Môže sa stať, že nebude zvládať konflikt I. 7)

Niektorí rodičia berú výmenu názorov pred zrakmi detí ako niečo neprípustné. Pre iných je to bežná súčasť života a ani sa nenamáhajú pozastaviť nad zvážením škodlivosti alebo prospešnosti prítomnosti detí pri polemike. Či už patríte do prvej alebo druhej skupiny, poďte sa so mnou zamyslieť nad tým, ako hádka vplýva na deti.

Veľa psychológov tvrdí, že hádka je ako búrka – čistí vzduch. Medzi partnermi to platí dvojnásobne. Tichá domácnosť, žiadny sex; to je iba predzvesť poriadneho hrmenia. Výmena názorov môže taktiež prispievať k rozdúchaniu vášne, čo nikdy nie je v partnerskom zväzku na škodu. Problém však nastáva, ak majú partneri potomkov.

Ak ste sa stali rodičmi, určite ste uvažovali nad tým, či je správne alebo nesprávne hádať sa s partnerom pred deťmi. Je pochopiteľné, že rodičia chcú ušetriť svoje ratolesti od akýchkoľvek nepríjemností, a v prípade veľmi malých detí je tento názor na mieste. Aj v prípade problémov takzvaného „sveta dospelých“, ako je napríklad nedostatok peňazí. Zameriam sa výhradne na každodenné hádky plynúce zo situácií, ktoré všetci dobre poznáme. Ako je napríklad neporiadok v byte, žiadna pomoc od partnera/partnerky, a také jednoduché ale pritom nadmieru nebezpečné situácie, ako neumytie riadu, hádzanie ponožiek na zem atď.

Čo treba pochopiť ako prvé – deti pri hádke vnímajú, že rodičia kričia, vnímajú zvýšený hlas a agresívnejší tón. Celé to pochopia ako negatívnu situáciu, ktorú si vysvetľujú tým, že sa maminka s tatkom už nemajú radi. Prevládajúca emócia je strach, pretože doteraz žili v domnení, že láska rodičov je nekončiaca. Prichádza myšlienka, že keď sa prestanú mať radi rodičia, prestanú ľúbiť aj dieťa.

Práve z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby dieťa občas vídavalo rodičovskú polemiku. Je na mieste spomenúť, že dieťaťu samotná hádka vo vývoji neškodí. Čo mu však môže spôsobiť trhliny na duši, je zlý pôsob hádky a všetko okolo nej.

Zlá hádka, ktorú mám na mysli, a je viac škodlivá ako prospešná, je tá, keď do problému, ktorý riešite zatiahnete iné veci. Uvediem príklad. Jeden z partnerov ide z práce na rodičovské združenie, potom na nákup a jediné, čo žiadal od svojej polovičky, je upratať byt alebo navariť večeru. Príde domov, ale byt je neuprataný, večera nenavarená. Začne hádka. Partneri veľmi rýchlo prejdú od počiatočného problému neupratania / nenavarenia k veciam, ktoré ich trápili dlhú dobu a nabaľovali sa. Vytiahnu nevyriešené veci spred piatich rokov a nakoniec sa začnú osočovať a nadávať si. Ako to skončí? Situáciu nijako nevyriešia a začne obľúbená tichá domácnosť, ktorú dieťa vníma ešte horšie ako samotnú hádku. Dieťa cíti napätie, cíti, že sa medzi rodičmi niečo deje a domov preň prestane byť miesto bezpečia a lásky.

Tu sa pozastavíme. Čo konkrétne je pre dieťa v tomto príklade hádky zlé? V prvom rade odklon od problému. Partneri začnú riešiť množstvo vecí pomimo, čo, kto, kedy neurobil namiesto toho, aby sa striktne držali riešeného problému „tu a teraz“. Za druhé – vzájomné osočovanie. Je pochopiteľné, že na povrch vyjdú emócie a čo to vám unikne. Ale dieťa uvidí váš vzájomný disrešpekt a vzniká pocit nelásky a nepriateľského prostredia. Do tretice – nevyriešený problém. Rodičia sa pohádajú, sú na seba nahnevaní a takto odchádzajú z boja. Poprípade jeden nedobrovoľne a s nepríjemnými poznámkami pre tentokrát ustúpi, aby sa to nabudúce všetko zopakovalo znova. Týmto dieťa naučíte nerovnocennému vzťahu – jeden musí byť dominantný a druhý submisívny. Naučíte ho, že hádky nekončia kompromisom, ale nespokojnosťou (zvyčajne) na oboch stranách.

Čo je dôležité – nenaučí sa riešiť problém a konflikt, pretože nikdy nevidelo, že by rodičia dospeli k uspokojivému riešeniu. Miesto toho sa naučí zacyklenosti – opakujúci sa problém, ktorého podstatu neriešime, sa bude nabaľovať, až môže prispieť k nespokojnosti vo vzťahu a k rozchodu.

Ak si aj hádku vykomunikujete správne, dieťa bude sprvu vystrašené, pretože uvidí hádajúcich sa rodičov. Aby ste sa vyhli trvalým následkom na jeho dušičke, je vhodné dieťaťu vysvetliť, čo sa práve stalo. Že ste mali ten a ten problém, že mamka a tatko mali naň iný názor a že vás to trochu nahnevalo. Preto ste museli komunikovať ostrejšie, ale ľúbite sa, ľúbite aj dieťa a preto ste ku koncu hádky dospeli ku kompromisu a uspokojivému riešeniu.

Mgr. Mária Hanúsková
Foto Shutterstock.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).