„Napadlo mi, že by bolo fajn nejakou formou zverejniť náš krátky príbeh o cukrovke u 4-ročného syna, nakoľko sama som vypozorovala všetky príznaky len na základe skúseností inej mamičky. Preto si myslím, že by bolo fajn dostať tieto príznaky do povedomia mamičiek!“ napísala nám Simona Janíček, mama 4-ročného Simonka. Tu je ich príbeh, ktorý uverejnila aj na sociálnej sieti. Odborníci často varujú pred tým, aby sa laici radili so zdravotnými problémami na internete a hľadali tam odpovede na svoje pochybnosti. Skúsenosť mamy Simony svedčí o tom, že internet nemusí byť zlý pán, ale môže dobre poslúžiť. Každopádne, pri najmenšej pochybnosti o zdravotnom stave dieťaťa vám však odporúčame vždy navštíviť lekára či privolať k nemu pohotovosť. Radšej zbytočne ako neskoro.
Milé kamošky,
najskôr som si povedala, že s tým, čo sa nám prihodilo sa nebudem s vami rozprávať na sociálnej sieti. Ale každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie, všakže? A preto buďte ostražité a pamätajte na moje slová.
V poslednom čase sa Simonko správal čudne. Najskôr sa začal sťažovať, že potrebuje okuliare. Vraj zle vidí. Keďže v tom čase sa stretával s kamarátom Eliasom, ktorý nosí okuliare, myslela som si, že len špekuluje a tiež chce okuliare. Ale sťažoval sa na prechádzke, že nevládze chodiť a začal piť veľa vody. Naozaj VEĽA vody! Najskôr si pýtal veľa vody iba cez deň a posledný týždeň to začal robiť aj v noci. Nie raz, ani dvakrát. Tatina k sebe volal 5- až 8-krát za noc a ten k nemu síce trpezlivo nacupital, ale zdalo sa mi to divné, pretože si pýtal plný pohár vody a chcel cikať. Za posledný týždeň sa obaja veľmi nevyspali a začala som byť znepokojená. Preto som si napísala všetky problémy a na internete som sa dočítala to, čo som nechcela vôbec počuť. Príznaky cukrovky.
Diagnóza sa potvrdila
Včera ráno som mala silný pocit, že by sme mali navštíviť lekára. Hoci bol Simon po dvoch týždňoch v škôlke a nechcela som mu s manželom kaziť radosť, materinský inštinkt bol silnejší a presvedčila som tatina, aby sme išli k lekárovi ihneď. Ten pohotovo súhlasil, lebo sám mal obavy! A tak sme sa obaja vybrali k našej najlepšej sestričke, ktorá mu už v moči (hoci nebol nalačno) našla veľa cukru a následne v krvi hladinu cukru 17… Okamžite nás odporučili do nemocnice, kde Simonkovi vystúpil cukor až na 22. Diagnóza sa potvrdila. Simonko bude celý život bojovať s cukrovkou.
Dnes nám lekári povedali, že sme spravili veľmi dobre, keď sme išli k doktorovi, pretože sme Simonkovi zachránili život. Náš malý sa totiž správal úplne normálne okrem spomínaných príznakov, čiže bol vysmiaty a užíval si normálny život. Avšak dnes nám oznámili, že keby sme neboli prišli, mohol večer zaspať a upadnúť do kómy, keďže cukor rapídne stúpal. Buď by upadol do kómy, alebo by mal vážne následky. Myslím si, že materinský inštinkt naozaj funguje!
Ale… A toto je ten dôvod, prečo som sa rozhodla, že tento príspevok napíšem. Na internete sa už dávnejšie spustil prípad Sebastiánka (možno viete, o čom hovorím). Chlapček bol síce vysmiate dieťa, ale maminka Dominika spozorovala rovnaké príznaky a zašla k doktorovi, kde sa potvrdil vysoký cukor. Aj ja som sa na základe Dominikiných skúseností a poznatkov všímavej maminy spamätala včas a všetky príznaky som vypozorovala. A musím povedať, že keby som nečítala ich prípad, tak by som si tieto celkom normálne veci možno ani nevšimla a bolo by neskoro. Ale vďaka povedomiu o týchto príznakoch sme zakročili včas.
Diagnóza síce Simonkovi ostáva na celý život, ale náš syn je tu a môžeme sa spoločne učiť zmeniť náš život. Takže som vám to napísala, aby ste si do budúcnosti pamätali, ČO UŽ V PORIADKU NIE JE.
Na zmenu sme pripravení
A keďže sa pýtate, ako sa náš malý má… Je mu smutno a nudí sa, lebo je zvyknutý na prechádzky a návštevy kamarátov ako každé dieťa. V nemocnici bude musieť zostať minimálne dva týždne a maminka s mladším bratom sa tam na chvíľku nasťahujú tiež, aby sme sa celá rodina naučili, ako správne podávať inzulín (zatiaľ to vyzerá na 5 dávok denne – 4-krát k jedlu a jednu 24-hodinovú na celkové udržiavanie inzulínu v tele), ako merať a vážiť stravu, pretože od včerajšieho dňa sa náš život trošku zmení, ale sme na to pripravení.
Paradox je, že sama nemám rada ihly. ? Holt, niekedy si nenavyberáme a pre deti niektoré veci proste urobiť musíme. (Už som prekonala predsa aj strach z balónov. ?)
Ak by môj príspevok mal pomôcť čo aj len jednej mamine, tak viem, že som urobila správne. Ale pevne verím, že vás to nepostretne. (U nás to je genetika.)
Pekný večer a posielajte Simonkovi, prosím, veľa síl. Nie že by nebol úžasný bojovník, on si už aj sám vytlačí krv z pršteka, keď mu merajú cukor. Ale viete, pozitívna energia sa vždy zíde. Nás ako rodinu to maximálne posilní a verím, že čoskoro sa budeme opäť tešiť bežnému životu hoci s malými zmenami, na ktoré si však rýchlo zvykneme. ?
Robo Janíček, vďaka tvojmu správnemu nasadeniu v tejto situácii a nadhľadu som spokojnejšia. Si najlepší tato!
Simona Janíček a 4-ročný Simon
časopis Dieťa
Foto DA autorky a Shutterstock.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok