Môže sa stať, že za hranicami zbúrame vlastné hranice

(Médiá verzus realita.)

Aj vy máte pocit, že na vás odvšadiaľ číhajú správy o zlom svete, nebezpečných ľuďoch plných nenávisti a kvázi civilizovanosti, ktorá má ďaleko od ľudskosti? Je ľahké uveriť, že tento svet za nič nestojí, nemá zmysel správať sa milo a že vychovať deti k láskavosti znamená spraviť z nich obetného baránka pre ľudských predátorov.

Hrôzostrašným správam o ľudských ohavnostiach nás médiá kŕmia denne. Sme nimi takí presýtení, že prestávame reagovať hrôzou a ľútosťou, pretože téma nebezpečenstva a neľudskosti nám zapadá do konceptu zlého sveta. Klamala by som, keby som povedala, že občas necítim nebezpečenstvo a hrôzu z toho, čo sa vo svete deje. Veľmi jednoducho skĺznem do stavu, v ktorom si vravím, akí musia byť ľudia nešťastní, ak sa dokážu správať až takto zle. Nielen k spoločnosti, ale hlavne k svojim deťom, z ktorých následne vyrastie rovnako nešťastná generácia. Táto myšlienka je trochu v rozpore s mojou vášňou – cestovaním. Precestovala som trópy, ostrovy, rôzne destinácie a len nedávno som si uvedomila jednu podstatnú vec.

Poznáte tie obdobia, keď jednoducho nemáte svoj deň alebo týždeň? Všetko vás hnevá, znervózňuje a ako by povedali bratia Česi – není každý den posvícení. Nedávno som tiež mala podobný moment únavy, stresu a povestnej asociálnej chvíľky, v ktorej som najradšej sedela doma pri knihe. Táto chvíľa bola presne tou, keď si zaumienite, že si sami sebe zlepšíte náladu a odmietnete byť otrokom vonkajších okolností. Odmietla som aj ja a moja myseľ okamžite zareagovala. Spomínala som na všetky cesty, ktoré som doteraz absolvovala, všetky chyby a zmätočné situácie, keď som bola stratená v inej kultúre. A zrazu mi to došlo – všetci ľudia, ktorých som na cestách postretávala, boli milí a láskaví. Možno sa vám to môže zdať na dovolenkách normálne, ale ja vravím o tých ľuďoch, ktorí nepracovali v destináciách pre návštevníkov. Boli to miestni, ktorých som stretávala a pýtala som sa ich na cestu, na spôsob tankovania alebo pri snahe dohovoriť sa rukami nohami pri objednaní kávy. Miestni boli ochotní, usmievaví, netvárili sa nepriateľsky a rozhodne sa mi snažili pomôcť.

Niekto by si túto skutočnosť ani neuvedomil, ale pre mňa sú to práve tieto „maličkosti“, kvôli ktorým verím v dobrotu ľudí. Prebudila ju tá pani, ktorá ku mne ochotne pristúpila a snažila sa mi vysvetliť náhradnú dopravu pri výluke metra. Je to tá pani, ktorá mi na prstoch ukazovala, koľko platím za kávu a pritom sa od srdca smiala. Alebo to dievča, ktoré nevedelo po anglicky povedať srnčie mäso a so smiechom povedalo Bambi, a pritom dúfalo, že to pochopím. Sú to títo ľudia, ktorí tvoria povedomie o dobrote, ktorá ešte nevymrela.

Je to sila ľudskej láskavosti, ktorú ale v médiách neuvidíte a musíte ju hľadať sami. Musíme z nej urobiť našu správu, naše „novinové titulky“, ktoré dokazujú, že svet nie je až taký zlý, ako sa nám predkladá.

Netvrdím, že na svete je úplné bezpečie a že neexistujú ľudia, ktorí nám dokážu ublížiť. Nie som „slniečkár“, ktorý ignoruje varovné signály a všetkým slepo dôveruje bez pudu sebazáchovy. Verím však, že umelo vytváraný pocit strachu z celého sveta nám škodí a deti v dôsledku neho vyrastajú v kultúre nenávisti. Vyvíjajú sa v spoločnosti, kde je normálne odsudzovať všetko nenormálne, netypické a iné. Neprispieva to k ničomu inému, ako k ešte viac nenávistnému svetu. Verím, že deti potrebujú vidieť aj druhú stránku sveta, nielen tú mediálnu. Cestujte s nimi a pozastavte sa spoločne nad láskavým správaním obsluhy v kaviarni – nenechajte tieto milé činy bez komentára a dieťaťu vysvetlite, že toto správanie je presne to, ktoré máme oceniť. Poukážte na láskavosť aj vo vašom meste alebo kdekoľvek ste. Učte deti, že láskavosť je žiadaná a že zlé správanie vypovedá o trpiacom, nešťastnom človeku. Prispejete tým k pochopeniu, že čím horšie sa človek správa, tým viac sám trpí. A to je múdro, ktoré sa oplatí budúcej generácií vštepiť. Koniec-koncov, keď túto myšlienku pochopíme všetci, tak vytvoríme lepší svet.

Mgr. Mária Hanúsková
58. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.