môjho detstva – do čarokrásnej záhrady starých rodičov, kde som prežila mnoho krásnych dní. Dozaista i mnohí z vás majú podobné spomienky. Však? Dodnes čerpám z toho, čo sa mi dostalo v tých detských rokoch. Všetko bolo také jednoduché, krásne, často aj tajuplné a magické. Večerné nebo rozsvecovali svätojánske mušky. Hviezdy nad nami dávali dobrú noc jašteričkám v babičkiných zeleninových záhonoch a usilovným cvrčkom, ktorí nám po celý deň vyhrávali k našim detským hrám. Na chvíľu stíchli, len keď sme moreplavbou v starej plechovej vani zaplavili všetko navôkol. Všetky tie chvíle mám v duši a spomenula som si na ne pri slovách Bruna Ferrera, saleziánskeho kňaza a autora niekoľkých kníh zostavených z príbehov určených na zamyslenie: „Americký Indián, ktorý bol navštíviť svojho priateľa v New Yorku, sa pri prechádzaní po rušnej ulici obrátil na svojho priateľa a hovorí: ‚Počujem cvrčka.‘ ‚Zbláznil si sa?‘ odpovedal priateľ. ‚Je dopravná špička, mesto je plné hluku a ty mi chceš tvrdiť, že počuješ cvrčka?‘ ‚Naozaj ho počujem,‘ nedal sa odbiť Indián. Prešiel k veľkému vybetónovanému priestranstvu pred budovou, prehrabal lístie, ktoré ležalo na ceste. Vytiahol cvrčka. Obrátil sa k priateľovi a hovorí: ‚Všetko záleží na tom, na čo sú tvoje uši naladené. Niečo ti ukážem.‘ Z vrecka vybral hrsť drobných mincí a pustil ich na chodník. Okamžite sa otočila každá hlava až do polovice ulice. ‚Vidíš?‘ povedal Indián. ‚Záleží na tom, čo počúvaš.‘“

Dnes žijeme vo svete, pre ktorý sme sa ako živočíšny druh stali doslova nebezpečným. Naše životy a životy našich detí ovládli moderné technológie. Áno, je to pohodlné. Však kto by sa dnes už napríklad na dovolenkových cestách babral s mapou, keď máme GPS navigáciu, ktorá nás spoľahlivo dovedie do vytúženého cieľa. Sme na vrchole pokroku, aký sme si dosiaľ nedokázali ani len predstaviť, do sveta nám vstupuje umelá inteligencia… No cítim, a nie som iste sama, že strácame smer. Zahodili sme kompas, mapy zapadli prachom, bez moderných barličiek by sme boli stratení. Už dávno nevieme čítať z hviezd. Všetky tie vyspelé technológie, ktoré sa nám ponúkajú, by nás zrejme mali spraviť zdravšími, lepšími, (s)pokojnejšími, empatickejšími… Ich používanie by v nás malo prehĺbiť to najľudskejšie z človečenského. Deje sa to? Nemám ten pocit. Myslím, že chradneme na tele i na duchu a spolu s nami chradnú i naše deti. Jeme na prídavné látky bohatú, no vskutku veľmi biednu stravu, ktorá spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti už v detskom veku. Túžba po úspechu a súčasná predstava dobrého života nás vháňa do osídiel stresu. Vedieme medzi sebou vojny – vo virtuálnom priestore i v realite. Bojujeme za mier, namiesto aby sme ho chránili a tvorili. Brojíme proti klimatickým zmenám, ale tak akosi opatrne, aby sa to moc nedotklo našich pohodlných životov… A to všetko odovzdávame svojim deťom, ktoré trávia more času s mobilmi v rukách, pri počítačoch a tabletoch, od ktorých sú doslova závislé. Napokon rovnako ako my dospelí. Stratili sme mieru a súdnosť. Ako z toho von?

Mám pocit (zrejme naivný), že naša generácia, ktorá si ešte pamätá detstvo bez technológií, je posledná, ktorá má tú moc zvrátiť to, čo sa deje.

Vráťme sa do krajiny nášho detstva a zoberme tam aj svoje deti a vnúčatá. Nebojme sa uprieť si technologický pokrok a „schudobnieť“. V konečnom dôsledku veľmi zbohatneme.

Malo by nám záležať na tom, aby naše deti na rušnej ulici započuli skôr cvrkanie cvrčka ako padajúce mince. A to, na čo budú ich ušká citlivé, to je najmä v našich rukách. Učme ich počúvať srdcom a postarajme sa, aby ich detstvo nebolo ako instantná polievka pripravená napochytre z vrecúška. Doprajme im všetky tie vône, chute, zvuky, celú tú jedinečnú atmosféru, ktorú sme v detstve mohli nasávať každou bunkou svojho tela. Len tak bude ich detstvo plnokrvné. Také, z ktorého budú čerpať po celý život silu, a v spomienke naň dokážu dať i svojím deťom to, čo robí život bohatým, sladkým a neopakovateľným.

Krásny návrat do krajiny vášho detstva spolu s deťúrencami a vnúčatami vám prajem

Renáta Krausová

Magazín Dieťa
Foto 123rf

Viac zamyslení na podobnú nôtu: https://www.dieta.sk/kategoria/stlpcek/

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.