Črepiny z môjho zrkadla 20) | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Črepiny z môjho zrkadla 20)

Črepiny z môjho zrkadla 20)

Už vieš povedať „r“?

Situácia:
Prídeme na návštevu k starým rodičom. Prvá otázka – už vieš povedať „r“? Dcérka má štyri roky a to, čomu sa momentálne teší, je „l-l-l-la-la-la-la“. Zo dňa na deň sa naučila vyslovovať spoluhlásku „l“. Pridáva ju všade. Aj tam, kam nepatrí. Tak sa dostávame do vtipných komunikačných šumov. „Vléš plovledať la-la-la?“ R ešte nedáva. Netrápi ma to. Známych a babku áno. Povedz „rrrrrrr-ryba“! Povedz „prrrrrrr-ravda“. Povedz „a tie vrabce z toho tŕŕŕnia, štrng brnk do tŕŕŕnia“!

Čo tým chcem povedať:
Za chvíľu do škôlky, potom škola, treba sa naučiť správne rozprávať. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Vie to Miško, Samko, Katarínka. Ja som to vedela už v roku a pol! Dcérka nesmie byť posledná. Čo ak sa jej budú ostatné deti smiať? Čo ak vybočí z radu? Vmestí sa do medzí normálnosti? Ak to nepôjde, porozmýšľajme o logopédovi…

Čo tým hovorím:
S dcérkou zrejme nie je niečo v poriadku. Je predsa veľká a nezvláda „r“?! Čo ak to značí, že bude zaostávať aj v iných veciach? Nerešpektujem jej tempo. V zhone za métami, ktoré chcem, aby dosahovala „včas“, si nevšímam méty, ktoré práve dosahuje, neteším sa z nich spolu s ňou. Čo ak dcérku vyľakám, pretože jej podsuniem presvedčenie, že isté „úspechy“ treba podávať rodičom a svetu v pravidelných intervaloch, inak bude vyvolávať neustále sklamanie či nespokojnosť. Z napätia môže začať koktať, zasekávať sa v reči, nepremýšľať nad tým, čo chce povedať… Alebo sa prestane vyjadrovať, aby ju niekto náhodou nenapomenul.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Viem, možno preháňam. Poviete si – aj nás učili a sme tu, nič zlé sa nám nestalo. Ja osobne mám pár jazykových zlozvykov a chýb, ktorých sa ťažko zbavujem. Hádam nie preto, že by ma „učili“. „R“ som sa, napríklad, naučila hovoriť sama od seba. Možno preto, že odo mňa príliš skoro žiadali, aby som sa vyjadrovať vedela (do jasličiek som nastupovala v roku). Alebo že ma niekto opravoval, napomínal, súril, tlačil, poučoval? Prerušoval v reči kvôli zlému pádu? Zastavil snahu vyjadriť sa kvôli zlému skloňovaniu? Nesprávnej spoluhláske? Zamenenej samohláske?

Nie som psychológ, teda mi neostáva nič iné, len zamyslieť sa nad sebou a skúsiť jednoducho neriešiť dcérkinu výslovnosť, skloňovanie a tak ďalej. Ale, naopak, vyskúšať rešpektovať jej vlastné tempo a vlastné „rečové experimenty“ s materinským jazykom. 🙂 Dcérka totiž stále rada hovorí vlastnou rečou. Čo ak to je len jej naskočenie na angličtinu, s ktorou je neustále v styku? Alebo vypustenie energie cez nezrozumiteľné slová?

Verím, že postačí, ak bude pravidelne počuť správne vyslovovanie, skloňovanie, časovanie, pády atď. odo mňa, ocka a ostatných a naskočí na to postupne sama od seba. Ináč by nevznikali také vtipné hlášky ako „on tam len stá!“ (on tam len stojí), „vylezjem ti na chjbt!“ (vyleziem ti na chrbát) alebo „mačička spá!“ (mačička spí). Určite máte podobné…

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok