Druháčka šikanuje spolužiačku

„Mám problém s takmer 8-ročnou dcérkou. Zavolala si ma do školy triedna učiteľka a povedala mi, že šikanuje spolužiačku. Vraj nabáda všetky deti v triede, aby sa s ňou nehrali. Tiež spolužiačke vyhodila do koša chlieb so sardinkovou nátierkou, ktorú mala na desiatu, lebo vraj od toho smrdela celá škola. No a nakoniec tejto spolužiačke schovala vrecko s úborom na telesnú výchovu, aby dostala poznámku od učiteľky. A ešte s jednou kamarátkou ju prinútila pred celou triedou, aby si kľakla na zem a kolenačky si od nich to vrecko vypýtala… Dievčina to urobila, za čo sa jej teraz všetci smejú.“

„Keď mi to učiteľka rozprávala, stála som tam s otvorenými ústami. Neverila som, že moja dcéra je schopná  niečoho takéhoto. Nerozumiem, kde sa to v nej vzalo a prečo. Keď som sa jej na to pýtala, najskôr zapierala, potom mi povedala, že to bola len taká hra a tá druhá je rozmaznaná a zlá a nemá ju rada… Úbohé vysvetlenia, nič konkrétne. Dcéra sa musela spolužiačke ospravedlniť pred celou triedou. Ja som sa telefonicky ospravedlnila jej rodičom. Zároveň sme dievčatko aj s jej mladším bratom pozvali na dcérinu narodeninovú oslavu. Nie, nečakám, že budú kamarátky, úplne mi stačí, že dcéra sa od nej drží ďalej a nerýpe do nej. Každý deň jej to prízvukujem a vie, že keď to poruší, nedostane na Vianoce nový mobil, po ktorom tak veľmi túži. No všimla som si napríklad, že keď kreslí nejakú príšeru, dá jej meno Zuzka (ako sa volá šikanovaná spolužiačka). Alebo mala jednu starú Barbinu, ktorú vystrihala úplne na ježka a dostrihala jej aj šaty a tiež ju volá Zuzka. Nikdy som si na dcére nevšimla, že by bola zákerná alebo že by potrebovala niekoho šikanovať, ponižovať. Sme obyčajná rodina, dcére sme sa vždy naplno venovali. Akurát teraz posledný rok sa jej možno dostáva o trošku menej pozornosti, lebo sa nám narodilo druhé dieťa. Manžel pracuje dlho do večera, aby sme splatili hypotéku, ja som doma na rodičovskej dovolenke. Ale dcéra má všetko, čo potrebuje. Víkendy zvykneme tráviť v prírode, na krátkych výletoch, chodíme často do lesa. Nezaznamenala som ani, že by žiarlila na mladšiu sestru. Dokáže sa s ňou krásne pohrať, blázniť v byte, keď obe štvornožkujú, číta jej knihy… Ešte k tej šikanovanej spolužiačke – je to dievčatko ako všetky iné. Nepôsobí na mňa, že by bola nejaká utiahnutá, slabá, nemá ani odstávajúce uši či hrubé okuliare. Neviem, na základe čoho si ju dcéra vybrala. Naozaj tomu nerozumiem. Ďakujem preto za každú radu a osvetlenie problému.“
Čitateľka

Celkom chápem, že ste nešťastná a prekvapená zo správania vašej dcéry v škole. Asi sa stále dookola pýtate sama seba: kde sa berie vo vašej dcérke toľká nevraživosť a znevažujúce správanie k spolužiačke. Ide o jasný akt šikanovania, ktoré sa len výnimočne nevyskytuje v žiadnej škole. Je to momentálne veľmi rozšírený spoločenský fenomén, o ktorom sa veľa hovorí, aj keď nemyslím si, že v minulosti sa šikanovanie nevyskytovalo. Podstatný je fakt, že sa posúva veková hranica šikanujúcich aj šikanovaných detí  takmer do predškolského veku.

O šikanovaní hovoríme vtedy, ak je obeť z nejakého dôvodu bezbranná – buď pre fyzickú slabosť či neobratnosť, pre svoju izolovanosť v kolektíve, pre svoje psychické zvláštnosti. Šikanovanie nikdy nie je len záležitosťou agresora a obete, ale vždy sa týka aj  ostatných členov skupiny (školského kolektívu).

Štatistiky a výskumy dokumentujú, že šikanovania sa zväčša dopúšťajú sebavedomé, sebaisté deti, ktoré majú tendenciu prekračovať normy spoločenského správania. V mnohých prípadoch ide o fyzicky zdatných jedincov. Nie je to však pravidlo. Chlapci a dievčatá, ktorí šikanovanie spôsobujú, sú často nenápadní vzhľadom. Na druhej strane ich osobnostné vlastnosti, sociálna inteligencia, spojená s bezohľadnosťou a krutosťou vyvážia nedostatočnú fyzickú silu.

Pre šikanujúce deti je dominantná túžba po moci, túžba ovládať druhých a presadzovať sa na ich úkor.  Bývajú arogantné, vzťahovačné, ľahko sa urazia. Na druhej strane svojou suverenitou v správaní si dokážu získať prívržencov, ktorí ich obdivujú a asistujú im: niekedy z hlúposti, ale aj zo strachu. Zvyčajne majú takéto deti nedostatočne vyvinuté svedomie. Morálna zložka osobnosti sa začína rozvíjať práve v predškolskom veku. Deti, ktoré šikanujú iných, sa správajú morálne a slušne len vtedy, keď je to pre ne výhodné alebo im hrozí trest. Agresor navyše dokáže získať pre svoj zámer skupinu detí, voči ktorej je potom obeť bezmocná. To predpokladá, že vaša dcéra má vodcovské a organizačné schopnosti, schopnosť zmanipulovať ostatných členov školského kolektívu k nejakej akcii, čo samé o sebe nie je zlé, len to treba podchytiť a usmerniť konštruktívnym spôsobom. Možno nemá mnoho príležitosti realizovať sa po škole, dať zo seba prebytok energie. Nepíšete, aké má záujmy a mimoškolskú činnosť. Na toto sa treba zamerať ako prvé.

Vo všeobecnosti sa mi páči, ako ste reagovali ako matka, aj skutočnosť, že nemáte veľké očakávania a nenútite dcéru do kamarátstva s dotyčnou dievčinou. Bodaj by bolo toľko rodičov ako vy, ktorí sa takto angažujú, zamýšľajú a aktívne prejavujú snahu zastaviť šikanovanie v prospech všetkých zúčastnených strán. Je mi smutno, že podobné javy sa dejú už v prvých ročníkoch základných škôl. Tento fakt zároveň potvrdzuje, že deti dokážu byť veľmi kruté už od skorého veku.

Motivácia vašej dcéry na uvedené správanie je zahmlená. To sa dá zistiť dosť ťažko. Jednoznačne však vaša dcéra týmto manifestuje nedostatočnú saturáciu svojich citových potrieb, nedostatok pozornosti doma. Na základe uvedeného pociťuje zlosť až zúrivosť a za objekt tejto svojej zlosti si vybrala práve Zuzku. Niečím ju táto dievčina irituje, nastavuje jej zrkadlo. Možno má vlastnosť, ktorú by sama chcela mať alebo, naopak, ktorú má ona sama a nenávidí sa za to. Veľa  robí odpozorované správanie v rodine alebo blízkom okolí. Treba sa každopádne zamyslieť, prečo vaša dcéra prežíva takú zlosť až nenávisť.

Píšete, že v podstate vyrastala ako jedináčik a posledný rok má súrodenca, pričom váš manžel je celý týždeň pracovne preč. To je východiskový bod, keď sa vaša dcéra stala druhou a menej dôležitou. Bola zosadená z trónu a aj keď tam aktuálne nie sú žiadne evidentné prejavy žiarlivosti voči mladšej sestre, zápas o vašu pozornosť možno pokračuje na inej pôde. Darí sa jej – teraz chodíte do školy a riešite jej amorálne správanie. Túžba získať a trvalo si udržať lásku a ocenenie druhých, je jednou zo základných potrieb sociálnej osobnosti. Niekedy dospelí sami svojím správaním nevedome môžu podporovať situácie, v ktorých sa dieťa stáva obetným baránkom pre svoje okolie. A, naopak, podporovať nezdravé sebavedomie, respektíve tendenciu riešiť si svoje frustrácie a sklamania v živote na psychicky slabších jedincoch.

Často platí, že deti – agresori šikanovania sú osobnostne poškodené tým, čo samy robia. Nemyslím, že je správne trestať dcéru tým, že nedostane vytúžený telefón. Bude sa správať pekne slušne len účelovo, nachvíľu. Dlhodobo efektívne sú jedine úprimné rozhovory, spoločné čítanie kníh a príbehov s jednoznačne vyhranenými charaktermi postáv, ako aj byť osobným príkladom v bežnom každodennom živote, správať sa fér, zodpovedne a úctivo k ľuďom okolo seba. A k dcérke v prvom rade. Myslím, že sama je z celej situácie nešťastná. Pozitívne však je, že má len 8 rokov,  ešte sa osobnostne vyvíja, takže nič nie je stratené. Každopádne šikanovanie v triede sama nevyriešite. Je to aj záležitosť triednej učiteľky a práce s celým kolektívom, keďže sa to deje na pôde školy. Držím vám palce.

Mgr. Andrea Čanigová

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).