(Ne)správne? To je škaredé / Ty si škaredá | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

(Ne)správne? To je škaredé / Ty si škaredá

(Ne)správne? To je škaredé / Ty si škaredá

Črepiny z môjho zrkadla 33)

Situácia:
Aká si škaredá, keď plačeš. Aká si škaredá, keď sa hneváš… Prečo hádžeš hračky naokolo? To je škaredé. Ty si porozsýpala hrášok? To je škaredé. Zlá, zlá! Nesprávaj sa zle k mamičke, nesprávaj sa zle k babičke. Je to škaredé… Už ste to niekedy počuli? Ja áno.

Čo tým chcem povedať:
Dieťa učím, že je správne správať sa pekne. Neplakať, nehnevať sa, neubližovať. Poslúchať maminku a tatinka, ostatných dospelých, pretože tí najlepšie vedia, čo sa patrí, ako sa to robí. Treba byť dobrý, veď to je také pekné.

Čo tým hovorím:
Čo je to pekné, dobré, škaredé a zlé pre maminku? Čo pre tatka? Je pre babku škaredé to isté, čo pre maminku a tatka? Je všetko škaredé? Som naozaj škaredá a zlá? Som nesprávna, keď sa správam nežiaduco, keď sú so mnou stále nespokojní. Moje úmysly sú bez ohľadu na to, či o nich ostatní vedia, škaredé.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Odkiaľ sa vzali tie všadeprítomné zjednodušenia – škaredý, zlý, pekný, dobrý…? Hoci sa to nezdá, keď deťom rozprávame rozprávky, kde dobro víťazí a zlo je porazené, takýto bipolárny svet deti nemajú. Nežijú v ňom. Je rozprávkový. Je pekný, milý, idylický a príjemný. Lenže deti považujú aj svet, v ktorom žijú, za pekný, milý, idylický a príjemný. Stretávajú sa s vecami, ktorým nerozumejú a ktoré možno vnímajú ako nepríjemné a nevyhovujúce, možno zlé, ale dokážu sa s nimi vyrovnať, prispôsobiť, odmietnuť, dokážu s nimi žiť lepšie než my, dospelí.

V tom to ale je. Pre deti to nie je biele dobro a čierne zlo. Pre deti je svet farebný. Farebné a nádherné sú častokrát veci, ktoré my považujeme za škaredé a zlé. Napríklad rozbitý pohárik, pokreslené zrkadlo, pokreslený kamarát či vytopená kúpeľňa. Netvrdím, že je to pre mňa príjemné či v poriadku, ale je rozdiel hodiť to do vreca s označením biely a čierny – alebo použiť iné farby. My ich totiž redukujeme. Poslušný, múdry, tichý, učenlivý, úslužný, vďačný, dobručký = biele. Trochu neposlušnejší, drzejší, lenivejší, svojský = čierne. Dokážeme si v plnej sile predstaviť, ako dieťaťu ubližujeme? Ako pretvárame jeho dúhový svet?

Stačilo by pritom používať kompletné vysvetlenie, celé vety, komunikovať svoje pocity či potreby. Keď plačeš – nepovedať, aká si škaredá. Ale ako ma to zasahuje, pretože ťa neskonale milujem. Ako sa o teba bojím, pretože neviem, čo sa práve deje. Ako ťa rešpektujem a chcem ťa nechať plakať, lebo potrebuješ. Ako by som ti rada pomohla. Ako mám strach, že na mňa ostatní zazerajú, keď plačeš. Ako mi to brnká na nervy, keď plačeš, pretože to brnkalo aj mojim rodičom. Ako ti nerozumiem, keď plačeš, pretože možno nerozumiem sebe. Miesto toho povieme, že je škaredé, že sa mu to nehodí, že pekné a dobré deti neplačú, že nikto iný neplače len ono, či sa nehanbí – jedna rana za druhou.

Potom sa dieťa jedného dňa obráti na plačúceho kamaráta a povie mu, čo sa od nás naučilo. Na plačúceho kolegu, priateľa, príbuzných. Napokon sa obráti na plačúceho manžela/manželku a vlastné deti. A jedného dňa aj na nás.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok